Po filmoch Muž z ocele, Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti a Jednotka samovrahov to Warner Bros. Pictures skúšajú po štvrtýkrát a zase trochu inak. Podarilo sa Wonder Woman konečne nastoliť správny smer komiksových adaptácií od DC Comics?

Hlavnou postavou je Diana, princezná z Themyskyry, žijúca ako jediné dieťa na ostrove Amazoniek. Od mala túži po tom stať sa mocnou bojovníčkou, no jej matka a kráľovná Hippolyta je jednoznačne proti. Nakoniec však predsa len ustúpi a pod vedením generálky Antiope, Hippolytinej sestry, sa Diana skutočne vypracuje na jednu z najlepších amazonských vojačiek. Vo zvyšku sveta zatiaľ zúri prvá svetová vojna a cez magickú bariéru sa na ostrov dostáva pilot Steve Trevor s mimoriadne dôležitou misiou. Diana je skalopevne presvedčená, že za celým konfliktom stojí Áres, boh vojny, a preto sa rozhodne sprevádzať Steva do ríše smrteľníkov, aby ho zastavila raz a navždy.

Wonder Woman je komiksový charakter založený na gréckej mytológii a jeho korene siahajú až do roku 1941. Zaujímavým faktom je, že túto postavu vytvoril psychológ William Moulton Marston a pri procese jej tvorby mu poslúžili jeho poznatky z praxi. Wonder Woman bola od začiatku zamýšľaná ako prototyp silnej a nezávislej osoby, ktorá mala predstavovať protipól k vtedajšiemu vnímaniu žien v spoločnosti. Aj to bol jeden z dôvodov,  prečo si dokázala okamžite vydobyť takú popularitu. No previesť túto feministickú ikonu na plátna kín, tak aby nepôsobila nepatrične, predstavovalo pre  tvorcov menšiu výzvu. Predsa len, hovoríme o Amazonke, polovičnej bohyni, disponujúcej nezničiteľnými náramkami a lasom, ktoré dokáže odhaliť pravdu. Pod adaptáciou bol svojho času podpísaný aj kultový televízny guru Joss Whedon (Avengers, Avengers 2: Vek Ultrona) a po internete koluje aj jeho pôvodný scenár. Svojho času sa s hlavnou rolou spájala napríklad Morena Baccarin (Deadpool), alebo Priyanka Chopra (Pobrežná hliadka). No nakoniec všetko dopadlo inak.

Wonder Woman dokázala zaujať už vlani pod vedením Zacka Snydera, kde patrila k najsvetlejším zjavom snímky Batman vs. Superman. Vôbec prvý superhrdinský film s touto legendárnou ženskou postavou však dostala na starosť rovnako žena, Patty Jenkins, ktorú preslávila  kriminálna dráma Monštrum. Miesto klasického pokračovania však dostal pochopiteľne priestor prequel a dej je šikovne rámcovaný spomienkou hlavnej hrdinky, vychádzajúcej z viac než storočnej fotografie. Postupne sa tak zoznamujeme s prostredím, v ktorom vyrastá, prežívame jej prvý kontakt s  mužom, spoznávame ľudský svet a jeho diametrálne odlišné pravidlá. Významný je aj motív hľadania vlastnej identity a úlohy vo svete. Toto všetko funguje aj vďaka dobrej obsadenej Gal Gadot. Stále mladá, pôvodom izraelská, herečka je ukážkovým príkladom kvalitného castingu a aj napriek istým hereckým limitom. Nielenže je sympatická, ale čo je dôležité, budete jej veriť určitú naivitu, odhodlanosť v akcii a nebudete mať problém akceptovať ani krehkejšiu časť jej charakteru.

Vyložene žiari Chris Pine, ktorý si rolu amerického špióna Steva Trevora naozaj užíva a je dôstojným sekundantom ústrednej postavy. Vďaka vydarenej chémii, ktorá medzi nimi vládne, tak nakoniec ani nevadí, že mimo dialógových pasáži citeľne ustupuje do úzadia. V amazonskej časti zaujmú aj Connie Nielsen a Robin Wright ako najdôležitejšie ženy v Dianinom živote. Na zápornej strane sú naopak výrazní ako Danny Houston, tak aj Elena Anaya, hoci sú skôr klasickými zlodušskými archetypmi bez výraznejšieho prekreslenia. Na tento nedostatok dopláca hlavne trojica pomocníkov Pinovej postavy, kde každá ďalšia scéna odhaľuje ich zbytočnosť. Škoda, rozohraní sú pritom rozhodne zaujímavo.

Samotná zápletka je inak zaujímavá striedaním celkových nálad. Ako sa menia prostredia, na anticky ladené dielo sa postupne nabaľujú ľahké komediálne prvky a finálna pasáž na fronte, naplno odhaľujúca hrôzy vojny, pridáva osudovosť a neškodný pátos. Patty Jenkins však treba pochváliť, nakoľko tieto prechody pôsobia pomerne plynulo. Pomerne - nakupovanie v prostrednej časti tlačí na humor až príliš a úplné finále zase vyčnieva vďaka jemne preexponovanému záverečnému súboju. Lenže, ako nakrútiť súboj dvoch bohov, tak aby pôsobil uveriteľne a realisticky?  Odhliadnuc od toho je dianie po celý čas zaujímavé a tempo príjemne graduje až do záveru, ktorý prináša i pár jednoduchších zvratov a potrebné emócie. Nie, Patty Jenkins nevytvorila nič svetoborné, no podarilo sa jej to hlavné - vytvoriť film s funkčnou dejovou výstavbou a nie len sled na seba pozliepaných, v a traileroch dobre pôsobiacich, scén.

Osobitnú zmienku si zaslúži aj nápaditá akcia, ktorá si nezriedka pomáha spomaľovaním, čím niektoré obrazy na krátky moment efektne štylizuje do podoby komiksových políčok. A pokiaľ sa u predošlých filmov štúdia kritizoval prehnaný dôraz na tmavé farby, tu to vonkoncom nie je nutné. Farebná paleta, ktorej dáva dostatočne vyniknúť aj vydarená kamera Matthewa Jensena, je dostatočne pestrá, čo vytvára príjemný kontrast oproti  prevažne civilnému vizuálnemu poňatiu filmov od Marvelu.

Wonder Woman sice trápi pár menších chýb, ale inak sa dá povedať, že na štvrtý pokus to konečne vyšlo. Výsledkom je zábavný a samostatne fungujúci superhrdinský kolos, ktorý si je dobre vedomý určitej naivity a navrch mu nechýba ani jednoduché, no adekvátne pôsobivé morálne posolstvo. Takže áno, v tejto polohe by to asi šlo aj nabudúce.

Wonder Woman, USA,  2017
Dĺžka: 141 minút
Patty Jenkins
Scenár: Allan Heinberg, Zack Snyder, Allan Heinberg, Jason Fuchs
Kamera: Matthew Jensen.
Strih: Martin Walsh
Hudba: Rupert Gregson-Williams.
Hrajú: Gal Gadot, David Thewlis, Robin Wright, Chris Pine, Connie Nielsen, Elena Anaya, Lucy Davis, Danny Huston, Ewen Bremner, Doutzen Kroes, Philippe Spall, Zack Snyder a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 1. júna 2017
Foto: Continental film