Výlet jedného z predstaviteľov rumunskej novej vlny Radu Juda do riskantného žánru historického vo filme Aferim! je  dôkazom  životaschopnosti celého hnutia, ktoré nachádza stále zaujímavé príbehy nielen súčasné, ale dokáže sa rovnako inovatívne obrátiť i k minulosti a hľadať genézu dnešných tráum.

Cesta žandára Costandina (Teodor Corban, hral v rumunských filmoch Pozícia dieťaťa, California Dreamin, 4 mesiace, 3 týždne, 2dni) a jeho syna Ionita (Mihal Comanoiu) Valašskom v roku 1835 sa dotýka mnohých problémov, sužujúcich v malých transformáciách i súčasné spoločnosti. Najvýraznejšie sa týka rasizmu, presvedčenia že „tí dole“ si zaslúžia opovrhnutie a ich osudy nám majú zostať ľahostajné. Pozornosť si zaslúži i zbabelý nihilizmus, nutnosť skloniť hlavu pred neoprávneným násilím, zatvoriť pred ním oči, lebo čo nevidím, neexistuje.

Dvojica naháňa rómskeho otroka Carfina (Toma Cuzin). Od svojho pána ušiel v strachu z následkov nedovoleného záletníctva. Oblažoval jeho manželku a snaží sa skryť pred trestom. Otec a syn ho dolapia v sedliackom dome. Počas návratu, keď ich Carfin zabáva svojimi historkami o búrlivom sexuálnom živote je zjavné, že nič zlého nespáchal a obvinenie z krádeže má zakryť bojarovu pomstu. Preto je Costandinov syn po čase ochotný otroka pustiť. Otec však poctivo trvá na splnení misie. Keď Carfina hrdý feudál vykastruje a spravodlivosť je vykonaná, ostáva pocit trpkosti.

Atmosféru rumunského vidieka predstavuje režisér vo forme koncentrovanej nenávisti voči všetkému, čo je iné. Búrlivo ju demonštruje kňaz, ktorému opravujú polámaný voz. Káže proti všetkým, Židom, Rusom, Turkom i Maďarom. A Cigáni musia byť otrokmi, tak je to i v Biblii. Nepomáhajú ani krotké námietky Ionita, že evanjelium hovorí čosi iné. Cesta, ktorú otec so synom absolvujú po krajine 19. storočia je tristná. Všade vládne bieda, strach a takmer neobmedzená vláda feudálnej moci, spočívajúca na ovládaní vlastného teritória. Patrí majiteľovi vrátane ľudí, živého majetku. Preto sa musí Costandin legitimovať po prechode na cudzie územie miestnym „žandárom“. Je to historické obdobie závislosti na Osmanskej ríši aj napriek relatívnej autonómii troch  rumunských kniežatstiev – Valašska (Dobrudža), Sedmihradska (Transylvánia) a Modlavska (Besarábia). Od roku 1779 sa o tieto územia hlási Rusko a sťahuje sa až v roku 1834. Sedmihradsko sa stáva súčasťou Uhorska. K vyhláseniu nezávislosti dochádza v roku 1877. Východ Európy je zmietaný zápasom veľmocí a všetky reformy sa sústreďujú na hospodársku výkonnosť v oblasti poľnohospodárstva, keďže sa v 19. storočí  zo strany západnej Európy, pripravujúcej sa na radikálne zmeny počas priemyselnej revolúcie, zvyšuje dopyt po obilí a potravinách. Podľa názoru niektorých historikov sa obdobie pretrvávajúceho feudálneho spôsobu vládnutia na východe, pevne viazaného na pôdu a poľnohospodárstvo, predlžuje a spôsobuje tak výrazné zaostávanie týchto území.
Film je tak názorným obrazom tejto situácie. V jednej zo scén sme svedkami stretnutia s kočom zámožného Turka. Pýta sa na cestu a Costandin sa chová s prislúchajúcou poníženosťou, vzápätí striedanou nenávistnými poznámkami. Príbeh otvára tému pretrvávajúceho otroctva Rómov, témy, ktorá bola dlho tabuizovaná a inšpiruje sa množstvom historických dokumentov.

Aj napriek širokému historickému spektru vykreslenia vtedajšej spoločenskej situácie sa film venuje i psychologickej kresbe dvoch hlavných hrdinov. Costandin vystupuje ako odhodlaný a neľútostný strážca poriadku, autoritatívny otec, neustále poučujúci svojho krotkého syna. Keď si v krčme vedie do sena obstarožnú prostitútku, dozvieme sa, že je impotentný a prosí ženu, aby o tomto  fakte, dehonestujúcom jeho mužnosť, mlčala. V závere, po scéne bezohľadnej kastrácie sa snaží syna upokojiť s argumentom, že svet je taký a treba žiť ďalej. Jeho vyhliadky do budúcnosti spája so službou v armáde ako jediným variantom  dôstojného života. Paradox hrdo demonštrovanej moci a pokornej bezmoci sa dovršuje. Ľudská vôľa žiť život podľa aspoň nejakých zmysluplných hodnôt je rozmetaná a znevážená  ležérnou aroganciou pána nad životmi jeho poddaných i otrokov.  

Film Radu Juda, ocenený Strieborným medveďom za najlepšiu réžiu na 65. ročníku Berlinale, je výnimočný i štylizáciou do westernového žánru a poetickou, čierno-bielou estetikou. Postprodukčné práce sa zčasti realizovali v pražskom štúdiu UPP. Česká republika bola jedným z koproducentov filmu.

Filmárska cesta mladého rumunského režiséra sa začína v roku 2007, keď nakrúca krátky film, ocenený okrem iného i na MFF v Sundance. Trúbka s čiapkou (The Tube With the Hat) je popisom cesty otca a jeho sedemročného syna do mesta, kam mieria s pokazeným televízorom. Marian chce večer sledovať svoj obľúbený program. Ťahajú sa so starým televízorom, zabaleným v deke a táto strastiplná cesta je dojímavou sondou do ich vzájomných vzťahov. Nad viac než skromnými pomermi  rodiny stojí otcovská oddanosť urobiť pre svojho syna všetko, čo sa len dá. K detskému hrdinovi sa obracia aj sedemnásťminútový film Môže prejsť aj cez stenu (It Can Pass Through the Wall, 2014). Malé dievčatko sa bojí zaspať v tme a jej starý otec , ktorý s kamarátmi hrá v kuchyni spoločenskú hru, vysvetľuje, že sa nemá čoho báť.

Aferim! Rumunsko, Francúzsko, ČR, Bulharsko, 2015
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Radu Jude
Scenár: Radu Jude, Florin Lazarescu
Kamera: Maris Panduru
Hrajú: Teodor Corban, Mihai Comanoiu,Toma Cuzin,Victor Rebengiuc, Alexandru Bindea, Mihaela Sirbu, Adina Crisfescu, Seban Pavlu, Gabriel Spahiu.
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 17. september 2015
Foto: ASFK