Steven Spielberg nepatrí medzi tvorcov adaptujúcich slávne knižné predlohy verne riadok po riadku. Spolu so svojimi scenáristami si vyberie ústrednú tému, svet fikcie alebo východzí stav a spoločne sa nechávajú unášať vlastnou fantáziou. Osobne mi tento prístup vyhovuje viac, pretože sa nikto nemôže sťažovať, že ide „iba“ o obrázkovú ilustráciu už jestvujúceho umeleckého diel.

Takých je v kinematografii za vyše storočnú históriu viac než dosť a podobný alibistický ťah by v režisérovom prípade znamenal určite väčšie sklamanie ako kritické poznámky puristických uctievačov milovanej predlohy. V kontexte jeho novinky Ready Player One: Hra sa začína sa ponúka porovnanie prístupu k písanému originálu v jeho ďalších významných adaptáciách sci-fi klasík z nového tisícročia. V prípade adaptácie poviedky Philipa K. Dicka Minority Report išlo skutočne iba o skopírovanie základného nápadu policajnej jednotky, riešiacej vraždy s pomocou troch predpovedačov budúcnosti. Dej bol zasadený do inej doby, hlavný hrdina nezodpovedal charakteristike v poviedke a dej sa uberal iným smerom. Tretia filmová verzia slávneho sci-fi románu H.G.Wellsa Vojna svetov bola prenesená z Londýna 19. storočia do prítomnosti v americkom veľkomeste. Spielberg sa však držal predlohy o niečo viac (trojnožky, scéna v pivnici) ako Byron Haskin v legendárnom veľkofilme z roku 1953. Stále však ide skôr iba o inšpiráciu predlohou a nie presný filmový prepis. Vzhľadom na pomerne výrazné zmeny je dôležité na tieto príklady upozorniť a najlepšie ich aj poznať, aby nedošlo k nemilému stavu, keď je divák v kine sklamaný z absencie vedľajších dejových línií a korekcie tej hlavnej v prípade Ready Player One: Hra sa začína. Z tejto trojice ale ide o adaptáciu určite najvernejšiu.

Novela Ernesta Clinea Ready Player One, na Slovensku vytlačená so zbytočným podtitulom Hra sa začína, vyšla v roku 2011 a zaznamenala výrazný čitateľský ohlas. Cline vykresľuje nehostinný svet roku 2045, z ktorého šedi sa dá však pohodlne „vycestovať“ do zázračnej krajiny s názvom OASIS. Ide o virtuálny svet bez hraníc, čiže môžete si v ňom poležať len tak na pláži alebo navštíviť cudziu galaxiu. A zahrať si tam svoju obľúbenú počítačovú hru s kolegom, či susedom. V tomto dystopickom svete žije 19-ročný Wade Watts, geek telom aj dušou, milujúci osemdesiate roky 20. storočia. Tieto znalosti sa mu budú hodiť, pretože tvorca OASIS-u James Halliday umiera a jeho dedičstvo pripadne hráčovi, ktorý nájde vo virtuálnej realite tri kľúče od tajomných brán. A hádanky sa budú tejto kúzelnej dekády úzko dotýkať. Za poslednou bránou sa nachádza zlaté vajce, trofej celého turnaja. Celý svet sa zblázni a začne hrať ako o život. Wade sa dáva dohromady so skupinkou podobne „postihnutých“ tinedžerov a budú bojovať nielen o celkové víťazstvo, ale aj o holý život v konfrontácii s monopolnou IT firmou IOI.

Steven Spielberg chápe, že kniha je až príliš aktuálna a adorovaná na to, aby prekopal ústrednú dejovú líniu. Tohto faktu si je vedomý až do takej miery, že jedným z troch spoluscenáristov sa stal aj samotný Cline. Ten dokonca na záver knihy venuje poďakovanie štúdiu Warner Bros. za prípravné práce na adaptácii a vyjadruje nádej, že z „tejto knihy bude skvelý film“. Autor predlohy si je tak za výsledok v kine zodpovedný do značnej miery sám a divák môže skonštatovať, že to, čo vidí na plátne, sa zhoduje s predstavou tvorcu originálneho diela. Spielberg a scenáristi veľmi premyslene zdramatizovali udalosti z knihy, ktoré by vo svojej pôvodnej podobe v takmer dva a pol hodinovom filme fungovať nemohli. Repetetívnosť hrania starých počítačových hier stále „dokolečka“ v záujme získania jedného z kľúčov je nahradená vysoko rozpočtovou akčnou jazdou už pri hádaní prvej hádanky. Finále však poskytuje takmer doslovný prepis a čitateľ musel mať pri čítaní poslednej kapitoly pocit, že ju Cline písal čiastočne ako filmový scenár.

Spielbergovi sa podarilo až zázračne, vzhľadom na niektoré výraznejšie zmeny, zachovať ducha predlohy. Čitateľovi a zároveň divákovi musí sledovanie filmu a porovnávanie zhôd a zmien s predlohou poskytovať dokonalý zážitok porovnateľný s hrdinovými návštevami v OASIS-e. Podobne uspokojivý pocit zo zvládnutia prepisu „nedotknuteľného“ fantasy či sci-fi románu do filmovej podoby som mal naposledy pri Dvoch vežiach, prostrednej časti trilógie Pán prsteňov a odvtedy ubehlo už more času. Filmu môžeme vyčítať možno slabšiu prekreslenosť reálneho sveta, ústredná myšlienka tým však nijako netrpí. Zábavná kniha pre všetkých geekov sveta, starších pamätníkov osemdesiatok a mladých tínedžerov uväznených pred obrazovkami počítačov, sa stala predlohou pre maximálne zábavnú snímku určenú pre to isté publikum. Spielberg sa nesnaží hrať na „veľké umenie“, od toho tu je jeho nedávna The Post: Aféra v Pentagone. Napriek tomu dokáže aj vo vyhranenom žánrovom kúsku povedať čo-to o fungovaní súčasného sveta a niekedy je lepšie, ak sa to deje takouto zábavnou formou ako patetickým zdvíhaním ukazováka.

Ready Player One: Hra sa začína (Ready Player One), USA, 2018)
Dĺžka: 140 minút
Steven Spielberg
Scenár: Zak Penn, Ernest Cline (podľa románu Ernesta Clinea)
Kamera: Janusz Kamiński
Strih: Sarah Broshar, Michael Kahn
Hudba: Alan Silvestri
Hrajú: Tye Sheridan, Olivia Cooke, Lena Waithe, Simon Pegg, T. J. Miller, Ben Mendelsohn, Mark Rylance, Philip Zhao, Win Morisaki, Hannah John-Kamen, Ralph Ineson, Susan Lynch a ďalší
Distribúcia: Continental  film
Premiéra v SR : 29. marca 2018
Foto: Continental film