Človek je tvor zvedavý. Dopozerá film a chce vedieť – čo  sa stalo ďalej, prípadne, čo tomu všetkému predchádzalo? Možno aj preto sa tešia takej pozornosti nielen pokračovania rôznych príbehov, ale aj ich tzv. prequely. Patrí medzi ne aj najnovší, deviaty celovečerný film českého režiséra Jana Svěráka Po strništi bos. Vracia sa v ňom k osudom rodiny Součkovcov, k tomu, čo zažili, kým sme ich spoznali v režisérovom debute Obecná škola (1991).

Vychádza čiastočne z reálnych spomienok Janovho otca, scenáristu, spisovateľa a herca Zděnka Svěráka. Presnejšie - Obecná škola bola o jeho detstve, oscarový Kolja o jeho dospelosti a Vratné láhve o jeho starobe. Spolu so synom Janom uvažovali o  filmovom spracovaní ešte jedného návratu do raného detstva. Konkrétne o dvoch rokoch počas Protektorátu, ktoré strávil na vidieku, kam sa presťahoval ako sedemročný s rodičmi  z Prahy. Kratučké, niekedy len niekoľkoriadkové poviedky začal písať Zdeněk Svěrák v roku 2002. Nakoniec vyšli ako útla knižka Po strništi bos v roku 2013. Toto leto máme možnosť stretnúť sa s jej filmovou podobou.

Protagonistom filmu Po strništi bos je osemročný Edo Souček (vynikajúci  debutant Alois Gréc). Jeho očami vnímame všetko, čo sa deje okolo. Občas si však musíme dávať pozor, aby sme rozlíšili realitu od Edovych predstáv. Jednou z nich je napríklad scéna, keď sám seba vníma ako hrdinu prestrelky s Nemcami alebo si predstavuje čo by bolo, keby...
Otec a syn Svěrákovci skladajú akúsi mozaiku, ktorá sa síce odohráva  za druhej svetovej vojny, v období Protektorátu, ale to všadeprítomné nebezpečenstvo dieťa ešte nechápe a ani si neuvedomuje. Vie, že nikde nesmie povedať, že otec (Ondřej Vetchý) počúva tajne Londýn, ale keď ho ponižujúco vykáže z ihriska, kde sa všetkým plietol pod nohy, vykričí to verejne, nemysliac na následky.

Keď sa musia vysťahovať zo služobného bytu v elektrárni na kraji Prahy do starorodičovského domu na vidieku, je vlastne zrazu presadený do úplne iného prostredia. Postupne získava nových kamarátov, aklimatizuje sa, dokonca sa naučí chodiť bosý aj po strnisku, pasie husi, obdivuje kone, zažíva malé chlapčenské dobrodružstvá. Hlavne sa však  tento v podstate bojazlivý jedináčik snaží v sebe nájsť odvahu nebyť zbabelcom. Niekedy na to stačí prejsť cez cintorín, inokedy sa odvážiť prepašovať cukor cez vrátnicu cukrovaru. Najťažšie je však vzoprieť sa autorite,   vyrovnať sa s ťaživými rodinnými tajomstvami a postojmi svojich najbližších. Pôsobivá je napríklad scéna, keď despotický starý otec (Jan Tříska) zakáže rodine účasť na pohrebe svojho bojkotovaného syna Vlka a zamkne bránu. Edov otec bez slova odvrávania počúvne. Malý Edko však  nakoniec na pohreb ujde.  

Po strništi bos je nahliadnutie do sveta, ktorý už nejestvuje. Lyrický ladený príbeh z krutého obdobia, v ktorom sa nič zvláštne a dramatické na prvý pohľad neudeje. Presnejšie povedané: Deje sa všetko, ale akosi mimochodom. Kamarátstvo i zrada, smrť i náznaky prvých lások, pohreb, gestapo, vojenský lazaret i partizáni, nemeckí okupanti i ruskí osloboditelia. Režisér Jan Svěrák mal viac ako šťastnú ruku pri výbere hercov. Platí to v prvom rade na hlavného detského predstaviteľa Aloisa Gréca, ktorého nakoniec objavil mimo štyristo detí, čo prišli na kásting. Z predstaviteľov dospelých postáv priam nadchýna svojím herectvom celkom netypicky obsadený Oldřich Kaiser ako Edov strýko Vlk, čo „chcel uškrtiť babičku“. Vytvoril kreáciu až westernového hrdinu. Muža so zlou povesťou, ale zlatým srdcom. Jeho scény s koňmi, alebo stretnutia s malým Edom sú takmer bez slov, ale už samotný náznak mimiky, gesta, pohľady, sú viac ako výrečné.

Keďže Bos po strništi je prequel filmu Obecná škola, bolo možno svojským spôsobom pokúšania osudu obsadenie Jana Třísku ako deda, ale vyšlo. Niekdajší predstaviteľ učiteľa Igora je v tomto prípade tvrdohlavý a zlostný domáci tyran. Zdeněk Svěrák si s očividným potešením zahral postavu učiteľa. Edovych rodičov stvárnili pôvabná Tereza Voříšková a Ondřej Větchý. Sám režisér si zahral postavičku tajomného radistu, ktorý sa jednu noc objaví u Součkovcov.

Pôsobivá kamera Vladimíra Smutného zachytáva krásu prírody i charakteristické rysy postáv, prenáša na plátno  obrazy plné láskavého svěrákovského humoru a poetiky. Atmosféru dotvára hudba Michala Novinského (je zároveň koproducentom), ktorá nielen podčiarkuje jednotlivé epizódky, ale zdôrazňuje aj detský pohľad, ktorým je celý film vyrozprávaný. Presne tak, ako to v predhovore knihy formuloval Zdeněk Svěrák: "Včera pri přecházce liduprázdnym podzimním krajem jsem si na polní cestě klekl. Měl jsem přece ve svých sedmi-osmi letech ty oči, co mám teď, akorát byli níž... Připadal jsem si trochu směšně. Dědek klečí v krajině a prosí, aby se mu vrátil chlapecký věk. Ale tak to vlastně je."

Najnovší filmový príbeh syna a otca Svěrákovcov uzatvára  filmovú tetralógiu o jednej generácii a časti našej histórie  v dvadsiatom storočí. Možno niekoho sklame spôsob, ako to urobil. Detsky čistým, jednoduchým, ale nie prostoduchým pohľadom na svet okolo nás. Nikto však nemôže poprieť, že vznikol zaujímavý a dobre urobený film.  Nuž a kto má rád svěrákovskú poetiku ako ja, určite ocení jej láskavosť, humor i nostalgiu a osloví ho schopnosť  dívať sa očami dieťaťa, ktoré drieme v každom z nás.

Po strništi bos, Česko, Dánsko, Slovensko, 2017
Dĺžka: 110 mimút
Réžia: Jan Svěrák
Predloha: Kniha Zděnka Svěráka Po strništi bos
Scenár: Jan Svěrák a Zdeněk Svěrák
Kamera: Vladimír Smutný
Hudba: Michal Novinski
Strih: Alois  Fišárek
Kostýmy: Simona Rybáková
Hrajú: Ondřej Vetchý, Tereza Voříšková, Alois Gréc, Oldřich Kaiser, Jan Tříska, Petra Špalková, Hynek Čermák, Zdeněk Čermák, Viera Pavlíková, Václav Hubka, Niklas Kinecký, Josef Bedlivý, Petr Uhlík, Sebastian Pošmourny, Zdeněk Svěrák a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra: 24. augusta 2017
Foto: Forum Film