V rámci prehliadky Projekt 100 sa do slovenských kín dostáva ďalší kánonizovaný počin dejín svetovej kinematografie. Tým Východ slnka určite je už len z toho dôvodu, že si z prvého odovzdávania Oscarov odniesol hneď tri ocenenia a takisto sa dodnes pravidelne objavuje v prvej desiatke najlepších filmov všetkých čias (napríklad magazín Sight and sound zaradil film v roku 2012 na 5. miesto).

Pri magazíne Sight and sound by sme na chvíľu mohli ešte ostať, keďže ten okrem estetickej kvality samotného filmu berie často pri hodnotení do úvahy aj jeho vplyv na svetovú kinematografiu. A ten bol v prípade Friedricha Wilhelma Murnaua a jeho Východu slnka vskutku výrazný. Predovšetkým ide o prvý film expresionistického režiséra, ktorý sa presadil v Hollywoode. Tým otvoril cestu ďalším nasledovníkom ako Fritz Lang či Karl Freund.

Výrazným prispením bol aj vplyv na ďalších režisérov Foxu Johna Forda a Franka Borzageho, „gotické“ horory štúdia Universal ako Dracula či Frankenstein a taktiež na filmy noir zo 40. a 50. rokov. Čo je však pre nás najpodstatnejšie, Východ slnka je v podstate vyvrcholením avantgardných snáh západoeurópskej kinematografie 20. rokov, keďže v sebe unikátnym spôsobom spája postupy filmového expresionizmu, impresionizmu a cinema pur.
Základným naratívnym a štylistickým postupom je vo Východe slnka využívanie kontrastov a zdvojovania. Prejavuje sa to už v základnom tematickom motíve, ktorým je kontrast dediny a veľkomesta, avšak aj v rámci samotného naratívu, ktorý sa v podstate delí na dve časti. V prvej vidíme rúcajúci sa vzťah manželov, zapríčinený príchodom ženy z veľkomesta. To vyústi až do napokon neuskutočneného pokusu o vraždu. Druhá časť zaznamenáva ich následné odpustenie, zbližovanie sa a v podstate druhé „medové týždne“ oboch manželov. Film je, samozrejme, klasickou trojaktovkou, keďže v závere vidíme prírodnú katastrofu, ktorá skoro pripraví oboch manželov o život. Čo sa však týka vývoja vzťahov medzi postavami nejedná sa už o zmenu, ale skôr potvrdenie lásky k manželke a opustenie milenky. V tomto ohľade je tento film pomerne výnimočný, keďže na rozdiel od predchádzajúcich expresionistických Murnauových filmov sa kriminálna, respektíve dramatická zápletka neuskutoční a uzavrie už po pol hodine. Po väčšinu stopáže naopak vidíme radosť a šťastie manželov. Práve v kontraste ku predchádzajúcim temným scénam, utrpeniu a smútku manželky, však vynikne krása novoobjavenej lásky, radosť a šťastie oboch hlavných postáv.

Zaujímavými sú prepojenia medzi týmito dvomi časťami. Tak napríklad v prvej časti vidíme manželov vystrašene utekať cez ulicu pričom ich skoro zrazia autá, zatiaľčo v druhej prechádzajú cez cestu pokojne a v zamilovanom zovretí – svoje okolie si nevšímajú. Takisto kontrastne pôsobia scény, keď manžel na začiatku odvádza nahnevane psa naspäť do domu a keď neskôr víťazoslávne nesie prasiatko cez tanečnú sálu. Aj slama, ktorá má mužovi poslúžiť pri zabití manželky, napokon poslúži na jej záchranu. Tieto prepojenia poukazujú na postupný prerod vzťahu i psychiky hlavného hrdinu a vytvárajú tiež súdržnosť v rozprávaní „rozbitom“ na dve časti. Podobným spôsobom môžeme nazerať aj na vykreslenie mesta. Mesto vnímame spočiatku negatívne, keďže z neho prichádza žena vamp zvádzajúca hlavného hrdinu. Postupom času, najmä v súvislosti s „druhými medovými týždňami“, však začíname spoločne s hrdinami mesto vnímať len ako niečo odlišné. Možno uponáhľané a záletnícke, ale v podstate zaujímavé a zábavné.

Revolučnosť snímky však tkvie podobne ako v prípade väčšiny avantgardných filmov v jej štýle. V tomto prípade ide konkrétne o prepájanie impresionizmu, expresionizmu a cinema pur do jednotného diela, pričom dôkladne odzrkadľujú rozprávanie. Dominancia expresionizmu je badateľná predovšetkým v úvodných a záverečných temných scénach, nakrúcaných prevažne v noci. Expresionizmus so svojim preštylizovaným herectvom, dbaním na zasadenie postáv do prostredia, pomalým tempom a temným nádychom tak výrazne prispieva ku vražednému spiknutiu milencov a „temným myšlienkam“, ale i pokojnejšej dedinskej atmosfére. Nezabudnuteľnými sú najmä scény „bláznivého“ tanca ženy z mesta nad manželom, kde temné jazero v pozadí a preštylizované herectvo pripomína až akési bosorácke zaklínanie.

Impresionistické postupy naopak dominujú v meste. Napĺňa sa tu primárna požiadavka impresionistov, ktorou je absencia divadelnosti a nakrúcanie v exteriéroch. Postavy tu viac zanikajú uprostred davov ľudí a dôraz je tu tak kladený skôr na utlmenejšie herectvo. Taktiež exteriéry tu častokrát dominujú a pôsobia kontrastne ku preštylizovaným scénam v úvode snímky. Aj rozpohybovanosť a dynamika mesta, spoločne s využívaním viacexpozícií posúva tieto udalosti omnoho bližšie k impresionizmu. Východ slnka je v týchto pasážach najmä vizuálnym rytmom a súborom emócií, čo môžeme najlepšie vidieť v tanečnej sekvencii. Tieto postupy zároveň výborne poukazujú na rozkvitajúcu lásku medzi oboma manželmi a majú tak aj výraznú naratívnu funkciu.
Dôraz na vizuálny rytmus však našiel svoju najradikálnejšiu podobu v cinema pur, čo je smer, ktorý sa v láske k pohybu vyslovene opájal. Filmy ovplyvnené hnutím cinema pur sú nenaratívne a nefigurálne a ich hlavnou tendenciou je zobrazenie čistého filmu založenom výlučne na pohybe. Do Murnauovho filmu sa to premietlo najmä v scénach, kde vidíme montáž záberov nočných klubov. V jednom z nich napríklad vidíme podnik v tvare veterného mlynu, kde z temného pozadia vystupujú len krútiace sa vysvietené neónové vrtule. Záber tak zobrazuje len čistý nefigurálny pohyb. Zároveň však plní naratívnu funkciu, keďže opätovne poukazuje na dynamiku a pohyb nočného mesta.
Netreba však zabúdať ani na to, že Východ slnka je jedným z prvých filmov, ktorý využil nový zvukový systém Fox Movietone. Stal sa tak jedným z prvých opusov so synchronizovanou hudobnou stopou ku filmu. Stále ide síce len o hudbu, nie o komplexnú ruchovú stopu, ale aj v tomto prípade je Východ slnka jedným z míľnikov. Hudba tu podobne ako vyššie zmienené postupy podlieha rozprávaniu a vytvára kontrast medzi dynamickými a pokojnými pasážami, pričom v prípade mestských scén je niekedy dokonca diegetická, čím napĺňa impresionistický príklon ku „realizmu“.

Ako vyplýva z predchádzajúcich riadkov, Murnau vo Východe slnka predostiera širokú paletu rôznorodých avantgardných postupov, ktoré častokrát preberajú funkciu rozprávania. Vo výsledku zobrazil naratívne i štylisticky výnimočné dielo, čim sa Východ slnka sa tak stáva skutočným Olympom a míľnikom nemého filmu.

Východ slnka (Sunrise: A Song of Two Humans), USA , 1927
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Friedrich Wilhelm Murnau
Scenár: Carl Mayer, Hermann Sudermann
Kamera: Charles Rosher, Karl Struss
Strih: Harold D. Schuster
Hrajú: : George O'Brien, Janet Gaynor, Margaret Livingston, Bodil Rosing, J. Farrell MacDonald, Ralph Sipperly, Jane Winton, Arthur Housman, Eddie Boland a ďalší.
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 29. októbra 2015
Foto: ASFK