Film Sherlock Gnomes Johna Stevensona je pokračovaním snímky Gnómeo a Júlia. Tak ako predchodca, vychádza z anglickej slovnej hračky. Gnome v anglickom jazyku znamená trpaslík. V prvom filme išlo o voľnú adaptáciu Shakespearovho diela do modernej rozprávky pre deti. Namiesto ľudí to boli záhradní trpaslíci z dvoch susediacich záhrad.

V druhom príbehu trpaslíkov sa presúvame do Londýna kam sa majitelia trpaslíkov presťahovali. Lenže v Londýne práve prebiehajú zvláštne zmiznutia záhradných trpaslíkov. Jediný kto dokáže vyriešiť túto záhadu a ochrániť všetky záhradné dekorácie je Sherlock Gnomes a jeho verný priateľ Watson.

Už názov snímky napovedá, že sa tentoraz pôjde o adaptáciu postavy Sherlocka Holmesa od Sira A. C. Doylea. Tu už natrafíme na prvé problémy. Namiesto sústredenia sa na jeden pôvodný celistvý príbeh, teda jednu záhadu, máme ich hneď niekoľko. Od psa Baskervillského až po Reinchenbanský pád. Postavy sú príliš presaturované, predovšetkým Sherlock má vyhrotené vlastnosti ako aroganciu a egoizmus voči partnerovi Watsonovi, aby na záver filmu prišlo morálne poučenie. Celkovo to nie je zlé - učí deti ceniť si prácu svojich kamarátov a pomáhať svojim blízkych. Avšak spracovanie myšlienky je príliš okaté. Aj pozornejší detský divák môže vytušiť niektoré rozuzlenia hlavnej zápletky.Tým, že dej sa odohráva v súčasnosti aj svet dekorácií používa dobové trendy, aby sa zapáčil detskému divákovi. Selfie fotenie, používanie modernej elektroniky a internetu, dab pózovanie. Film teda podlieha danej dobe a príliš skoro zostarne. Napríklad spomenutý dab vyšiel z módy už niekoľko mesiacov pred uvedením filmu do kín.

Animácia z technického hľadiska v ničom nevyniká, ba dovolím si povedať, že skôr upadá. S porovnaním so súčasnými snímkami, dokonca aj s desať rokov starými, ako napríklad Spláchnutý (2006, tiež z Londýnskeho prostredia) mi príde slabá. Hudobná zložka sa skladá z drvivej väčšiny zo súčasných popových skladieb, ktoré nezapadajú do témy filmu. Dokonca vo filme je venovaná pasáž hudobnému vystúpeniu na „nenápadný predaj piesne“. Samotný dej to spomaľuje, pretože čo sa v nej dozvedáme bolo v predošlých piatich minútach aspoň povedané tri razy. Vo vážnych scénach, kde vyniká napätie, je použitá hudba skladateľov Chrisa Bacona a Eltona Johna. Nebyť toľko popovej hudby, tak si ju ani neuvedomíte. To je zároveň najväčšie negatívum filmu a navyše snímke celkovo chýba originalita. Nespomeniem si na jedinú vec, ktorú by som nevidel v inom filme. Jediný dôvod, prečo sa film odohráva vo svete záhradných trpaslíkov, bude už spomínaná slovná hračka.

Všimol som si, že súčasne adaptácie Sherlocka Holmesa narážajú na jeden zásadný problém. Sherlocka vykresľujú ako cynického super génia vydedukujúc aj nemožné a dej má príliš veľa prekvapivých dejových zvratov. Na prvé pozretie sa môže javiť ako chytro napísaný film, ale akonáhle odbúrate citový zážitok a pozretie sa na dej logickým okom, uvedomíte si kopu nezmyslov. Má ich aj Sherlock Gnomes, ale nebudem ich uvádzať.

Film v ničom nevyčnieva nad ostatnými komerčnými animákmi z Hollywoodu. Nie je to výslovene zlý film, ale ani skvelý. Deti však bude baviť. Túžba Sherlocka vyriešiť záhadu a zachrániť všetkých škriatkov poháňa príbeh dopredu, čím deťom nedáva priestor nudiť sa. Použitie náznakov na diela so Sherlockom Holmesom ich môže naviesť k čítaniu slávnych detektívok. Avšak nebola to najlepšia cesta, ako ich upozorniť na čaro kníh od Arthura Conana Doyla.

Sherlock Gnomes, USA, Veľká Británia, 2018
Dĺžka: 90 minút
Réžia: John Stevenson
Scenár: Ben Zazove
Strih: Prahash Patel, Mark Solomon
Hudba: Chris Bacon, Elton John
V českom dabingu: David Novotný, Pavel Liška, Tatiana Vilhelmová, Eliška Balzerová, Tomáš Matonoha a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 29. marca 2018
Foto: CinemArt