„Otázku, čo sa stane, keď zomrieme, si v istom okamihu položí každý z nás. Avšak príbeh rodiny Burpovcov vyvoláva aj ďalšie dôležité otázky : Čo nám dáva pocit, že práve teraz žijeme?  Čo je zdrojom viery? Čo nás motivuje? Čo je nástrojom zmeny v našich životoch? Čo nás zbaví strachu a dodá nám impulz ísť vpred, veriť a dôverovať? Na tomto príbehu sa mi páčilo, že sa dotýkal všetkých týchto otázok,“ vysvetľuje americký režisér a scenárista Randall Wallace svoje rozhodnutie  nakrútiť  filmovú podobu knihy Nebo nie je výmysel, ktorú v týchto dňoch uvádza do našich kín distribučná spoločnosť Itafilm.

Režisér vzápätí dodáva, že patrí medzi príbehy, ktoré si vyžadujú  istú odvahu, aby boli rozpovedané. Nečudo, veď slogan knihy i filmu zdôrazňuje, že ide o skutočnosť a : „Neuveriteľný príbeh chlapčeka o výlete do neba a naspäť“ , čo samo o sebe vyvoláva  kontroverzné až skeptické pocity, bez ohľadu na svetonázor, vierovyznanie či štátnu alebo národnú príslušnosť.

Randall Wallace (1949) je uznávaným hollywoodskym  režisérom, scenáristom,  producentom a skladateľom, ktorý sa počas univerzitného štúdia venoval predovšetkým ruskému jazyku, literatúre a náboženstvu. Istý čas vyučoval bojové umenia a neskôr sa začal venovať písaniu kníh a scenárov. Do povedomia verejnosti sa dostal predovšetkým ako scenárista, niekoľkokrát nominovaný na Oscara. Stál pri zrode takých hitov ako boli Statočné srdce (1995) či Pearl Harbor (2001) a podľa vlastného scenára nakrútil aj svoj režisérsky debut Muž so železnou maskou (1998) či neskôr Údolie tieňov (2002). O príbehu malého Coltona sa dozvedel z novinového článku, prv než vznikla kniha. Mimochodom, napísal ju chlapcov otec – pastor Todd Burpo – v spolupráci s publicistkou Lynn Vincentovou v roku 2010 a stala bestsellerom nielen v USA. Slovenskí čitatelia sa s ňou stretli vďaka vydavateľstvu Tatran už v roku 2011.

Vráťme sa však k samotnému filmu. Začína sa zaujímavým záberom dievčaťa, ktoré maľuje záhadné ľudské oko. Akoby  metaforické pripomenutie exuperyovskej myšlienky, že nie očami, ale srdcom sa treba dívať i vnímať. Až v závere filmu sa dozvieme, že sa volá Akiana, je litovsko-amerického pôvodu a maľuje obrazy inšpirované vraj nebeskými víziami z detstva. Nasleduje skladačka záberov zo života malého mestečka Imperial v štáte Nebraska niekedy okolo roku 2003.  Otec Todd Burpo (výborný Greg Kinnear) je pastorom, ale snaží sa v období krízy uživiť rodinu predovšetkým ako majiteľ firmy na montáž a opravu  garážových brán. No v komunite pôsobí aj ako  dobrovoľný hasič a nadšený športovec. Spolu s manželkou Sonjou (Kelly Reilly) vychovávajú šesťročnú Cassie a štvorročného Coltona ( typovo výrazný  a pôvabný debutujúci Connor Corum). Pastora prenasledujú rany osudu – zdravotné i finančné problémy. Najväčšiu bolesť  však zažije, keď malému Coltonovi  praskne slepé črevo a ocitne sa na hranici života a smrti. Rodičia sa cítia bezmocní  a podobne ako ich priatelia nachádzajú útechu v modlitbe. Napriek lekárskym prognózam dieťa prežije. Až o niekoľko mesiacov rodičom, len tak akoby mimochodom, začne rozprávať o tom, že bolo počas operácie v nebi a čo tam zažilo. Otec je zaskočený. Syn hovorí naivne a detským jazykom o veciach a o ľuďoch, ktorých nemohol poznať, ani sa o nich dozvedieť. Mal pod vplyvom liekov a blízkosti smrti halucinácie, zapracovala jeho fantázia, alebo sa naozaj  stalo niečo mysteriózne? Má mu uveriť a porozprávať o tom aj svojim farníkom? Psychologička je skeptická, okolie si  z rodiny uťahuje, ale novinári to vnímajú ako senzáciu. Veriacim sa to celé nepozdáva. Podaktorí aj začínajú spochybňovať duševný stav svojho duchovného a uvažujú nad jeho výmenou. Čo bude ďalej...?

Pozornejší divák  si však uvedomí, že to je nesprávne položená otázka. Ono vlastne ani nezáleží na tom, čo sa vlastne stalo, či išlo o skutočnosť alebo predstavy Coltona, ktorý má dnes v reálnom živote pätnásť rokov. Dôležité je, či vo  vás ten príbeh dajako rezonuje. Či vyvoláva ďalšie otázky, vedie k zamysleniu. Režisér sa múdro vyhol (i keď, žiaľ, nie  dôsledne) vizualizácii rozprávania malého Coltona o nebi. Kameraman  Dean Semler sa pohral so svetelnými efektmi a dokázal vyvolať pocit, že možno tam niekde neďaleko zamával peruťami anjel, prípadne sa mihne niečo ako spomienka na to, čo bolo-nebolo.

Nebo nie je výmysel je nie to, čomu sa hovorí veľký  film. Remeselne dobre odvedená práca. Problém je v predlohe a následne v scenári. Niekoho možno uvedie do rozpakov, iného poteší. V čase, keď sa na každom kroku stretávame so skepsou a zlom, vidíme rodinu a jej priateľov, ktorí pôsobia až idylicky. Sú ústretoví, nešetria dobrými slovami i činmi. Opierajú sa o svoju vieru a o lásku. Pôsobí to až rozprávkovo, ale povzbudzujúco .Podobne ako každý z nás však bojujú s problémami i s pochybnosťami. Veď pochybujeme všetci a o všetkom a pochybnosť sme povýšili na motor nášho konania a rastu. Film je plný svetla a farieb. V nebi je vraj toho ešte viac, tvrdí  vytrvalo Colton. A divák sa hneď v duchu začne spytovať: jestvuje vôbec nebo, alebo peklo je vlastne náš život, prítomnosť, či stav mysle? Nakoľko sme ochotní vidieť niečo viac hoci aj „v narodení dieťaťa, odvahe priateľa, rodičovskej láske“?

Našinec nie je zvyknutý  dívať sa na základné  hodnotové otázky detskou optikou, prípadne komentovanú americkým pastorom (podozrievame ho, že niečo zmanipuloval, veď svet je taký a dávno je zabudnuté to: čistému všetko čisté). Niektoré myšlienky však možno pazúrikom uviaznu v našej pamäti. Hoci aj to, že pojem „nebo“ by mohol byť metaforou lásky, ktorá nás učí nebáť sa a dokazuje, že nikto nie je sám...

Nebo nie je výmysel (Heaven Is for Real), USA, 2014
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Randall Wallace
Scenár: Randall Wallace, Christopher Parker
Námet: kniha Todda Burpa a Lynn Vincentovej Nebo nie je výmysel
Kamera: Dean Semler
Vedúci výpravy: Arv Greywal
Hudba: Nick Glennie Smith
Hrajú: Greg Kinnear, Kelly Reilly, Connor Corum, Margo Martindale , Thomas Haden Church a ďalší
Premiéra v SR: 30. októbra 2014
Foto: Itafilm