V roku 2010 zožal na festivale v Cannes veľký úspech piaty celovečerný film francúzskeho režiséra Xaviera Beauvoisa O bohoch a ľuďoch. Získal po Zlatej palme druhú najväčšiu cenu, a to Veľkú cenu a tiež Cenu ekumenickej poroty. Dostal ešte mnoho iných cien, z ktorých najdôležitejšia je cena FIPRESCI na festivale v Palm Springs (2011). Vo Francúzsku sa  stretol s veľkým  záujmom a videlo ho 3 milióny divákov.

Režisér, scenárista a herec Xavier Beauvois (1967) debutoval v roku  1991 s celovečerným filmom Nord (Sever), po ňom nasledovala snímka N´oublie pas que tu vas mourir (Nezabudni, že zomrieš 1995). V roku 2000 sa prezentoval s filmom Selon Matthieu (Podľa Mathieua) a o päť rokov neskôr nasledoval Le petit lieutenant (Malý poručík 2005). Opäť po päťročnej prestávke nasledovala spomínaná snímka  O bohoch a ľuďoch, s ktorou sa definitívne dostal medzi filmársku elitu tak doma, ako aj v medzinárodnom kontexte.

Príbeh  filmu je inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorá sa stala počas občianskej vojny v Alžírsku v 90. rokoch minulého storočia. Konkrétne dej sa odohráva v priebehu rokov 1993 až do 1996. Komunita ôsmych cisterciánskych mníchov v alžírskom mestečku Tibhirine žije skromne, pestujú si ovocie a plodiny, starajú sa o miestne obyvateľstvo, s ktorým nažívajú v úplnej zhode, úcte a láske. Rešpektujú svoje odlišnosti, nesnažia sa meniť jeden druhého a takisto nenarúšať zvyky a konvencie miestnej komunity. Chudobní obyvatelia si ich vážia, sú im vďační, najmä za lekársku starostlivosť, ale nielen  za ňu. Život v tomto drsnom a zároveň krásnom prostredí plynie pomaly a bez konfliktov, až kým islamskí fundamentalisti neďaleko kláštora brutálne nepovraždia chorvátskych robotníkov. Povedali by ste si, že bez príčiny, čo je aj pravda, ale čo je pravda a čo je normálne, keď v krajine zúri občianska vojna. Mnísi, z ktorých každý jeden je zaujímavou a svojráznou osobnosťou, sú presvedčení, že viera a láska dokáže zázraky a duchovné porozumenie medzi kresťanmi a moslimami je možné a reálne. Veria v silu viery a takmer idylické vzťahy s miestnou komunitou im dávajú za pravdu. Situácia však zo dňa na deň viac eskaluje, radia im tak domáci, ako aj Francúzi, aby sa vrátili domov, lebo pôda je prihorúca. Váhajú, zvažujú, ale takmer vždy dospejú k záveru, že odchod by znamenal útek. A to sa pre ľudí, hlboko veriacich, presvedčených o svojom poslaní, rovná zrade. O tom je najmä presvedčený charizmatický predstavený kláštora v Tibhirine Christian  a tiež  všetko chápajúci a svojrázny lekár Luc. Christian a Luc sú vo svojom poslaní a viere neotrasiteľní a dokážu ľahko presvedčiť aj ostatných a veru nie je vo vždy jednoduché. Zdravý rozum hovorí: okamžite odísť, ale poslanie šíriť ľudskosť a porozumenie je silnejšie.  

Príbeh je známy, že to nebude happy end je isté, teda vyrozprávať dej je zbytočné. Film o sile viery a porozumenia medzi ľuďmi  však treba vidieť, aby divák ocenil prečo má u porôt a publika taký úspech. Povedali by ste si takých filmov o násilí a mníchoch sme už videli. Isteže videli, ale Beauvoisov predsa len prináša niečo navyše. To navyše je neľahké a dôležité rozhodovanie o svojom osude v narastajúcom spoločenskom vrení a zvrhlom náboženskom besnení, o tom aká pliaga je terorizmus, ktorý ovplyvní život ľudí a poznačí celú dobu. Mierumilovní mnísi doplatia nakoniec na nevraživosť medzi vládou a islamskými teroristami a ťažko nájsť medzi nimi aspoň  nejaký rozdiel. Najväčším prínosom je však precízny dokumentaristický prístup k téme a tiež napätie a atmosféra, ktorá z filmu vanie. Okrem jednej naturalistickej scény (zavraždenie Chorvátov) nie je už ani jeden drastický záber a predsa je aj ten najpokojnejší a najpomalší plný napätia a strachu. Atmosféra je dusná, nič sa neponecháva náhode, divákova predstavivosť je  stále v strehu a očakávaní, i keď nezvratné smutné finále viac ako tuší. Beauvoisov film nie je povrchná ilustrácia udalostí, ale  majstrovsky pôsobivá výpoveď o nezmyselnej krutosti v kontrapunkte s priam bezbrehou silou viery. Voľná rekonštrukcia skutočnej udalosti je nadpriemerná dráma, ktorá nesúdi, len ukazuje a približuje to, čo v kútiku duše vie a cíti každý normálny človek, len sa to ľudstvu až príliš často vymkne spod kontroly.

Dojem by však nebol taký dokonalý bez vynikajúcich hereckých výkonov celého ansámblu. Osobitne zaujal Lambert Wilson ako predstavený kláštora, citlivým a do najjemnejších nuans prepracovaným prejavom. Svoj part zahral striedmo, bez expresívnych prejavov, dávajúc prednosť racionálnemu jadru svojej postavy. Michael Lonsdale zasa zdôraznil žoviálnosť, láskavosť a obetavosť doktora Luca, človeka vždy ochotného pomôcť aj vo chvíľach, keď ho už sily takmer opúšťajú. Olivier Babourdin, Philippe Landenbach, Jacques Herlin, ale aj ostatní, zahrali svoje úlohy (všetci sú výrazne nezabudnuteľné osobnosti) mimoriadne pôsobivo a vierohodne. S prostredím a precíznymi nájazdymi na tváre hercov sa bravúrne pohrala kameramanka Caroline Champetier. Pomalé zábery dovoľujú divákovi vychutnávať nevyslovené okamžiky váhania, utrpenia, no i drsnú krásu africkej prírody. Nezabudnuteľná je najmä záverečná scéna hmlistej zasneženej krajiny, ale kompozične dokonalá aj „posledná večera“ osadenstva kláštora, umocnená ešte krásnou hudbou Čajkovského Labutieho jazera.

Už som sa zmienila o sile viery, strachu, násilí, islamských extrémistoch, nepokojoch, ale nespomenula druhý plán tohto pozoruhodného filmu – filozofické otázky, ktoré nastoľuje. Presnejšie by bolo tie, ktorí sa neustále kladú a dodnes ich nikto dostatočne nezodpovedal. Kladú si ich  aj aktéri tejto drámy a i keď sú hlboko veriaci predsa len na mnohé svoje pochybnosti sa im nedostáva odpoveď. Možno ostanú navždy nevyriešným rébusom a každý si na ne musí hľadať odpoveď sám. Aj nad tým možno uvažovať a pre ten nepokoj hľadania, pátrania, sa film O bohoch a ľuďoch oplatí vidieť.

O bohoch a ľuďoch (Des hommes et des dieux) Francúzsko, 2010
Réžia: Xavier Beauvois
Scenár: Étienne Comar, Xavier Beauvois
Kamera: Caroline Champetier
Strih: Marie-Julie Maille
Hrajú: Lambert Wilson, Michael Lonsdale, Olivier Rabourdin, Philippe Laudenbach, Loïc Pichon, Xavier Maly, Jean - Marie Frin, Abdelhafid Metalsi, Sabrina Ouazani, Abdellah Moundy, Olivier Perrier, Farid Larbi, Adel Bencherif, Benhaïssa Ahouari
Foto: Continental film