Amerického oscarového režiséra Martina Scorseseho azda netreba osobitne predstavovať, predsa si však pripomeňme jeho najznámejšie filmy ako Zúriaci býk, Vek nevinnosti, Gangy v New Yorku, Letec, Na druhej strane. Scorsese sa vlani vydal na cestu pre neho ešte neprebádanú a nakrútil podľa románu Briana Selznicka Veľký objav Huga Cabreta, ktorý do scenáristickej podoby prepísal John Lohan, film pod názvom Hugo v 3D. U nás sa uvádza film ako Hugo a jeho veľký objav. Na tohtoročnom udeľovaní Zlatých glóbusov dostal za Huga cenu za Najlepšiu réžiu.

Oživiť veľké dobrodružstvo dvoch deti  a znovu objaviť priekopníka svetovej kinematografie Goergesa Melièsa mu pomáhali dvojnásobný držiteľ Oscara kameraman Robert Richardson, výtvarník Dante Ferretti je majiteľom dvoch Oscarov,  vedúca strihu Thelma Schoonmaker vlastní až tri tieto sošky, po tri má aj kostýmová výtvarníčka Syndy Powell, Oscara má aj trikový špecialista Rob Legato a skladateľ Howard Shore ich získal tiež tri.  Prosto námetu sa ujal na čele s režisérom „Spolok oscarovcov“. Autora predlohy, Briana Selznika, inšpiroval skutočný príbeh Goergesa Melièsa a chcel napísal príbeh o dieťati, ktoré sa s ním stretne. Meliès bol totiž podľa autora (aj režiséra) jeden z najväčších priekopníkov filmu, ktorý navyše experimentoval s dejom, scenárom, strihom a špeciálnymi efektmi. „Čo je na Melièsovi úžasné, je to, že preskúmal a vymyslel všetko, čo teraz robíme,“ hovorí režisér filmu. Jeho život bol dobrodružný a pohnutý. Predal rodinný podnik, kúpil divadlo, spolčil sa s iluzionistom známym pod menom Harry Houdini, zostrojil vlastné kamery, projektory, použil do filmov automatony, ktoré mu zanechal Houdini, postavil vlastné štúdio s celoskleneným javiskom, nakrútil 500 filmov, aby po prvej svetovej vojne rezignoval a 16 rokov pracoval v hračkárstve na stanici Montparnasse. Znovu ho objavili až surrealisti, opäť začal pracovať na filme, ale v roku 1938 zomrel. Stretnutie dvoch detí, siroty Huga Cabreta a Isabelle, so zabudnutým velikánom na stanici Montparnasse, je hlavnou dejovou osou filmu.

Hugo Cabret (vynikajúci Asa Butterfield), syn hodinára príde o obidvoch rodičov, žije na parížskej stanici so strýkom alkoholikom, ktorého jedinou povinnosťou je držať v chode hodiny. Keď sa strýko stratí, nikto nevie kam ho čerti zaviali, prevezme jeho úlohu Hugo. Chlapec je zraniteľný, fantázia mu pracuje na plné obrátky a jeho najväčším snom je opraviť automaton (predchodca robota – mechanická figúrka fungujúca na kľúč), ktorú mu zanechal otec. No k tomu treba mnohé súčiastky, na ktoré Hugo nemá peniaze, a tak si ich sem- tam v staničných stánkoch potiahne. Pri týchto malých krádežiach ho prichytí prísny majiteľ mechanických hračiek. Nakoniec sa nad ním zľutuje a za istých okolností ho nevydá do rúk staničného inšpektora, ktorý striehne na zlodejov a Hugovi je stále v pätách. Zvedavé a talentované deti však majú aj šťastie, aj strážnych anjelov, a tým sa stane adoptívna dcéra majiteľa hračiek, Isabelle. Deti pátrajú a hľadajú všade kľúč, aby sa im podarilo automatona spojazdniť a netušia, že ho má na krku práve Isabelle. Kľúk k automatonovi však otvára oveľa väčšiu záhadu, ako by sa deti nazdali. Morózny a prísny majiteľ stánku mechanických hračiek, nie je nikto iný, ako zatrpknutý a utiahnutý Goerges Meliès. Za svoje znovuobjavenie vďačí veľký a  invenčný francúzsky režisér práve Hugovi.

Príbeh sa odohráva na začiatku 30.rokov minulého storočia, ako sme už spomenuli na stanici Montparnasse (Gare Montparnasse), je vyrozprávaný v pomalom tempe s akcentom na atmosféru doby, rieši problémy reálneho sveta cez snový svet dvoch detí, ako aj veľkého filmového iluzionistu Georgesa Melièsa. Na jednej strane sme svedkami tvrdej reality života malých opustených detí, potulujúcich sa po staniciach, na ktoré strážcovia zákona nemilosrdne striehnu a posielajú do sirotincov, ale aj dobrých kníhkupcov, romantických kvetinárok, ktorí deťom uľahčujú život. Na druhej nám tvorca dovolí nahliadnuť do sveta veľkého vizionára svetovej kinematografie, čo v kontrapunkte s dobrosrdečnou detskou naivitou a čistotou vytvára  dva póly jedného neoddeliteľného sveta. Snímka v  podstate vzdáva hold veľkému a slávnemu francúzskemu tvorcovi a kinematografii vôbec. Nechýba v nej nič, čo k takému námetu patrí; nostalgia za časmi dávno minulými, vzrušenie z objavovania, istá dávka absurdity, komediálne prvky a neodmysliteľná nadsázka.

Po hereckej stránke je snímka vzácne vyrovnaná a Scorsese sa rozhodol obsadiť len britských hercov. Asa Butterfield ako Hugo, kľúčová postava filmu, bola evidentne chlapcovi blízka. Hral ju s chuťou a vervou po poznaní a dopátraní sa pravdy, pritom nehral premúdrelého výrastka, ale dieťa, ktoré má svoje zásady a ideály, no pritom je stále ešte hravé. Vynikajúcou partnerkou mu bola Chloë Grace Moretz ako Isabelle. Jednoducho padli si do nôty. Kto však dodá filmu napätie i tajomnosť je Ben Kingsley v úlohe utajeného Georgesa Melièsa. Je to druhá  spolupráca s režisérom, po prvý raz sa stretli pri filme Prekliaty ostrov. Scorsese ani na chvíľu neuvažoval o inom hercovi už aj preto, že sa na filmára podobá. Kingsley sa vyjadril, že obdivuje na Melièsovi predovšetkým jeho vizionársky talent pre kinematografiu. Zahral presvedčivo jeho strohú, neprístupnú a trochu moróznu podobu, aby vzápätí dovolil predrať sa na povrch jeho skutočnému ja –  úžasnej charizme a nevšedného talentu, sklonu k iluzionizmu, imaginácii, tvorivej fantázii a pracovitosti. Človeka, ktorý neustále ohrozuje život chudáka Huga, je staničný inšpektor a rola tohto vojnového invalida sa ušla Sachovi Baronovi Cohenovi.Takisto mal za úlohu akcentovať dve tváre svojho hrdinu – jednu, z ktorej ide strach a tú druhú ľudskú. Cohenovmu inšpektorovi by sme neraz jednu vrazili, ale keď odhalí svoje utajené vnútro, lásku ku krásnej kvetinárke, traumu z fyzického handicapu, sme ochotní mu odpustiť a povedať si, že je to jeho práca. A ešte zabudnúť na 89-ročného Christophera  Leeho jednoducho nemôžeme. Ušla sa mu len epizódna rola kníhkupca, ale aj tak  je neprehliadnuteľný.

Hugo a jeho veľký objav je prvým filmom, ktorý Scorsese nakrútil v 3D. Triky sú dokonale, dobre sa na to pozerá, príbeh zaujme, lebo je originálny a do veľkej miery pravdivý (Melièsov príbeh nie je výmysel), samozrejme, že prispôsobený svetu detských protagonistov a predsa som čakala viac. Achilovou pätou filmu je totiž jeho miestami pomalé tempo, neraz by som dej bola posunula dopredu a v dvoch prípadoch predvídateľnosť toho, čo bude nasledovať. Našťastie, divák až tak podrobne všetko nesleduje a možno ani  nepostrehne maličké zakolísania. Môžem ho však uistiť, že jeho čas strávený v kine bude príjemný, rýchlo utečie a nebude zbytočný. Veľa sa dozvie a informácie sa mu servírujú kultivovaným spôsobom.      

Hugo a jeho veľký objav (Hugo) 3D, USA, 2011
Réžia: Martin Scorsese
Scenár: John Lohan (podľa predlohy Briana Selznicka)
Kamera: Robert Richardson
Strih: Thelma Schoonmaker
Kostýmy: Sandy Powell
Triky: Rob Legato
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Asa Butterfield, Chloë Grace Moretz, Ben Kingsley, Sacha Baron Cohen
Jude Law, Emily Mortimer, Christopher Lee, Helen McCrory, Michael Stuhlbarg, Richard Griffiths, Frances de la Tour
Foto: Bontonfilm