Druhá šanca (En chance til)
Dánska režisérka Suzanne Bier sa nášmu publiku, po oscarovom Lepšom svete (2010), predstavuje filmom s detektívnym nádychom Druhá šanca, ktorý otvára priestor pre úvahy o nepoznateľnosti ľudskej mysle, jej temných, ale i prekvapujúco svetlých priestoroch, kde sa rodia myšlienky, rozhodnutia, lži, nežné city i vraždené obsesie. Naše presvedčenie, že sme dokázali ovládnuť svoje životy a riadiť ich efektívne, logicky a racionálne sa v tomto zrkadle problematizuje, spochybňuje a vyvracia.
Andreas (Nikolaj Coster-Waldau, predstaviteľ Jaime Lannistera z televízneho seriálu Hra o tróny) je policajt a so svojim kolegom Simonom (Ulrich Thomsen) prichádzajú upokojiť rozhádaný pár narkomanov. Andreas nájde v jednej z miestností malé, zanedbané dieťa. Tento pohľad ním otrasie, volá domov, kde ho čaká očarujúca manželka Anna (Maria Bonnevie, Vera z filmu Andreja Zvjaginceva Vyhnanie) s niekoľko týždňovým synom. Chce sa ukľudniť, ubezpečiť, že z koľají odbočili len tí iní. Jeho presvedčenie, hrdé sebavedomie majiteľa harmonického a bezchybného života, sa zakrátko začína rúcať. Ich maličký syn neustále plače, ukľudní ho len nočná jazda autom. V istý moment dieťa prestane dýchať a Anna nedovolí Andreasovi zavolať záchranku. Všetko sa od tohto momentu začne vymykať akejkoľvek kauzalite a sám seba nepoznáva ani Andreas. Odchádza do bytu narkomanov a deti vymení. Mŕtve za živé.
To, čo režisérku a jej spoluscenáristu, rovnako známeho režiséra Andresa Thomasa Jensena (O kuratách a ľuďoch) zaujíma je záhadná nepredvídateľnosť osudu, vzpierajúceho sa akýmkoľvek odhadom a predpokladom. Všetko sa však riadi pozitívne, matka dieťaťa sa nedá oklamať, je presvedčená, že napriek všetkému jej dieťa žije a nakoniec sa ho dočká. Ak rozum človeka nedokáže predvídať a rozoznávať signály o tom, že čosi nie je v poriadku, inštinkty to dokážu. Dánski severania vyvažujú svoj pesimizmus voči ľudskému ráciu vierou v silu inštinktov, tak ako sa na pravých Škandinávcov, spojených s prírodou a pohanstvom oveľa dlhšie, než celá kresťanská Európa, patrí.
Keď sa mŕtvolka dieťaťa nájde, zakopaná narkomanom Sannem (skvelý Nikolaj Lie Kaas, jeden z degenerovaných bratov z filmu O kuratách a ľuďoch) v lese, Andreas je šokovaný. Príčinou smrti jeho syna nebola náhla zástava srdca, čo sa u maličkých detí občas stáva, ale čosi celkom iné. Súvis medzi samovraždou Anny a smrťou dieťaťa je odhalený. Neschopnosť vidieť veci v pravom svetle, nezávisle na želaniach a emocionálnych väzbách, je tu diagnózou jednotlivca. Faktu, že takéto „zatmenie“ môže mať i kolektívnu povahu, sa Suzanne Bier vo svojich filmoch nevyhýba. Nakoniec je dcérou židovských rodičov, jej otec utekal v 30. rokoch z Nemecka do Dánska.
Režisérka i jej scenárista síce naznačujú metafyzickú rovinu príbehu, ale do jej veľkolepej vizualizácie v štýle mexicko-hollywoodskej režisérskej hviezdy Alejandra Gonzálesa Iňárritua sa nepúšťajú, ostávajú v triezvych medziach a pripusťme, že aj mierne moralizujú. Happy end vlastne nemá v príbehu inú rolu. Andreas sa lúči s maličkým Sofusom a odchádza od polície. O pár rokov, ako predavač v obchode stretáva matku so synom. Paradoxom celého vývoja je prevrátenie úloh. Z narkomanky je pôvabná matka so synom a Andreasova rodina, ktorou sa ubezpečoval o svojom šťastí, sa stala len smutnou chimérou.
Z tohto hľadiska je príznačná i postava Andreasovho kolegu Simona. V úvode je to alkoholik, tráviaci čas v pokútnych striptíz baroch, odkiaľ ho Andreas odváža domov. Akosi samočinne sa dá dohromady, urobí poriadok vo svojom zanedbanom domove a ako jediný pochopí, čoho sa Andreas dopustil. Priestupnosť príbehu do naznačenej roviny je úsporná, drží ju presná dramaturgia, ktorá viac vychádza v ústrety divákom. Aj keď mierne balansuje na hranici detektívneho príbehu, je predovšetkým o ľuďoch a ich blúdení v nepredvídateľých osudoch.
S dánskou tvorbou sa, aj vďaka „severskému“ záberu spoločnosti Film Europe, môžme výdatne potešiť, jednak na prehliadke Scandi - vo výbere je okrem filmu Andersa Thomasa Jensena O kuratách a ľuďoch, Mäsiari a Blikajúce svetlá i Dcéra čarodejky, ku ktorej napísal scenár, ale aj na televíznom kanáli, ktorý ponúka filmy Suzanne Bier Lepší svet, Po svadbe (2006, nominovaný na Oscara) a Svadba medzi citrónmi (2012, cena EFA za najlepšiu komédiu). Dosť nato, aby sme si pripomenuli, že je to krajina s porovnateľným počtom obyvateľov ako Slovensko. Je to presne ten typ komorného príbehu, s klasickou dramaturgiou a dobrými hercami, na ktorý by dosiahli i slovenskí tvorcovia.
Druhá šanca (En chance til), Dánsko, Švédsko, 2014
Réžia: Suzanne Bier
Scenár: Anders Thomas Jensen
Kamera: Michael Snyman
Strih: Pernille Bech Christensen
Hudba: Jonah Söderqvist
Hrajú: Nikolaj Coster-Waldau, Ulrich Thomsen, Nikolaj Lie Kaas, Thomas Bo Larsen, Maria Bonnevie, Roland Møller, Peter Haber, Ewa Fröling, Molly Blixt Egelind, May Andersen, Ole Dupont, Charlotte Fich, Bodil Jørgensen a ďalší.
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 4. februára 2016
Foto: Filme Europe