Úspešný sci-fi román Smrteľné stroje (Mortal Engines) spisovateľa Philipa Reevea vyšiel v roku 2001. Nasledovali ho tri pokračovania z rokov 2003, 2005 a 2006. Môžeme ich zaradiť do subžánrov sci-fi, ako steampunk, alebo young adult, prípadne akési future-retro sci-fi. Séria zaujala uznávaného novozélandského režiséra Petera Jacksona zodpovedného za monumentálnu vizualizáciu Tolkienovej Stredozeme v nesmierne úspešných trilógiách Pán prsteňov (2001-2003) a Hobit (2012-2014).

Režisér a scenárista ohlásil prípravu adaptácie v roku 2009 a vyvolal tým nemalé očakávania. Práca na trilógii Hobit, trojnásobný vianočný darček fanúšikom fantasy a CGI veľkofilmov, mu však zabránila sa naplno ponoriť aj do realizácie Smrteľných strojov a réžiu radšej prenechal svojmu vernému asistentovi a špecialistovi na triky Christianovi Riversovi. V jeho prípade ide o režijný debut, na všetko však úpenlivo dohliadal Jackson spoločne s Fran Walsch a Phillipou Boyens, spoluautorkami scenárov ku všetkým Jacksonovým filmom minimálne od Spoločenstva prsteňa z roku 2001. Okrem fantasy trilógií spomeňme King Konga (2005) a Pevné puto (2009). Táto trojica je zodpovedná aj za scenár k Smrteľným strojom a vzhľadom na výsledný tvar diela sa tomu snáď ani nechce veriť.

Dej Smrteľných strojov nás prenáša do ďalekej budúcnosti, konkrétne do 32. storočia, dávno po globálnej vojne zodpovednej za takmer absolútne zničenie planéty. Vojna trvala približne 60 minút, preto jej prischol názov hodinová vojna. Scenár ani film sa tomuto zaujímavému úseku histórie Zeme okrem krátkej spomienky vôbec nezaoberá a diváka na začiatku hádže in medias res do situácie, keď sa mobilný Londýn snaží „potulkami“ po Európe do seba vsať všetky malé mestá stojace mu v ceste. V hre je otázka budúcnosti ľudstva, urbánny darwinizmus, podrobnosti jeho zmyslu nám však ostanú utajené, kontrola nad prírodnými zdrojmi, technická prevaha nad okolitým svetom a pochopiteľne aj vláda na celou planétou. A ešte mnoho ďalších subtílnejších záležitostí jednotlivých postáv, ako pomsta, láska alebo obrana vlastného domova. Hlavnými postavami sú Hester Shaw a Tom Natshworthy, dvojica tinedžerov po dlhšej expozícii v Londýne na úteku pred mobilným Londýnom a zároveň snažiacich sa do jeho útrob znovu dostať, tentokrát ale so zbraňou, ktorá by vyriešila všetky mocenské chúťky jeho vodcu Thaddeusa Valentina. Film je pretkaný ďalšími vedľajšími podzápletkami a množstvom postáv. Niektoré prechádzajú dejom od začiatku do konca a niektoré sa objavia a zase zmiznú, prípadne sa objavia neskôr a príliš toho o sebe neprezradia. Ich vklad sa často obmedzuje na prítomnosť v bojových scénach alebo tých kvázi emocionálne vypätých.

Ťažko povedať, kde nastala pri prepise knižnej predlohy do scenára chyba, respektíve či nenastala až pri realizácii jeho riadkov do audiovizuálnej podoby, nehovoriac o postprodukčnej práci v strižni. Z výsledku rozhodne cítiť vklad úspešného autorského tria, na druhej strane pozitívne dojmy niektorých skvelo nakrútených pasáží prebíja celková nevyrovnanosť, nerozhodnosť, akým spôsobom dielo uchopiť a najmä rozpačitosť častokrát zle napísaných dialógov a konečný rezultát tak nemôže byť pozitívny. Zámery tvorcov sa až príliš často míňajú účinku a vzbudzujú presne opačný efekt. Riešenie zložitých rodinných problémov siahajúcich do minulosti v žiadnej zo súkromných dejových línií nevzbudzuje spoluúčasť a divák sa iba teší na ďalšiu akčnú scénu. Našťastie, je ich viac než dosť a Smrteľné stroje tak nemajú kedy začať nudiť. Tempo aj rytmus Rivers zvláda celkom slušne, lenže to na kvalitné veľké kino nestačí. Film pôsobí dojmom, že viacero problémov sa vyskytlo už v predprodukcii a na pľaci sa všetko zachrániť nedalo. Nie príliš šťastný casing, kde je jednoznačným ťahúňom Hugo Weaving v úlohe postavy, ktorú by malo publikum nenávidieť, ale nakoniec mu mnohí budú, vzhľadom na nevýraznosť zvyšku osadenstva, držať palce. Na jednej strane úchvatný vizuál celkov a panoramatických záberov, na tej druhej rozpačité stvárnenie jednotlivín v interiéroch a výber kostýmov. Slušná prvá hodina predvádzajúca nový a rozhodne zaujímavý fiktívny svet pýtajúci si podrobný prieskum a potom tá druhá, kde sa celé finále odohráva v tme, je neprehľadné a zabíja obrovský vizuálny potenciál materiálu.

Smrteľné stroje sú už od prvých komentárov prirovnávané k filmom, ako Hviezdne vojny, Terminátor, staršej tvorbe Terryho Gilliama, Mad Max, Hunger Games, sérii Labyrint a mnohým ďalším. Osobne mi však nepresvedčivý, ale monumentálny výsledok najviac pripomenul diela typu Vodný svet a Matrix Revolutions. Pokiaľ sa dostaneme k odpovedi na položenú otázku, kde nastala chyba, tak odpoveď by mohla byť nasledovná. Pokiaľ sa Jacksonovi a spol. podarilo príbehy Hobita a Pána prsteňov, určených predovšetkým pre mládež a deti, pretaviť do pomerne temných fiktívnych svetov a príťažlivých pre diváka každého veku, tak adaptácia Smrteľných strojov sa zubami nechtami snaží držať škatuľky young adult a žiadnu hodnotu navyše nepridávať. Výsledok je vzhľadom na slušné tempo a vizuál rozhodne pozerateľný a zábavný, každopádne ide o zábavu s hanlivým označením „guilty pleasure“. Večná škoda, že Smrteľné stroje nenakrútil sám Jackson...

Smrteľné stroje (Mortal Engines), USA,  2018)
Dĺžka: 128 minút
Réžia: Christian Rivers
Scenár: Fran Walsh, Philippe Boyens, Peter Jacskon (podľa predlohy Philipa Reevea)

Kamera: Simon Raby
Strih: Hudba: Junkie XL.
Hrajú: Hugo Weaving, Hera Hilmar, Robert Sheehan, Frankie Adams, Colin Salmon, Leifur Sigurdarson, Ronan Raftery, Leila George, Patrick Malahide, Joel Tobeck, Caren Pistorius, Stephen Lang a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 6. decembra 2018
Foto: CinemArt SK