Po knihách, divadelných inscenáciách a najmä 104-dielnom japonskom kreslenom seriáli sa nezbedná včielka Maja stala svetoznámou. Aj na Slovensku ju pozná azda každé dieťa. Stodva rokov od jej zrodu sa konečne dočkala svojho celovečerného animovaného filmu v nemecko-austrálskej koprodukcii. No prvá filmová podoba Majiných príhod vznikla v Nemecku už pred deväťdesiatimi rokmi!

Včielka Maja neoddeliteľne patrí do našej kultúry, aj keď ju poznáme vďaka 52-dielnemu japonskému seriálu anime Mitsubachi Māya no Bōken, ktorý v rokoch 1975-76 vyrobili štúdiá Nippon Animation. Menej sa vie o tom, že prvú knižku o nezbednej včielke Die Biene Maja und ihre Abenteuer vydal už v roku 1912 nemecký spisovateľ Waldemar Bonsels (1880 – 1952). V roku 1915 na ňu nadviazal knižkou Himmelsvolk. Boli to jediné dve Bonselsove knihy pre deti, písal predovšetkým literatúru pre dospelých, poznačenú náboženstvom, mystikou i romantizmom. Paradoxne mu však umeleckú nesmrteľnosť priniesla práve Maja.

Bonselsova Maja ešte nemá kamaráta Vilka a nepozná ani lúčneho koníka Flipa, zato je tu včelia kráľovná, láskavá učiteľka Kasandra, pavúčica Tekla a mnoho ďalších známych postavičiek. Malá včielka svojou zvedavosťou, bezprostrednosťou a samostatnosťou nezapadá do kolektívu, z úľa ju vyhodia a musí žiť sama na lúke. Dvestostranová kniha obsahuje aj epizódu, v ktorej proti sebe stoja ako odvekí nepriatelia včely a sršne. Lenže Bonselsove dielo je poplatné dobe. Úľ je tu dobre organizovaným spoločenstvom a Maja napokon pochopí, že sa musí stať jeho poslušnou súčasťou. Sršne a osy sú vykreslené ako nepriatelia včiel, nižšie bytosti, neschopné pokročilej organizácie a deľby práce.

V roku 1925 Maju prvý raz sfilmovali, ako nemý film Die Biene Maja und ihre Abenteuer so skutočnými živočíchmi. V roku 2005 vo Fínsku objavili a zreštaurovali zachovanú kópiu. Predvlani ju vydali na DVD s novou hudbou Floriana C. Reithnera.

Včielka Maja sa dočkala viacerých divadelných spracovaní. Chorvátsky hudobný skladateľ Bruno Bjelinski skomponoval v roku 1963 podľa Bonselsovej knihy operu, ktorú uviedli v rakúskom Villachu. V roku 2006 mal v berlínskej Neuköllner Oper premiéru muzikál Petra Lunda a Wolfganga Böhmera Maja und Co.

Prelomovým sa však stal rok 1975 a s ním koprodukčný nemecko-rakúsko-japonský kreslený seriál Mitsubachi Māya no Bōken. Väčšiu popularitu ako v Japonsku získal v Európe, najmä v nemecky hovoriacich krajinách, ale aj v Británii. Pre Spojené štáty vznikol nový, odlišný americký dabing. Militarizmus a rasizmus Bonselsovej predlohy v seriáli zmizol, Majin individualizmus, ktorý autor kritizoval a odsudzoval ako charakterovú vadu, prerástol do anarchizmu v štýle hippies a stal základom jej medzinárodnej obľuby.

V nemecky hovoriacich krajinách, Česku a Slovensku seriál uvádzala pieseň, ktorú skomponoval Karel Svoboda a naspieval Karel Gott. Stala sa šlágrom nemeckých hitparád a istým spôsobom prerástla samotný seriál. Na jeho úspech v roku 1979 nadviazalo pokračovanie Shin Mitsubachi Māya no Bōken, opäť v podobe 52 častí, vyrobené v Japonsku pre rakúsko-nemeckú spoločnosť Apollo Film. Nasledoval 163-dielny komiks, jeho nové a prepracované vydania – aj v podobe kníh. Časom pribudli videohry a vlani odštartovala aj nová 78-dielna séria v digitálne animovanej 3D podobe.

Scenár pre digitálne animovaný celovečerný film napísali Austrálčan Fin Edquist (spoluautor seriálov Domov v zálive a McLeodove dcéry) s nemeckým scenáristom Marcusom Sauermannom. Réžie  sa ujal disneyovský animátor a tvorca vizuálnych efektov Alexs Stadermann, pomocný režisér videofilmov Tarzan 2 a Bambi 2. Jeho prvý dlhometrážny film – austrálsko-írsky The Woodlies vznikol podľa rovnomenného 20-dielneho kresleného seriálu, na ktorom Sauermann pracoval v roku 2012. Možno teda povedať, že až Včielka Maja je jeho samostatný pôvodný režijný debut.

A treba priznať, že debut vydarený. Úctivo a s rešpektom pracuje nielen s Bonselsovými knihami, ale aj s japonským seriálom. Výtvarné riešenie postavičiek i prírody ostalo v digitálne animovanej forme verné pôvodným návrhom, ktoré pre japonský seriál vypracoval Američan Marty Murphy zo štúdií Hanna-Barbera. Nezmenené sú aj základy charakterov a ich vzťahov. A – hoci sa jeho meno v titulkoch ani nemihne – aj hudba pracuje so Svobodovými motívmi. Animácia je štandardná, v porovnaní s produkciou špičkových amerických štúdií skromná, na televíznej úrovni, no pretože sa kiná premenili na videoprojekčné sály, znesie dnes plátno aj nie celkom dokonale vycizelovaný obraz a pohyb.

Film rozpráva Majin príbeh odznova – od jej vyliahnutia cez nedobrovoľné opustenie úľa až po konflikt so sršňami. Na rozdiel od knihy a japonského seriálu však Maja nezachráni rodný úľ tým, že by včely informovala o sršních plánoch, ale dosiahne medzi včelami a sršňami zmier a toleranciu. Je to tretia premena Maje – z nemeckej militantnej poslušnej súčasti systému cez individualizmus a anarchizmus až k bojovníčke za toleranciu a multikulturalizmus.

Príbeh neprináša veľa nového a kombinuje v sebe zápletku z amerického Mravca Z (intrigy a boj o moc v hmyzom kolektíve) s motívmi francúzskeho O myške a medveďovi – o predsudkoch, umelo vytvorenej nenávisti a dvojici, ktorá ich na všeobecné zdesenie i pohoršenie dokáže prekonať čistým úprimným priateľstvom. Našťastie všetko sa deje nenásilne a pomerne zábavne. Nechýbajú pri tom Vilko, Flip ani Kasandra, mihne sa i Tekla, no jej obávané husľové kreácie vystriedal mladý pavúči hráč na bicie.

Vo filme, dedikovanom predškolákom, nesmie chýbať ani veselá pesnička. Problém je iba ten, že pre deti predškolského veku je príbeh príliš zložitý a posolstvo priveľmi komplikované.  Hoci má nová Včielka Maja len 88 minút, takmer všetky deti v kinosále sa po obligátnych dvadsiatich minútach stratili v deji, opustila ich výdrž i záujem. Film teda spraví väčšiu radosť staršiemu publiku, ktoré Maju pozná z televíznej obrazovky svojho detstva. Aj takému, ktoré si ju pamätá ešte z premiérového vysielania rakúskej televízie. Nostalgia totiž jeho vyznenie umocní prinajmenšom o tretinu.

Včielka Maja (Austrália-Nemecko 2014)