Najočakávanejší film tohto roka Avengers: Nekonečná vojna konečne prišiel na plátna kín. Je to skutočne udalosť, ktorú neradno premeškať? Na začiatku nového milénia by pritom len málokto predpokladal, že komiksová záležitosť tohto typu bude na seba pútať pozornosť divákov, bez rozdielu pohlavia či veku. Doba sa skrátka zmenila a hoci niet pochýb, že neskôr sa zmení znova, momentálne kinám vládnu komiksy. A Marvel ich dokázal povýšiť na dokonalú blockbusterovú zábavu.

Avengers: Nekonečná vojna pritom rozhodne nie je filmom, ktorý by sa snažil niekoho ohúriť svojou zápletkou. V rámci nej sa arcizloduch celého univerza Thanos odhodlá, po predošlých nezdaroch svojich pešiakov, zobrať všetko do vlastných rúk. Jeho ultimátnym cieľom je získať šesť Kameňov nekonečna, ktoré mu majú zaistiť neobmedzenú moc. Moc, vďaka ktorej môže lusknutím prsta vyhladiť polovicu vesmíru a práve z toho dôvodu ho treba zastaviť. Zdá sa vám, že to znie až príliš tuctovo? Možno, no aj napriek tomu tretí Avengeri nie sú iba ďalším z množstva epických veľkofilmov, kde sa bojuje o osud celého sveta a kde všetko čo najefektnejšie vybuchuje. Naopak, najnovší dlho očakávaný prírastok do marvelovskej série je omnoho premyslenejším dielom, ako sa môže javiť z pohľadu nezainteresovaného diváka a ktoré si dokáže bez problémov obhájiť svoju existenciu.

Nekonečnú vojnu však nemá zmysel brať ako samostatný film. Tým jednoznačne nie je a ani nikdy nemohla byť. Ide o začiatok konca jednej éry a k tomuto bodu to všetko smerovalo od chvíle, keď sa na filmových plátnach prvýkrát objavil Iron Man s Robertom Downeym Jr. A nakoľko bol úspešný, v Marvel Studios mohli naplno rozbehnúť svoj filmový vesmír s rôznorodými, a na filmovom plátne zdanlivo nezlučiteľnými, hrdinami. Pod vedením producentského mága Kevina Feigeho začali žať jeden úspech za druhým a unikátnosť celého konceptu podtrhuje i fakt, že pri snahe o okopírovanie receptu na úspech si zatiaľ každý vylámal zuby. Spomeňme len vlaňajšiu Ligu spravodlivosti od konkurenčného DC. Tá v zúfalej snahe dotiahnuť stratu najväčšieho rivala nesprávnymi rozhodnutiami iba zatĺkla posledný klinec do rakvy potápajúcej sa lode. Toto však nie je podobný prípad.

To, že scenáristi na pozadí samostatných projektov dôkladne spriadali nitky väčšej dejovej línie a držali sa nastolených pravidiel univerza, však nie je hlavným dôvodom, prečo film funguje ako celok. Funguje hlavne kvôli postávam, ku ktorým si divák dokázal v priebehu desiatich rokov a osemnástich filmov vytvoriť určité puto. Postávam, ktoré veľmi dobre pozná a uvedomuje si, čo ich poháňa. Chápe ich miestami komplikované vzájomné vzťahy, či city, ktoré k sebe chovajú. Rozumie ich rozhodnutiam, i keď sa vždy nemusia javiť ako ideálne. A tvorcovia sú si tohto faktu veľmi dobre vedomí. V konečnom dôsledku je, samozrejme, pochopiteľné, že nie každý má rovnaký priestor, ale nikto nie je do počtu a všetci si užijú svoj moment slávy. Dianie navyše neustále oživujú ich vzájomné interakcie a či sa už dané postavy v minulosti stretli, alebo nie, scenáristi dokážu ťažiť z ich konfrontácií maximum. Každá hláška, či dialóg padá na úrodnú pôdu a hoci je humoru v prvej polovici možno až zbytočne veľa, filmu rozhodne nechýba ani patričný emocionálny náboj. Čo pramení aj z toho, že divák tentokrát tuší, že niektorí jeho obľúbenci môžu v tejto fáze umierať. A oni umierať budú. Či definitívne, alebo nie, ukáže až budúcnosť.

Film má navyše ešte jeden silný tromf, s ktorým pritom mnohí pôvodne ani nepočítali. Tým je postava ústredného zloducha Thanosa, ktorý doposiaľ postával v úzadí a v krátkych scénach pôsobil skôr ako fialový digitálny panák bez výraznejšieho rešpektu. A minimálne z vizuálneho hľadiska to platí i naďalej. Odhliadnuc od tohto faktu je však vykreslený dostatočne zaujímavo a nejde iba o jednorozmernú figúrku. Jeho filozofia, akokoľvek šialená, je postavená na logických základoch, a to nie je o tom, že chce vyhladiť vesmír, preto, že môže. Ani mu netúži vládnuť a hoci sa sprvoti javí ako nemilosrdná bytosť bez kúska citu, v konečnom dôsledku to vôbec nie je pravda. A Josh Brolin robí v rámci danej roly maximum, aby dokázal predať jeho motivácie, či už charizmatickým hlasovým prejavom, alebo svojou mimikou. Mimoriadne dôstojného protivníka celého univerza dopĺňa aj štvorica jeho posluhovačov, no tí sú skôr na vedľajšej koľaji a zaujmú hlavne svojim dizajnom.

Zákonite sa však ponúka otázka, či môže niečo podobné fungovať aj na osobu nezaťaženú nostalgiou a ktorá s touto generáciou hrdinov natoľko nezrástla. Môže, no logicky nie až do takej miery. Kvalitný základ, dobre napísané postavy a vzťahy medzi nimi totiž nezmazáva ani tento hendikep a stoštyridsaťdeväť minút filmu je doslova nabitých akciou, humorom, napätím, či osudovosťou. Baviť sa môže teoreticky každý, aspoň za predpokladu, že nebude očakávať žánrovú revolúciu a užívať si výhradne to, čo si pre neho nachystali tvorcovia z ingrediencií, ktoré mali k dispozícii. A negatíva? Tým najväčším je, že v protiklade s pôvodnými vyhláseniami ide skutočne len o polovicu príbehu. Záverečné titulky Nekonečnej vojny pôsobia viac ako čokoľvek ako prestávka v polčase napínavého futbalového zápasu. A hoci ide o logické vyústenie predošlých udalostí a chýba aj vyložený cliffhanger, zďaleka nie každý prijme tento záver s nadšením.

Režiséri Anthony a Joe Russo (Captain America: Zimný vojak, Captain America: Návrat prvého Avengera) nemali pred sebou práve najjednoduchšiu úlohu, no nakoniec ju zvládli so cťou. Nekonečná vojna nie je dokonalým dielom redefinujúcim celý superhrdinský žáner a nebude ani vyhrávať prestížne filmové ocenenia. S odstupom času, po utíchnutí komiksového boomu, možno poniektorí ani nebudú chápať všetko to haló, ktoré sa okolo nej dialo v dobe vydania. Talentovanému bratskému duu však už nik neodoprie, že v danom momente boli súčasťou veľkolepej filmovej udalosti a že obstáli zoči-voči nemalému tlaku, prameniacemu z očakávaní náročných fanúšikov. A za predpokladu, že všetci zainteresovaní zopakujú podobný výkon aj o rok, o epické vyvrcholenie tretej fázy marvelovského univerza netreba mať vôbec žiadne obavy.

Avengers: Nekonečná vojna (Avengers: Infinity War), USA, 2018
Dĺžka: 149 minút
Réžia: Anthony a Joe Russo
Scenár: Christopher Markus, Stephen McFeely (podľa komiksov Stana Leeho a Jacka Kirbyho)
Kamera: Trent Opaloch
Strih: Jeffrey Ford, Matthew Schmidt
Hudba: Alan Silvestri
Hrajú: Robert Downey Jr., Chris Evans, Chris Hemsworth, Scarlett Johansson, Mark Ruffalo, Anthony Mackie, Jeremy Renner, Elizabeth Olsen, Paul Bettany, Chris Pratt, Benedict Cumberbatch, Tom Holland, Chadwick Boseman, Josh Brolin, Don Cheadle, Sebastian Stan, Gwyneth Paltrow, Zoe Saldana, Dave Bautista, Benicio del Toro, William Hurt, Benedict Wong, Linda Cardellini, Danai Gurira, Leticia Wright, Florence Kasumba, Peter Dinklage, Bradley Cooper, Vin Diesel a ďalší
Distribúcia: Saturn Entertainment
Premiéra v SR: 26. apríla 2018
Foto: Saturn Entertainment