Sedemnásty film českého režiséra Jana Hřebejka, dvanásty nakrútený podľa scenára Petra Jarchovského, má metaforický názov Učiteľka a po svetovej premiére v hlavnej súťaži na nedávnom Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch vstupuje do kín. Je to prvý majoritne slovenský film, ktorý vznikol pod vedením renomovaného českého filmára, je nakrútený v slovenčine, slovenskí tvorcovia tvoria výraznú časť filmového štábu a až na malé výnimky celé herecké obsadenie.

Pôvodne išlo o televízny projekt, vhodný pre obrazovky svojou jednoduchou dramatickou štruktúrou a nenáročnými interiérmi, ktorý sa však vďaka závažnosti výpovede a profesionálnej kvalite nestratí ani na filmovom plátne. Časovo je situovaný do roku 1983 a odohráva sa na jednej bratislavskej škole, kam na začiatku školského roku prichádza nová učiteľka s aprobáciou ruština – slovenčina – dejepis. Náznakom, že nejde o bežnú triednu, je jej prvé zoznamovanie so žiakmi. Namiesto údajov o nich samotných žiada informácie o povolaní ich rodičov. Sympatická vdova po profesionálnom dôstojníkovi nemá deti, a tak si chce vybudovať akúsi náhradnú rodinu zo svojich žiakov a ich rodičov, sľubujúc si od toho vzájomnú pomoc. Predstavuje si ju netradične – oni jej budú v rámci svojich povolaní a možností pomáhať v každodennom  živote a ona im za to poskytne protekciu pre deti. Nevidí v tom nič nenormálne ani nemorálne – pokiaľ sa veci dejú podľa jej predstáv a žiaci aj ich rodičia počúvajú na slovo. Ak ich nepresvedčí  na prvý raz, tlak sa stupňuje. Ak sa opovážia vzbúriť, reakcia je rýchla a účinná. Inými slovami, učiteľka Mária Drazdechová, rafinovane striedajúca med a bič, je intrigánka a manipulátorka, ktorá korumpuje a dáva sa korumpovať, to všetko s pôvabom a milým úsmevom. Osobitnú moc jej dodáva príbuzenstvo v Moskve a funkcia v komunistickej strane, ale to spomína len zriedkavo a akoby mimochodom – dospelí aj ich deti plnia jej želania dobrovoľne, systém, ktorý za krátky čas na škole vytvorila, funguje ako švajčiarske hodinky, a nebyť jedného rebela...

Lenže rebel sa aj v mlčiacej väčšine predsa len nájde, napíše na učiteľku a jej svojské praktiky sťažnosť, a tak riaditeľka školy nemá inú možnosť, len vec riešiť. Pôdorys filmu tvorí mimoriadne rodičovské združenie, na ktorom sa má táto sťažnosť prerokovať. Pripomína to súdnu sieň, aj keď v neprítomnosti obžalovanej, ktorá vraj svoju účasť odmietla, zrejme v presvedčení, že jej sa nemôže nič stať, lebo okrem moci má aj pravdu. Rodičia, ktorí takúto pravdu odmietajú, sú vo výraznej menšine, vlastne spočiatku len dvaja, a nebyť zúfalého činu ich šikanovanej dcéry, riešili by problém ináč – jej prepisom do inej školy. K dvojici nešťastných Kučerovcov sa postupne pridá ešte zopár odvážnych osôb – je jasné, že rodičovské združenie na danú tému je skúškou charakteru každého z rodičov, ktorí si musia zoči-voči faktom ujasniť vlastný postoj a prekonať svoj strach. Účastníci zhromaždenia sa rozdelia na dve nerovnaké časti. Jedni uvádzajú alarmujúce fakty, druhí im oponujú poukazovaním na dobré stránky učiteľky a svoju dobrovoľnosť pri podvoľovaní sa jej nárokom. Škoda, že stret dvoch táborov sa nevyhranil ešte ostrejšie, že mnohé argumenty sa opakujú, a teda diskusia sa točí v začarovanom kruhu. Každá skupina má svojím spôsobom pravdu, no existuje pravda tak povediac nadčasová, inými slovami morálka, a pravda pragmatická, inými slovami zbabelosť, ľahostajnosť či vlastný prospech. Hoci sa zdá, že konflikt nemá riešenie, tvorcovia filmu – pri svojom známom sklone k obrusovaniu hrán – predsa len spejú k akémusi happy endu, a to napriek tomu, že nárast podpisov pod petíciu je nielen neočakávaný, ale najmä nemotivovaný.

Hřebejkov film má dve pointy. V tej prvej dôjde k dočasnému odchodu učiteľky zo školy zo zdravotných dôvodov, čo žiaci privítajú víťazným pokrikom, a následne k stručnej, titulkami zabezpečenej informácii o ďalších osudoch troch najvýraznejších žiakov – boxera a bitkára Filipa Bindera, modernej gymnastky a najviac šikanovanej Danky Kučerovej a introvertného syna emigrantky Karola Littmanna – ktorí sa napriek učiteľkiným temným predpovediam úspešne uplatnia v živote. Po tomto „šťastnom konci“ prichádza pointa číslo dve. Už nie je rok 1983, ale 1991, na čelnej strane triedy nevisí portrét prezidenta Gustáva Husáka, ale Václava Havla, a usmiata, optimisticky naladená učiteľka Mária Drazdechová už neučí ruštinu a dejepis, lež angličtinu a etiku, a z rodičov jej žiakov, ktorí ju zaujímajú v prvom rade, sú zrejme väčšinou podnikatelia... Inak sa nezmenilo nič. Manipulátorka a korupčníčka, ktorej charakterové vlastnosti neboli podmienené len dobou, prešla plynule zo socializmu do kapitalizmu. A zrejme bez ujmy prežije aj tieto nové časy, keď už často nie učitelia šikanujú žiakov a korumpujú ich rodičov, ale všetko sa deje v obrátenom garde...

Keďže hlavný, a nielen finančný podiel na vzniku tohto filmu majú slovenskí producenti, predovšetkým Rozhlas a televízia Slovenska, a snímka sa nakrúcala počas vlaňajšieho horúceho leta predovšetkým v jej budove v Mlynskej doline, herecké obsadenie tvoria najmä slovenskí herci. Ťarcha celého dramatického  príbehu spočíva na Zuzane Mauréry, ktorá síce skromne tvrdí, že hrala iba to, čo mala v scenári, no faktom, potvrdeným aj Cenou pre najlepšiu  herečku z  Karlových Varov, zostáva, že je to vrchol  jej doterajšej hereckej tvorby. Mária Drazdechová v jej podaní je monštrum, ktoré klame telom. Pod príťažlivým zovňajškom šarmantnej ženy stredných rokov, milej a láskavej, sa skrýva bez škrupulózna manipulátorka, ktorá bezohľadne využíva svoju moc vo vlastný prospech. Jej zdanlivo nerovnocenným, no vnútorne silným oponentom je Csongor  Kassai v úlohe nenápadného, tichého a slušného účtovníka Kučeru, ktorý nájde odvahu postaviť sa proti neetickému správaniu učiteľky, na čo takmer doplatí životom  jeho šikanovaná dcéra. Zaujímavú postavu vedca Littmanna, ktorého  opustí  žena  kvôli  profesionálnej sebarealizácii a svojím odchodom do zahraničia zničí jeho kariéru i rodinu, vytvoril herec a režisér Peter Bebjak, ktorého rola bola o to náročnejšia, že vo filme takmer stále mlčí. Jeho myšlienky, ktoré prechádzajú veľkým vývinom, sa mu však výrečne odrážajú na tvári, napriek absencii dialógu je pre diváka dostatočne čitateľný.

Keďže režisér Jan Hřebejk nakrúcal na Slovensku, kde sa spoľahol najmä na výborný kasting Ingrid Hodálovej,  hercom, ktorých mu navrhla a ktorých predošlé roly zväčša nepozná, poskytol  voľný priestor na vytvorenie autentických kreácií, varujúc ich údajne pred sklonmi k „hraniu“. Výsledok je prirodzený a vierohodný nielen v ústredných  úlohách, ale aj v epizódkach,  v ktorých sa vystriedal celý rad výrazných osobností, medzi nimi  zo Slovenska Éva Bandor, Attila Mokos, Judita Hasman, Ladislav Hrušovský, Dušan Kaprálik, Ina Gogálová, Martin Šulík a ďalší, z Čiech napríklad Martin Havelka a Ondřej Malý. Autentickí a prirodzení sú aj detskí herci – za všetkých spomeňme aspoň ústredné trio učiteľkou šikanovaných „rebelov“  Tamaru Fischer, Richarda Labudu a Olivera Oswalda.

Drámu, ktorá je situovaná do čias reálneho socializmu a toto obdobie charakterizuje prostredníctvom množstva typických detailov v spôsobe života, bývania, obliekania či účesov, nemožno napriek tomu zjednodušene nazvať retrofilmom, pretože jeho presah do súčasnosti je veľmi výrazný. Zrejme dielo nevzniklo len ako spomienka scenáristu Petra Jarchovského na školské roky, počas ktorých spoznal prototyp učiteľky Drazdechovej, ale predovšetkým  ako varovanie pred takýmto typom manipulátorov a zneužívateľov ľudskej slabosti, ktorý má zelenú v každom režime. Udalosti, ktoré sa na nás valia z médií, svedčia o tom, že potreba aktívne čeliť tomuto zlu a jeho nositeľom je aktuálna aj dnes. Patrí k profesionálnemu majstrovstvu tvorcov, že o tejto vážnej téme, ktorá patrí k ich kľúčovým, teda o strachu a odvahe, zbabelosti a ľudskej dôstojnosti, manipulácii a korupcii, hovoria ľahkým, príťažlivým spôsobom, v dynamickom striedaní dvoch naračných rovín, ktoré nedáva šancu nude. Napokon, tak, ako sme si pri doterajších Hřebejkových dielach, divácky mimoriadne úspešných, už zvykli.

Učiteľka, SR, ČR, 2016
Dĺžka: 102 minút
Námet, scenár: Petr Jarchovský
Réžia: Jan Hřebejk
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Vladimír Barák
Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Zuzana Mauréry, Csongor Kassai, Peter Bebjak, Martin Havelka, Ondřej Malý, Zuzana Konečná, Ela Lehotská, Judita Hasman, Ladislav Hrušovský, Éva Bandor, Attila Mokos, Dušan Kaprálik, Richard Labuda, Tamara Fischer, Oliver Oswald, Martin Šulík a ďalší
Distribúcia: Forum Film Slovakia
Premiéra v SR: 21. júla 2016
Foto: Forum film Slovakia