Príbeh Katje (Diane Kruger), mladej ženy, ktorá v dôsledku bombového útoku príde o svojho muža Nuriho (Numan Acar) a malého syna Rocca, je realistický, uveriteľný a mohol sa stať kdekoľvek. Problém začína tam, kde si za mená príbehu dosadíme  reprezentantov aktuálnej európskej dilemy.

Na jednej strane sa ocitne asimilovaný Turek so svojou nemeckou manželkou a synom, na druhej nemeckí neonacisti. Práve spáchali teroristický útok a chytili ich vďaka tomu, že muža udal jeho otec a ženu Katja identifikovala. Koná sa súdny proces, kde sa všetko skomplikuje a neonacisti vyviaznu bez trestu. Súd prihliadne na problémy s dôkazmi, Katju našla polícia doma po vražde pod vplyvom drog a obhajca spochybní jej svedectvo. Obvineným Nemcom účinne pomôže ich grécky kolega. Prinesie knihu hosťov a tvrdí, že v čase útoku boli v Grécku.

Režisér Fatih Akin otáča najčastejšiu verziu teroristických útokov, kde frustrovaní moslimovia vraždia civilné  obyvateľstvo v snahe upozorniť na rozpínavý imperializmus Západu. V jeho príbehu vraždia bieli nemeckí neonacisti  asimilovaného tureckého podnikateľa. Jeho kancelária je v tureckej štvrti, živí sa poradenstvom, tlmočí pri súdnych procesoch a predáva letenky. Dôvod, prečo umiestnili bombu práve pred jeho kanceláriu sa nedozvieme, čo im prekážalo na jeho aktivitách je tiež akosi mimo scenáristického konceptu rozdelenia na vinu a nevinu. Najväčším problémom filmu je publicistická jednoduchosť, s ktorou režisér váži mieru spravodlivosti. Vieme, že manželská dvojica pred súdom je vinná, ale ten využije všetky možnosti a argumenty, aby ich prepustil. Príčiny si môžme domýšľať. Vo filme ich pre istotu nevysloví vôbec nikto. Rovnako nemí sú z neznámych príčin i obvinení.

Ak si z príbehu odmyslíme všetky melodramatické súvislosti, Fatih Akin hovorí o tom, že nespravodlivosť a neochota práva vedie k závažným dôsledkom, spravodlivosti, vykonávanej na vlastnú päsť. Na záver filmu ešte dodá infomáciu o NSU (National Socialist Underground), nemeckej neonacistickej skupine, zameranej na vraždy tureckých prisťahovalcov. Medzi rokmi 2000 a 2007 zavraždili desať ľudí. Zaujímavé tiež je, že definitívne rozsudky dosiaľ nepadli .

Zámery tvorcov filmu, uviesť tragédiu v konkrétnom kontexte, poukázať na existenciu domácich útočníkov, navyše infiltrovaných nebezpečnou nacistickou doktrínou je síce legitimná, ale príbeh tak divák vníma tiež v kontexte  dnešných turbulentných výmien názorov na príčiny kritickej bezpečnostnej situácie. Okamžite vyskočí jej tézovitý zámer „ vrátenia úderu“. Položiť znak rovnosti medzi sfanatizovaných islámskych teroristov (o tých nie je vo filme ani zmienka) a neonacistov je problematické. Na jednej strane je militarizovaná verzia náboženstva, na druhej ideologická doktrína s krvavou minulosťou. Ktorej sa teda dnes máme viac báť? Film v tom má zdá sa jasno.
Napriek týmto výhradám je nepopierateľné, že všetky rozmery tragickej udalosti sú dôsledne a dôveryhodne rozpracované, realizované so zmyslom pre emocionálnu pôsobivosť. Pozornosť si zaslúži herecký výkon Diane Kruger, za ktorý si odniesla z MFF v Cannes Cenu za najlepší ženský herecký výkon. Film dostal Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film.

Názov Odnikiaľ je trochu nejasný. Veĺmi presne vieme, čo odkiaľ a prečo prichádza. Pochádza z názvu piesne autora hudby k filmu Josha Homma z americkej skupiny Queens of the Stone. Tá vo filme nezaznela, ale dala filmu názov.
V rozhovoroch na tému tohto filmu Fatih Akin hovorí o snahe pripomenúť Nemcom aj túto stránku rasisticky motivovaných teroristických útokov. „...terčom som sa mohol stať aj ja. Môj brat poznal jednu z obetí. Stalo sa to neďaleko miesta, kde bývam. Bolo to tak blízko. Chcel som vyjadriť svoj hnev a strach.“ Film napriek očakávaniu režiséra nevyvolal v Nemecku protichodné názory a publikum ho prijalo pozitívne. Pripomína v istom zmysle i diel viny, ktorý má domáce korene a vedie k spytovaniu svedomia.

Po filme Rana (The Cut, 2014) o tragickom osude Arménov v Osmanskej ríši sa z neho v Turecku stal „verejný nepriateľ“. Je nesporné, že Fatih Akin má odvahu hovoriť o veciach citlivých a nejednoznačných. Otvára zložité témy, kde nikdy nie je jasné aká bude následná reakcia a kritika. Pohybuje sa medzi dvoma svetmi, pociťujúcimi čoraz intenzívnejšie svoju rozdielnosť v názoroch na základné civilizačné hodnoty. Rola arbitra je v tomto spore riskantná a veľmi nevďačná.

Odnikiaľ (Aus dem Nichts), SRN, Francúzsko, 2017
Dĺžka: 106 minút
Scenár a réžia: Fatih Akin
Kamera: Rainer Klausmann
Strih: Andrew Bird
Hudba: Josh Homme
Hrajú: Diane Kruger, Denis Moschitto, Numan Acar, Johannes Krisch, Samia Muriel Chancrin, Johannes Krisch, Ulrich Tukur, Ulrich Brandhoff, Hanna Hilsdorf a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 29. marca 2018
Foto: ASFK