Najnovší dokument významného slovenského režiséra Juraja Lihosita (Vlakári, Zakázané uvoľnenie, Sojky v hlave) sa zameriava na zhruba 20 - ročné obdobie života slovenského politika Alexandra Dubčeka. Film mapuje dobu od invázie vojsk do Československa v roku 1968 až po tragickú a doteraz nie príliš objasnenú smrť štátnika 7. novembra 1992 pri záhadnej autonehode pri Prahe.

Štátnikovi je v súčasnosti venovaná väčšia pozornosť vďaka 50. výročiu  príchodu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 na naše územie, pričom Alexander Dubček patril k najvýznamnejším osobnostiam tzv. Pražskej jari a zasadzoval sa o takzvaný socializmus s ľudskou tvárou. Normalizačná rétorika komunistickej strany v 70. rokoch tak z neho urobila jedného z najúhlavnejších nepriateľov štátu vnútri štátu a Lihosit sa práve na toto temné obdobie primárne zameriava. Aký život Dubček viedol od neúspešnej snahy o zmenu, či úpravu politického zriadenia v roku 1968 až po tú úspešnú o 21 rokov neskôr?

V tomto roku sme mali možnosť vidieť v kinách dva dokumenty významných tvorcov slovenskej kinematografie s bohatým filmovým portfóliom. Dušan Trančík nakrútil snímku Svetlé miesto zameriavajúcu sa na storočnicu vzniku Československej republiky, respektíve na dvadsaťpäťročné výročie jej rozpadu. Väčšina záberov pochádza z kúpeľného mesta Luhačovice, významného to miesta našich spoločných dejín, pretože ho navštevovalo veľa dôležitých osobností našej politiky a kultúrneho života. Juraj Nvota nám zase predstavil život a tvorbu slovenského umelca Alexa Mlynarčíka v dokumente s názvom Inde. Obaja tvorcovia dokázali pred kameru dostať mnohé zaujímavé osobnosti a prekvapili aj inovatívnou formálnou stránkou.  Nvota neváhal vycestovať kvôli zvýšeniu príťažlivosti snímky do Paríža a funkčne mesto zakomponovať do non fiction celku. Trančík zase nakrútil veľmi nápadité dramatizované scény dokresľujúce atmosféru toho- ktorého obdobia v Luhačoviciach. V podobnom formálne zameranom štýle pokračuje aj Lihosit.

Pred kamerou sa nám striedajú významné osobnosti spoločenského života, ktoré majú k téme skutočne čo povedať. Historik Ivan Laluha, politológ Miroslav Kusý, historik Stanislav Sikora, synovia Milan a Pavol Dubčekovci, politikove dve vnučky alebo kolega zo strany SDSS Boris Zala, kde obaja politici pôsobili v roku 1992, a mnohí ďalší.  Ústrednou zápletkou dokumentu s dramatizovanými hranými scénami je udelenie doktorátu honoris causa univerzitou v Bologni v roku 1988 a následná Dubčekova cesta do Talianska. Pre presonu non grata, neustále sledovanú tajnou službou a onálepkovanú už iným titulom: „vycestovanie do zahraničia nemožné“, mohlo byť vycestovanie, eufemisticky povedané, problém. Lihosit sa tak venuje aj okolnostiam, ktoré Dubčekovi pomohli si ísť čestný doktorát na akademickú pôdu prevziať.

Režisérovi sa tak podarilo dostať do svojho dokumentu pomerne jasný naratívny prvok. Po prvé kladie otázku, či sa Dubčekovi podarí vycestovať do Talianska, pričom odpoveď divák pozná, samozrejme, za predpokladu, že cieľovým je divák zaujímajúci sa o túto osobnosť. Po druhé sa mu to darí inscenovanými scénami a sekvenciami, kde sledujeme hercov hrajúcich príslušníkov Štátnej tajnej bezpečnosti obliehajúcich Dubčekovu veľkú vilu a snažiacich sa zachytiť čo len nepatrnú zmienku protištátnej činnosti. Film tak miestami pripomína špionážny thriller starej francúzskej alebo americkej školy. V konečnom dôsledku práve tento formálny prvok snímke podráža nohy. Viaceré hrané scény nepôsobia vierohodne, herecké výkony sú často zaznamenané akoby na prvú a diváka vytrhávajú zo sledovania inak vážne poňatého portrétu jednej z najdôležitejších osobností našich dejín. Bohužiaľ, je režijne nezvládnutá aj rekonštrukcia smrteľnej nehody. Je to škoda, pretože ostatné zložky, ako strih (ten treba špeciálne vyzdvihnúť), hudba alebo výprava, kedy nám tvorcovia poskytujú, či už súčasné alebo dobové zábery nielen mesta Bologna, sú skutočne na vysokej profesionálnej úrovni. Pre ľudí, zaujímajúcich sa o modernú históriu Slovenska a Československa však dokument ponúkne veľa hodnotných informácií. Vycestovaciu doložku pre Dubčeka produkovala spoločnosť Trigon Production v spolupráci s RTVS.

Vycestovacia doložka pre Dubčeka, Slovensko, 2018
Dĺžka: 82 minút
Režie: Juraj Lihosit
Scénář: Juraj Lihosit
Kamera:Ján Ďuriš, Peter Zubaľ
Hudba: Marcel Palonder
Střih: Alena Spustová
Zvuk: Peter Németh
Scénografie: Viera Dandová
Distribúcia: Trigon Production
Premiéra v SR: 6. decembra 2018
Foto: Trigon Production