Zvedavosť je vraj jedna zo základných ľudských vlastností. Človek sa chce dozvedieť  čo a ako sa udialo, a bez ohľadu na časové či geografické bariéry by to najradšej videl na vlastné oči. Napríklad : aký vlastne bol jeden z najpreslávenejších nemých filmov začiatkov  kinematografie Cesta na Mesiac? Ako to bolo s jeho vznikom , zničením a „zmŕtvychvstaním“ po 110 rokoch? Odpovede ponúka uvedenie jeho zrekonštruovanej verzie spolu s francúzskym dokumentom o jeho záchrane Neobyčajná cesta. Po vlaňajšej  premiére na festivale v Cannes prichádza v septembri tento svojský hold kinematografii aj do našich kín.

Cesta na Mesiac patrí k základným dielam  filmovej histórie. Niet filmovej  učebnice, kde by nebola o nej zmienka. Lenže raz vidieť je naozaj viac než stokrát čítať. I tak je to však zvláštny zážitok vidieť očami dnešného diváka nemý film z roku 1902, ktorý trvá iba štrnásť minút. Opus vychádza z vedeckofantastického románu Julesa Verna. Skupina vedcov sa po vášnivej hádke  a následnej stávke rozhodne  nechať vystreliť na Mesiac v náboji obrovského kanóna. Mimochodom, záber Mesiaca v podobe tváre, ktorej z oka trčí spomínaný náboj, bol istý čas  hitom. Druhý inšpiratívny zdroj – román H.G.Wellsa  privádza na plátno tamojších obyvateľov  Selenitov, ktorí  nie sú nadšení myšlienkou, že by Pozemšťania Mesiac kolonizovali a bránia sa pred nezvanými  a násilníckymi hosťami oštepmi. Vedci  uniknú v kabíne náboja – teraz za pomoci  padáka - do  pozemského mora. Záverečná scéna – na Zemi ich všetci nadšene vítajú a oslavujú.  

Georges Méliès (1861 -1938) bol synom  obchodníka s topánkami, ale stal sa iluzionistom. Keď sa zúčastnil na prvom verejnom filmovom predstavení bratov Lumièrovcov, rozhodol sa, že sám  začne nakrúcať filmy. V záhrade svojho domu si preto postavil  ateliér so sklenenou strechou a stenami. Keďže nemal svetelný park – nakrúcalo sa za denného svetla od jedenástej do tretej. Písal scenáre, režíroval, bol kameramanom, ale aj hercom a dokonca maľoval kulisy, ale predovšetkým vymýšľal  trikové sekvencie. V roku 1896 vytvoril napríklad minútový trikový film Zmiznutie dámy.
Svoje filmy premietal v Montreuil  - v divadle, ktoré si kúpil. od slávneho iluzionistu Houdiniho. V roku 1902 uviedol priekopnícku Cestu na Mesiac. Bola zaujímavá nielen sci-fi témou a výtvarným riešením, ale aj tým, že do kín šlal nielen čiernobiela verzia, ale aj farebná. Méliès sa totiž spojil s podnikavou Parížankou madame Thullier, ktorá  zamestnávala okolo tristo žien a tie, postupne, ručne, políčko po políčku, dodávali  filmu farbu.

Cesta na Mesiac znamenala mimoriadny úspech u divákov i kritiky, ale svojmu tvorcovi  spôsobila viac problémov ako radosti. Totiž jednu kópiu niekto ukradol a predal americkým spoločnostiam, ktoré Mélièsovi tým pádom neplatili. V roku 1904 teda s bratom založil spoločnosť Star Film, ktorá mala zastúpenie aj v USA. Lenže filmárskej konkurencie pribúdalo, menil sa i divácky vkus a poslednou ranou bol nezadržateľný nástup zvukového filmu. Dlhy sa pričinili o to, že musel svoje štúdio i divadlo zavrieť a v zúfalstve  negatívy svojich filmov spálil. (Hovorí sa, že nakrútil okolo päťsto diel a našlo sa ich len zopár). V závere života vraj predával hračky v obchodíku na parížskej stanici. Ak vám to niečo pripomína, nemýlite sa. Americký režisér Martin Scorsese využil tento motív a vlani  vzdal hold svojmu filmovému idolu, a kinematografii vôbec, titulom Hugo a jeho veľký objav.

Dokument Neobyčajná cesta však okrem Mélièsovho príbehu hovorí aj o tom, že jedna z čiernobielych kópii Cesty na Mesiac sa zachovala, ale farebná sa považovala za stratenú. V roku 1993 sa  archivárovi Erikovi Langemu podarilo náhodne  získať zo Španielska kolorovanú kópiu Cesty na Mesiac. Lenže  starý filmový materiál podlieha zubu času a filmoví nadšenci museli čakať nielen na finančnú podporu, ale hlavne na novú technológiu, aby sa zdanlivo stratené dielo mohlo zachrániť. Zachraňovali ho políčko po políčku od roku 1999. Bola to  jedna z najdômyselnejších a najnákladnejších reštaurátorských akcií v histórii filmu. V roku 2010 sa spojilo niekoľko spoločností a v roku 2011 mohlo byť v Cannes premietnutých verejnosti všetkých 13 375 políčok filmu s novým ozvučením francúzskej skupiny AIR. V dokumente vystupuje  medzi inými aj herec a režisér Tom Hanks, ktorý tvrdí, že Mélièsovo dielo Cesta na Mesiac bolo svojskou inšpiráciou projektu Apollo. V každom prípade  do našich kín prichádza zaujímavý  a záslužný projekt. Bežného – nepoučeného - diváka do kina asi nepriláka, ale možno sa  s ním onedlho  stretneme na televíznej obrazovke. Veď ako sa vraví, keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. A to je, žiaľ, asi osud aj zaujímavých filmových titulov.

Cesta na Mesiac (Le Voyage dans la Lune), Francúzsko 1902
Dĺžka: 14 minút
Réžia: Géorges Méliès
Scenár: Géorges Méliès
Kamera:  Micháut,  Lucien Tainguy
Hudba: AIR (2011)
Hrajú:  Georges Melies, Henri  Delannoy, Brunnet, Farjaut, Kelm a ďalší

Neobyčajná cesta ( Le Voyage extraordinaire), Francúzsko 2011
Dĺžka: 60 minút
Réžia: Serge Bromberg, Eric Lange
Kamera. Jean-Louis Souzon
Strih: Bruno Alexiu
Hrajú: Costa-Gavras, Jean-Pierre Jeunet, Michel Gondry, Michel Hazanavicius, Tom Hanks a ďalší

Foto: Film Europe