Svetoznámy  nemecký režisér Wim Wenders (medzi jeho najslávnejšie tituly patrí napríklad medzinárodne oceňované Nebo nad Berlínom) sa najnovšie podpísal pod koprodukčný americko-nemecko-španielsko-francúzsky film Až na dno na motívy rovnomennej knihy zaujímavého britského spisovateľa, publicistu a textára Jonathana M. Ledgarda.

Jeho protagonistami sú podmorská biologička Danielle (Alicia Vikander), ktorá je na prahu prevratného objavu a tajný agent James (James McAvoy), ktorý bojuje proti  islamským teroristom a v teréne využíva krycie povolanie vodohospodára. Náhodne sa stretnú na pobreží Atlantiku vo francúzskej Normandii, kde si každý z nich doprial krátky oddych pred náročnou operáciou. Preskočí iskra, zamilujú sa, ale po niekoľkých dňoch musia odísť za svojimi povinnosťami na opačné konce sveta. Danielle čaká vyčerpávajúca vedecko-výskumná plavba a pobyt v hlbokomorskej  ponorke niekde v okolí Grónska. Tentoraz sa však nevie sústrediť na prácu, lebo sa trápi: James nereaguje na jej esemesky, nevie čo je s ním. Netuší, že sa hneď po prílete do východnej Afriky ocitol v zajatí džihádistov a je v priamom ohrození života. James i Danielle  sa pred  úzkosťou, strachom a bolesťou utiekajú k spomienkam jeden na druhého...

Film je vystavaný nie ako súvislý príbeh, ale prelínanie situácii, ktoré obaja hrdinovia prežívajú v realite  i v spomienkach. Spoznávame ich charaktery a náznakovo i osudy a oceňujeme herecké umenie oboch predstaviteľov.
Prelínanie osudov protagonistov pôsobí miestami možno až bolestivo, najmä kruté scény z Afriky, keď si človek uvedomuje každodenné vraždenie nevinných, o ktorom nemožno povedať, však je to len film... Inak v tieni smrti sa ocitá nielen tajný agent James, ale aj vedkyňa Danielle. Veď aj najvyspelejšia technika zlyháva a človek už dávno vie, že príroda nám dáva zaslúžené lekcie z pokory.  

Zaujímavé sú aj debaty postáv či ich vnútorné monológy. Prvým vstupným vetám Danielly o biológii a matematike vo „vedeckej hatmatilke“ divák takmer nerozumie, ale postupne začína chápať, že tej mladej žene nejde len o prevratný  vedecký objav, ale že vlastne hovorí o tom, ako si ničíme planétu, o tom, že čistá voda a čistý vzduch nie sú takou samozrejmosťou, ako sa nazdávame. Podobne chápeme aj Jamesa, ktorý sa nechce zmieriť s tým, že viac ako vzdelanie si ľudstvo cení moc nad inými. Oceňujeme, že tento muž si váži ľudské životy a chce niečo urobiť na ich záchranu, hoci aj za cenu straty toho vlastného.

V skratke by sa dalo povedať, že sa Wenders opäť vrátil k svojej obľúbenej téme: trochu filozofujúcemu rozprávaniu o živote, smrti a láske. Ako majster svojho remesla však dokáže správne namixovať všetky zložky a vie rozprávať obrazom, náznakom, detailom. Pohráva sa s metaforou vody a pádu na dno. Voda ako kolíska života, voda, ako stavebný materiál nášho tela, voda ako nepreskúmaný fenomén. Veď Danielle skúma morské dno, kde, v mimoriadnej hĺbke a vo večnej tme jestvujú  isté formy života a energie, o ktorých sme ani netušili. Nuž a okrem tohto ťažko dostupného morského dna sa veľmi ľahko môžeme dostať na dno kobky, dno ľudskej dôstojnosti, dno bolesti o na  dno našej duše, a tak ďalej. Možno si aj divák musí siahnuť na dno vlastnej schopnosti dešifrovať posolstvo toho, čo vidí na filmovom plátne.

Divácky mimoriadne príťažlivá je prvá, tak povediac, romantická časť filmu, v ktorej sa dvojica zoznamuje a zbližuje.  Scény z krutých afrických Jamesovych zážitkov pripomínajú akoby iný film a nepripravený divák sa môže cítiť zaskočene. Rovnako ako v prípade filozofickej roviny dialógov, ktorá je síce pre Wendersa typická, ale pre dnešného diváka, zvyknutého skôr na akčné príbehy v prudkom tempe, nie je vždy prijateľná. Nevraviac o závere, ktorý alibisticky povedané:“ je ,aký je „ a divák si skôr domýšľa, čo sa stalo, či mohlo stať...

Osobne ma nadchla kamera Benoȋta Debieho. Scenérie morského pobrežia, útesov, šumiacich stromov, rôznych prírodných zákutí v protiklade k tomu, čo sa deje medzi ľuďmi, nepôsobia gýčovite, ale upokojujúco a sú holdom kráse nášho sveta, ktorú si  málokedy uvedomujeme, tobôž, aby sme si ju vážili a snažili sa zachovať pre budúce generácie.
Priznám sa, že som mala obavy, keď som sa vybrala na premietanie. Bála som sa uvravenosti, istého opakovania, ale aj „mišmašu“ žánrov. Všetko bolo však inak. To, čo som videla ma oslovilo viac ako bežná filmová produkcia. Ťažko povedať, ako tento titul príjme široká divácka obec. Osobne by som ho označila za klubový film, v tom najlepšom zmysle slova.

Až na dno (Submergence), USA, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, 2017
Dĺžka:  111 minút
Réžia: Wim Wenders
Predloha: J.M.Ledgard – kniha
Scenár:Erin Dingman
Kamera: Benoȋt Debie
Hudba: Fernando Velázquez
Hrajú: James McAvoy, Alicia Vikander, Alexander Siddig, Jannik Schümann, Celyn Jones, Reda Kateb, Mohamed Hakeemshady, Jess Liaudin, Andrea Guasch, Godehard Giese, Harvey Friedman a ďalší
Distribúcia: CinemArt  
Premiéra v SR: 26.apríla 2018
Foto: CinemArt