Je muž, ktorý je vysoký šťastný? Je autorským dokumentárnym filmom invenčného Francúza Michela Gondryho, ktorý sa popri viacerých rozpracovaných projektoch rôznych žánrov ako napríklad akčná krimi komédia Zelený sršeň, či adaptácia rovnomennej knihy Borisa Vilana Pena dní, venoval nakrúcaniu profilového dokumentu o neobyčajnom americkom lingvistovi a vedcovi židovského pôvodu, Noamovi Chomskom.

Na filme sa príznačne odrazila Gondryho výbušná kreativita a vznikol tak animovaný dialóg, ktorý pracuje s veľmi uvoľnenou asociačnou štruktúrou. V pozadí vidieť nenásilne načrtnutý koncept, obsah jednotlivých záchytných bodov, ktoré sú len odhadom výsledného filmu, dielo skladá podobným spôsobom akým sa vyvíja rozprava medzi dvoma ľuďmi, jej presné vyústenie nemožno celkom presne predpokladať. Je vysoký muž šťastný? Je vo výsledku hravý animovaný dokument a ako všetky filmy tohto experimentátora, tvorí osobitné miesto v jeho osobnom „kinematografickom zozname“, ale aj v globálnom kontexte filmovej tvorby.

Gondry nebráni Chomskému rozvíjať teórie, či vysvetľovať javy, mnohokrát sa o režisérom položenú otázku len mierne obtrie, podnietený sa nechá uniesť k iným, no väčšinou zaujímavým faktom a súvislostiam, často s priamymi odkazmi na svetových mysliteľov, či historické fakty alebo osobné skúsenosti. Jeho rozprávanie je živým prepájaním kontextov, miestami sa doslova odtrhne, jeho úvahy sú tvorivo kreatívnym a autentickým sformulovaním inšpirácie, ktorú mu vnukla položená otázka, do slov. Režisér sa veľmi jemne dotkne i vedcovho súkromia, ten mu nenútene, no chrániac si svoje teritórium odpovedá, no svoje spomienky líči opatrne, prezrádza len fakty, ktoré priamo súvisia s jeho profesijným životom. Chomského „monológ“, je jazykovo-zvukovým, slovným prúdom vedomia a v kontrapunktnom vzťahu spostsynchrónnym zvukom stojí obraz - Gondryho veľmi osobné spracovanie výpovedí, jeho subjektívne chápanie a interpretácia slov. Z tohto vzťahu vyplýva i rozdiel medzi umelcom a vedcom, obaja sú vynachádzavo  tvoriví, no vnímajú svet rozdielnym spôsobom, Gondry je fascinovaný pocitmi a fantáziou, Chomský faktami, súvislosťami, ktoré spracúva racionálne a vyvodzuje dohady, predpoklady, Gondry sa uchyľuje k fantáziám a predstavivosti, ktorá má nadreálny charakter.

Otázky kladené Gondrym sú na podstatne nižšej intelektuálnej úrovni na akú je vedec zvyknutý, pri odpovediach si je vedomý, že na zachovanie zrozumiteľnosti musí javy zjednodušovať, niekedy však diváka i režiséra podceňuje zdĺhavým vysvetľovaním toho, čo sme pochopili hneď na začiatku, inokedy sa jeho myslenie absolútne rozchádza s režisérovým, čo ústi k vtipným nedorozumeniam. Gondry doslova hlce svojho respondenta, jeho svet ho fascinuje. Obdiv ku Noamovi Chomskému je absolútny, jeho myšlienkam dáva voľný priebeh, jeho prevažne monologické rozpravy sú plynulé, bez výrazných strihov, necháva doznieť myšlienky i emócie. Chomský chce svoje vedomosti odovzdať (pôsobil ako profesor na univerzitách), jeho monológ je prednáškou, sústredí sa výhradne na fakty, avšak cez to všetko presakuje jeho úprimná ľudskosť, ktorú sa darí Gondrymu z tejto sympatickej osobnosti vytiahnuť a zvýrazniť v rôznych „dialogických“ situáciách (často vychádza z nedorozumenia stojaceho na jazykovej bariére, čím v Chomskom podnecuje jeho profesionálnu deformáciu, celoživotné poslanie lingvistu). Vedec sa neraz dostáva k otváraniu nových a nových tém, otázok a vízií, ktoré však jeden film nedokáže obsiahnuť dôslednejšie, zostávajú tak občas v nahlodanej, zjednodušenej podobe bez toho, aby boli dotiahnuté, či výraznejšie rezonovali. Odvetvia vedy, ktorým sa Chomský počas svojho života venoval sú dôkazom, že človek, ktorý sa chce dozvedieť sa musí zaujímať o celý svet a v rámci jedného cieľa budovať si štrukturálny obraz celku, vystavaný z miniatúrnych čiastočiek a detailov. Chomský je mimoriadne inteligentný a popri svojich vedomostiach oplýva aj veľkou mierou ľudskosti (okrem iného bojuje proti utláčaniu a porušovaniu ľudských práv), má neobyčajne otvorený prejav a Gondry presne vie, na čo a kedy sa opýtať aj keď sa niekedy do svojich predstáv a otázok zamotá, vnáša do rozhovoru sviežosť a autenticitu. Rozhovor je plynulý, neprerušuje ho odbočkami (až na jeden spomienkový klip na Chomského manželku, jej smrť s bolesťou odmieta rozoberať), slová dopĺňa nepretržitý prúd režisérovho vedomia, obrazy, ktoré mu asociatívne naskakujú v hlave v spojení s textom, Chomský rozpráva veľmi zrozumiteľne, jeho vedecké poznatky pochopí i dieťa a Gondry to názorne, no veľmi vynachádzavo ilustruje, s patrične jemným humorom, presne takým aký poznáme z jeho predošlých filmov.

Gondryho rozprávanie je nepretržitým kreovaním animovaných výjavov, tie asociatívne nadväzujú na dialóg režiséra a Chomského. Jednotlivé epizódy sú samostatnými animáciami, ktoré Gondry vytváral takmer dva roky, jeho výtvarný prejav je až insitne naivný, darí sa mu veľmi výstižne zjednodušiť Chomského vedecké rozpravy a sprístupniť intelektuálne myslenie hravou formou tak, aby jeho posolstvu porozumel každý. Gondry kladie otázky veľmi prosté, jednoduché, neváha sa „ponížiť“ na úroveň toho „hlúpejšieho“, jeho animácie však razom vyvracajú akékoľvek špekulácie o tom, že by bol popri spovedanom mysliteľovi menejcenným. Jeho prednosťou je neutíchajúca imaginatívna sila a snaha pomenúvať abstrakcie Chomského výkladov veľmi trefným spôsobom bez toho, aby skĺzol k popisovaniu toho, čo bolo povedané. Animácie sú spracovaním slov a vetám i myšlienkam dáva nový význam, vyhýba sa duplicite. Film okrem množstva informácií, dosahuje i subjektívnu hĺbku a divákovi tak odovzdáva tieto „fakty“ spracované podľa svojej vlastnej mienky, presne v zmysle kognitívnej vedy nazerajúcej na človeka ako na unikátny súbor subjektívnych pocitov, empírií, či vlôh, v rámci ktorých je jeho poznanie obmedzované aj rozpínané...

Jazyk vznikol, ako potreba vyjadriť myšlienky istou formou, formulovať abstrakcie, ktoré dovtedy človeku vírili v hlave bez toho, aby ich dokázal uchopiť, spracovať a realizovať komunikáciou, tak vzniklo i umenie, ako potreba vyjadriť pocity, nálady, slová, vízie... Oboje však vychádza z ľudskej potreby tvoriť a hľadať odpovede na svoje otázky. Gondryho dokumentárny film Je muž, ktorý je vysoký šťastný? je živou komunikáciou medzi imaginatívnym snením a prísnym pragamtizmom, stiera ostré hrany medzi týmito svetmi a vytvára tak harmonicky fungujúci systém, kde je možné všetko a zároveň platia nevyvrátiteľné pravidlá.

Je vysoký muž šťastný? Is the Man Who Is Tall Happy?, Francúzsko, 2013
An Animated Conversation with Noam Chomsky
Dĺžka: 88 minút
Scenár a réžia: Michel Gondry
Animácia: Michel Gondry, Valérie Pirson, Timothée Lemoine
Strih: Sophie Reine, Adam M. Weber
Hrajú: Michel Gondry, Noam Chomsky
Slovenská premiéra 30. októbra 2014
Foto: ASFK