Ak uveríte reklame a vyberiete sa do kina na nový film Darrena Aronofského s názvom matka! ako na horor, nevyhnete sa sklamaniu. Aronofského umelecká metafora je žánrovo vzťahovou psychologickou drámou s prvkami romance i melodrámy, ba dokonca nesie aj kus čiernočierneho humoru, ale horor to je iba ak pre nepripravených zmätených divákov.

Úsilie obchodníkov s filmovou zábavou stoj čo stoj predať svoj tovar nič netušiacim zákazníkom je nielen zúfalé a neetické, ale aj kontraproduktívne. Diváci sa cítia oklamaní, podvedení a sklamaní. A s nimi aj veľká časť recenzentov. Nečudo, veď namiesto sľubovanej atraktívnej napínavej zábavy, ktorá umožňuje vypnúť mozog a naplno relaxovať nad vedrom pukancov, dostávajú umenie, o ktoré nestoja, ktorému nerozumejú, ktoré nedokážu dešifrovať, mätie ich, rozčuľuje a znechucuje.

Nespokojní sú však i mnohí Aronofského fanúšikovia. Najmä jeho „divácky orientovanej“ tvorby ako Wrestler, Čierna labuť a Noe. Snímka mother! je umeleckou hyperbolou, symbolom, metaforou nielen materstva a ženstva, ale i biblického stvorenia sveta, vyhnania z raja, obety Ježiša Krista a predpovedaného konca sveta v duchu Apokalypsy evanjelistu Jána. Rovnako je príbehom o bájnom Fénixovi, ktorý povstáva z vlastného popola, adaptáciou faustovskej legendy o úspechu vykúpenom dušou, podobenstvom o nikdy sa nekončiacom ľudskom živote, spracovaním učenia New Age o matke Zemi – Gaii, obrazom ročných období, prírodných cyklov života na Zemi… a má nesčítane ďalších možných interpretácií. Pre každého aktívneho a premýšľajúceho diváka jeho vlastné.

Do tretice však nespokojnosť vyjadrujú aj tí, ktorým sa z Aronofského tvorby páčili práve meditatívne, mystické a metafyzické diela Pi, Rekviem za sen a Fontána. Autor sa tentoraz tak naplno, zo všetkých síl sústredil na druhý plán (a ďalšie), že zanedbal ten prvý. Základný príbeh, zápletku, ktorá spravidla nesie zakódované ďalšie roviny, úrovne a významy, odsunul na vedľajšiu koľaj. Zostala lineárna, chaotická, nezmyselná. Slúži len ako nosič metafor, nič viac.

Jennifer Lawrence a Javier Bardem hrajú manželov, ktorí sa nasťahovali do krásneho starého domu. On, ambiciózny spisovateľ, sa pokúša prekonať autorskú krízu, ona sa koncentruje na budovanie domova. Sústredí sa len naň, všetko ostatné vníma negatívne, ako vyrušenie, vpád, agresiu. No muž zistí, že izoláciou v dome autorský blok neprekoná. Potrebuje stály intenzívny kontakt s okolitým svetom. Manželka to nedokáže prijať, akceptovať ani tolerovať.

Film je síce farebný, ale nakrútený s čierno-bielym videním ženy, manželky, matky naplno oddanej svojmu údelu budovateľky a strážkyne rodinného kozuba. Rodina ako jediná hodnota. Ak sa manžel nevenuje iba jej, rodine a domovu, ale aj tvorbe, spisovateľskej vášni - a svetu "tam vonku" - čitateľom, fanúšikom a kariére, musí podľa nej byť egoistický samoľúby sviniar – a Aronofsky s Bardemom ho tak aj vykresľujú. Dôraz kladú na to, že muž, spisovateľ, je tvorca, stvoriteľ, obraz Boha.

Hostia, z ktorých sa vykľujú podnájomníci (Ed Harris a Michelle Pfeiffer), sú síce na prvý pohľad okúzľujúci, no v skutočnosti bezohľadní, arogantní sebci. Paralela s biblickým hadom – pokušiteľom je zrejmá. Nejde im o nič iné, len o likvidáciu ťažko vybudovaného sladkého domova. Tragický konflikt, hodný Ábela a Kaina, vnesú ich rozvadení synovia (Domhnall a Brian Gleesonovci). Manželove spisovateľské úspechy, jeho pribúdajúci čitatelia, fanúšikovia a ctitelia sú ďalšími ranami, mierenými na úbohú ženu. Domácu párty vníma ako deštruktívnu katastrofu. Všetko sa znásobí po narodení dieťatka. Domácnosť sa začína plniť životom a svetom, aký do našich domovov prinášajú médiá: násilím, vraždami, nehodami, konfliktmi, vzburami, masovými nepokojmi, vojnami. Muž, opojený obdivom a slávou, neváha obetovať vlastné dieťa. Dav novorodenca roztrhá a skonzumuje, ako stojí v Novom zákone, keď stvoriteľ všehomíra obetoval svojho jediného syna: „Toto je moje telo, jedzte a pite z neho všetci!“

Filmár od diváka žiada, aby hneď počas predstavenia aktívne vstupoval do procesu umeleckej komunikácie, interpretoval a dotváral jednotlivé obrazy, no i skladal ich do svojho vlastného významového aj emocionálneho celku. Kto to nerobí od úplného začiatku, ten sa rýchle stratí v mäteži obrazov a symbolov. Minimalistický dej takému zblúdilcovi v orientácii veľmi nepomôže.

Ak by sme film mother! prepísali do nôt, dostali by sme Ravelovo Bolero. Nadnesené, patetické, monumentálne, syntetizujúce rôznorodé prvky do silného, pôsobivého celku. Atmosféra je artová, snová, surrealistická, zachádza až do drsného a šokujúceho naturalizmu, nie je však hororová. Herci sú presvedčiví, najmä Jennifer Lawrence, ktorá je stredobodom celého diela, podáva svoju nejednoznačnú, neľahkú rolu s obdivuhodnou bravúrou. No i tak – aj napriek vizuálnej nápaditosti a detailnej prepracovanosti, do značnej miery i naprotiveň prekvapujúcemu záveru, ktorý celú umeleckú metaforu posúva o úroveň ďalej, za Bibliu, nad ňu – pre toho, kto nestačí autorovmu myšlienkovému tempu, je dvojhodinový film ťarbavý, uspávajúci, takmer narkotický. Zjavne je určený najmä Aronofského fanúšikom, milovníkom klubového umenia, ktorí viac než pukance potrebujú myšlienky a do kina chodia za duchovnou potravou. Otázkou zostáva, či po tomto menu šéfkuchára Aronofského nebudú predsa len mať určité problémy s trávením.

Na benátskom festivale, kde mala Aronofského matka! premiéru, podobne ako pred rokmi Wrestler, film patril k tým, po skončení ktorých nespokojné publikum nahlas bučalo. A to už boli rady nespokojencov preriedené, lebo desiatky festivalových divákov snímku nevládali dopozerať do konca a húfne opúšťali sálu počas predstavenia.

Fakt, že za päť týždňov od distribučnej premiéry dielo s výrobnými nákladmi okolo 30 miliónov dolárov utŕžilo vo svetových kinách 41,3 milióna je nejednoznačný ukazovateľ. Zo straty film môžu dostať videodisky a práva na televízne šírenie. Na druhej strane – dvomi Zlatými glóbusmi a jednou cenou BAFTA venčený Wrestler s Mickeyom Rourkom utŕžil dovedna 44,7 milióna a matka! si na konto pripísala podstatne viac ako predchádzajúce Aronofského artové diela Pi, Fontána aj Rekviem za sen.