Dior a ja (Dior et moi)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Dior3 resizePozvánkou do zákulisia sveta veľkej módy je francúzsky celovečerný dokument Dior a ja, ktorý v týchto dňoch  prichádza do našich kín. Jeho režisérom, scenáristom, ale čiastočne aj kameramanom a strihačom je francúzsky rodák Fréderic Tcheng.

Pôvodne študoval stavebníctvo, ale v roku 2002 sa presťahoval do New Yorku, kde v roku 2007 absolvoval filmovú školu Columbia University. Zaujal ako spolupracovník niekoľkých oceňovaných dokumentov či reklám a v  súčasnosti pracuje na scenári hraného filmu. Do povedomia verejnosti i filmovej kritiky sa však zapísal svojím samostatným režisérskym dokumentárnym debutom Dior a ja.

Dior2 resizeK názvu ho inšpiroval názov pamätí  slávneho francúzskeho módneho návrhára Christiana Diora (1905-1957), ktoré vyšli rok pred jeho smrťou. Dior v nich konfrontoval sám seba ako súkromnú a verejnú osobu, plachého človeka a ako predstaviteľa svetoznámej značky. Tá sa zrodila v roku 1947, rok po založení módneho domu a úspechu jeho módnej kolekcie, ktorá po vojne vrátila ženám v oblečení ženskosť. Symbolizovali ju oblé tvary, úzky pás a romantické široké sukne či vôbec zvýraznenie bokov.

Fréderic Tcheng  však nechcel nakrúcať životopisný film, ale zachytiť ducha módy značky Dior a ukázať ako vzniká. Vybral si situáciu, keď v roku 2012 legendárny módny dom oznámil, že na pozíciu umeleckého riaditeľa nastupuje módny návrhár Raf Simons a má osem týždňov na prípravu svojej prvej kolekcie haute couture (výraz pre tzv. vysoké krajčírstvo – teda ručne šité šaty z drahých látok s mimoriadnym dôrazom na detail) a jej uvedenie na tradičnej módnej prehliadke. Raf a jeho spolupracovníci sú v Dior4 resizečasovom strese, lebo inokedy je termín štyri až šesť mesiacov. Navyše je Raf Belgičan, ktorý ešte nevie dobre po francúzsky a vypomáha si angličtinou, doteraz bol známy skôr ako tvorca pánskej módy, býva označovaný za  tzv.“minimalistu“, čomu sa bráni, nikdy sa nevenoval “haute couture“ a musí si získať dôveru úplne nového kolektívu ľudí. Pomáha mu najmä jeho „pravá ruka“, dlhoročný spolupracovník Pieter Mulier.  

Divák spolu s nimi spoznáva základ  toho, čo vytvoril Dior –„atelier  fiou“ (šitie šiat) a „atelier trailleur“ (šitie oblekov), kde skupina neúnavných krajčírok a krajčírov šije ručne. Mimochodom, niektoré krajčírky tu pracujú už štyridsať rokov. Bližšie sa zoznamujeme aj so šéfkami ateliérov – dynamickou Florence a trochu úzkostlivou Monique. Mimochodom, Raf sa ťažko vyrovnáva s poznaním, že obe musia zladiť prácu na kolekcii s požiadavkami  bohatej medzinárodnej klientely, za ktorou treba niekedy aj vycestovať, hoci i na otočku do New Yorku a podobne.
Raf hľadá inšpiráciu v Diorovych archívoch, ale pokúša sa aj o istú inováciu a hľadá vlastnú tvár. Zaujímavou líniou je jeho vášeň  pre umenie a rozhodnutie preniesť na textílie abstraktné obrazy amerického maliara, čo je výzvou aj Dior5 resizepre výrobcov látok. Dôležitou otázkou je však modely nielen  navrhnúť a vytvoriť, ale aj ich prezentácia. Raf sa rozhodol prenajať historickú budovu a jednotlivé  salóny, cez ktoré budú modelky prechádzať, vyzdobiť záplavou živých kvetov. Je to na počesť Diora, ktorý vzťah ku kvetom zdedil po matke a jeho firma je preslávená aj vôňami slávnych parfémov, ale opäť aj inšpirácia Rafovym milovaným výtvarným umením. Záver filmu tvorí samotná prehliadka. Na nej vidíme v publiku aj filmové hviezdy ako Sharon Stone či Marion Cotillard. Záleží na divákovi, či ich identifikuje, prípadne iné celebrity. Počas premietania záverečných titulkov  sledujeme zábery, ako Rafovi gratulujú, fotia ho a on v jednom okamihu predstavuje dojato svojich rodičov a objíma svojho asistenta Pietera. Misia je splnená – prehliadka sa vydarila.

Druhá vec je, ako sa vydaril film. Tcheng sám hovorí, že „ módny dom Dior je niekoľkoposchodový svet, ktorý denne ožíva spoločnou prácou manažérov, umelcov a všetkých ďalších zamestnancov, vytvárajúcich spoločnú víziu, preto som sa rozhodol vytvoriť film ako symfóniu mnohých partov“. Vo filme sa tak prelínajú výpovede pre našu Dior6 resizeverejnosť neznámych manažérov i krajčírok, ale počujeme i akoby hlas Christiana Diora v úryvkoch z jeho autobiografie Christian Dior a ja, vidíme archívne zábery z jeho prác a prehliadok, ktoré vystrieda  reportážny pohľad na prácu v ateliéri noc pred prehliadkou, „casting“ modeliek, alebo sledovanie Rafa pri jeho stretnutiach, návšteve Diorovho rodného domu, galérie atď. Vznikla skladačka veľmi rôznorodých útržkov minulosti a prítomnosti a nie vždy úplných, akoby nedopovedaných výpovedí. V niektorých okamihoch vnímame ani nie to, čo sa deje, ale ako sa to deje. Nečudo, že za estetiku a kameru si odniesol film  na festivale v Seattli mimoriadnu cenu poroty.(podľa údajov v časopise Cinema). Z jednotlivých záberov je priam cítiť súdržnosť pracovníkov firmy, udržiavanie spomienky na jej zakladateľa i po rokoch a vzájomný rešpekt. Raf sa nie vždy zhodne s krajčírkami, ale uznáva ich, posiela im na znak úcty kvety a jeho asistent o nich hovorí ako o najdôležitejších  ľuďoch. Nevdojak to pripomenie nedávny Šulíkov dokument o slovenskom návrhárovi Milanovi Čorbovi, kde sa tiež akcentovala  úcta a vrelý vzťah umelca a Dior resizerealizátorov jeho myšlienky. Najpôsobivejšou líniou filmu je však, tak povediac, tá osobná. Teda Rafovo vyrovnávanie sa s odkazom jeho slávneho predchodcu, vlastnou plachosťou, stresom i túžbou presvedčiť svet o svojej vízii. Sledujeme ho, keď hovorí o tom, prečo nemôže teraz dočítať jeho pamäte a najradšej by sa vyhol sliediacim kamerám i fotoaparátom, vo vyjadrovaní je zdržanlivý, ale v dvoch  zlomových situáciách zrazu vidíme slzy v jeho očiach a chápeme jeho obavy, pochybnosti i dojatie.

Nie, film Dior a ja nie je hĺbková sonda ani esej o móde a jej tvorcoch, na svoje si neprídu ani tí, ktorí by chceli vidieť známe tváre v povestnej značke. Ale je to zaujímavý, i keď len veľmi letmý pohľad do zákulisia sveta módy a mohol by zaujať i tých, ktorí sa inak o módu nezaujímajú.

Dior  a ja (Dior et moi), Francúzsko, 2014
Dĺžka: 89 minút
Réžia a scenár: Fréderic Tcheng
Kamera: Gilles Poquard, Fréderic Tcheng
Hudba: Ha-Yang Kim
Strih: Julio C.Perez IV, Fréderic Tcheng
Účinkujú: Raf Simons, Pieter Mulier,Anna Wintour, Sidney Toledano a ďalší.
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 11. júna 2015
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.