Sergej Polunin. Zázračné dieťa. Tanečník, ktorý vo svojich trinástich rokoch začal študovať na Kráľovskej baletnej akadémii v Anglicku. Tanečné nadanie mladého Sergeja presahovalo kvality jeho rovesníkov natoľko, že preskočil tri ročníky štúdia. Zakrátko sa mu podarilo pretancovať až do Kráľovského baletu a vo veku šestnásť rokov sa stal historicky najmladším sólistom jednej z najlepších tanečných inštitúcií na svete.

Ako vyzerala jeho cesta za úspechom až na vrchol i jeho pád na dno? Podarilo sa mu opätovne dostať na prvú priečku tanečnej siene slávy? Dosiahol mladý umelec nakoniec zaslúžené zadosťučinenie? Dokumentárny film Stevena Cantora Dancer reflektuje detailnú cestu tanečníka od útleho detstva, cez úspech na doskách tanečného divadla, až po jeho celosvetovú slávu spôsobenú nie len jeho extatickým tancom, no z veľkej časti aj jeho kontroverzným správaním. Obdobie jeho dospievania bolo v dôsledku enormného tlaku okolia poriadne búrlivé. Nadaný syn bol pre svojich rodičov bol nádejou. Verili, že vďaka jeho nevídanému talentu, bude mať lepší život, než oni sami. A to bol dôvod, prečo ho stále viac motivovali k lepším úspechom. Stále viac posúvali jeho limity, až sa mladý tínedžer stal v tanci neporaziteľným „pôvabným netvorom“.

Cantor v snímke otvára niekoľko zaujímavých tematických vetiev spojených s odcudzením v rodine. Mladý Sergej vyrastal sám v cudzine, bez rodičov, a spočiatku aj bez priateľov. Trénoval dvakrát viac ako jeho spolužiaci. Uvedomoval si rozsah obety zaplatenej otcom i babičkami, pretože práve oni odišli pracovať do cudziny, aby bola matka schopná platiť tanečné školy. V neposlednom rade Cantor poukazuje aj na rozdiely vo vnímaní umenia i snahy „vybudovať si dobré meno“ v dvoch diametrálne odlišných svetoch Východu a Západu. Všetko sa nakoniec podpísalo na psychike, v prvom rade, mladého človeka, ktorý nemal detstvo, lebo tancoval. Nepoznal dobre vlastnú rodinu, lebo tancoval. Roky nevidel rodičov, lebo tancoval. Postupne sa rozpadla jeho rodina, lebo tancoval. A pre tanec obetoval on sám i jeho rodina všetko.

Štruktúra dokumentárneho filmu využíva všetky tradičné štylistické prostriedky charakteristické pre tento filmový druh. Objektívny komentár, subjektívne výpovede rodiny, najlepších kamarátov, Sergejov pohľad na jednotlivé etapy v jeho živote i hudobný videoklip. Rozprávanie je obohatené o  zábery zo súkromného archívu samotného protagonistu nakrútené na vtedajšiu „domácu“ kameru, o strihové sekvencie a výseky z vystúpení, aj progres na ceste za bezhraničným úspechom v klasickom tanci. Strihové sekvencie z vystúpení a jeho tanečnej prezentácie sa spájajú so subjektívnymi komentármi priateľov, rodiny i pedagógov o tom aký je. Charakterizujú ho aj ako tanečníka, aj ako človeka. Celý príbeh od začiatku do konca predstavuje jednu rozsiahlu retrospektívu jeho doterajšieho života.

Postupne zisťujeme, že expozičná časť, teda akýsi pomyselný prológ sa zároveň stáva epilógom. Zisťujeme, že jeho životná cesta rozhodne nekončí. Naberá nový smer a otvára ďalšiu kapitolu v jeho živote. Vo svetovej kinematografii nebolo nakrútených veľa dokumentárnych filmov otvárajúcich možnosti ďalšieho pokračovania. A už vôbec nie životopisných, keďže tie sú častokrát nakrútené až po ukončení aktívnej kariéry alebo In memoriam.

Tvorcovia zároveň vytvorili aj akúsi divokú dokumentárnu road movie Sergejovho života. Tanečník žil istý čas v rôznych kútoch sveta. Ukrajine. Anglicku. Rusku. Absolvoval krátku návštevu priateľa v Los Angeles. A na Havaji nakrúcal videoklip. Každá etapa z jeho života predstavuje nielen iné prostredie, ale aj inú duševnú fázu v živote mladého tanečníka. V Kyjeve prežíval obdobie začiatkov klasického tanca. Tancoval, pretože tanec miloval. Londýn predstavoval začiatky jeho cesty k profesionálnej kariére na prestížnej škole i uznávaného sólistu vo významnom divadle. Tu sa končila všetka sranda. Sergej musel a chcel cvičiť dvakrát toľko ako jeho rovesníci. Moskva pre neho znamenala povinnosť tancovať, lebo nič iné robiť nevedel. Opäť prišlo obdobie driny, kedy si Sergej musel znovu vybudovať dobré meno a dostal sa opäť na vrchol. A epický Havaj bol jeho Nirvánou. Zmierením sa so všetkými démonmi. Miesto, kde odtancoval svoj posledný tanec. Alebo nie?

Životopisným filmom so silným ľudským príbehom Cantor v podstate nemal čo pokaziť a stratiť. Väčšina režisérov si do dokumentov, s veľkou pravdepodobnosťou, nebude vyberať hocijakého nezaujímavého protagonistu bez toho, aby ho akýmkoľvek spôsobom zaujal. Hodnota filmu spočíva jednak vo vynikajúcom výbere protagonistu, ale aj v pohrávaní sa so symbolikou a posúvaní jednotlivých explicitných významov do implicitnej roviny. V neposlednom rade film vyniká svojím originálnym soundtrackom, v ktorom klasický tanec sprevádza dynamická popová hudba. Ide naozaj výnimočne strávený čas pred filmovým plátnom.

Dancer, Veľká Británia, USA, Rusko, Ukrajina, 2016
Dĺžka:  85 minút
Réžia: Steven Cantor
Hudba: Ilan Eshkeri
Hrajú: Sergej Polunin, Jade Hale-Christofi, David LaChapelle a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 29. marca 2018
Foto: Continental film