Romantická komédia Woodyho Allena  Polnoc v Paríži začala svoje „ťaženie“ na tohtoročnom Canneskom festivale, ktorý slávnostne otvorila. Tohtoročný MFF Karlove Vary zasa slávnostne ukončila. A do tretice všetko najlepšie, nedávno skončený MFF Bratislava opäť slávnostne otvorila. No o koho iného by festivaly prejavili taký záujem ako o Woodyho Allena? Nemusíte veľa uvažovať prečo, lebo len málokto dokáže  často ťaživú festivalovú atmosféru tak inteligentne odľahčiť a publikum pobaviť ako Woody Allen. Tohto roku sa mu to tri razy podarilo, a preto nepochybujem, že snímka poteší aj radových divákov.

Najúspešnejší a najznámejší americký filmový neurotik, Woddy Allen, predovšetkým miluje New York, ale sám priznáva, že jeho druhou láskou je Paríž. Ak by sa musel rozhodnúť, kde by okrem New Yorku chcel žiť, tak by to bolo rozhodne mesto na Seine. Pred filmom Polnoc v Paríži mu vzdal hold už dva razy, a to v snímke Všetci hovoria: Milujem ťa a tiež vo filme Hollywood v koncoch. Snímka patrí zároveň do série filmov, ktorými chce Woody mapovať život a atmosféru svetových veľkomest. Mimoriadne úspešne ju začal filmom Vicky Cristina Barcelona, kde excelovali Penélopé Cruz a Javier Bardem, ktorí sa pri nakrúcaní tak zblížili, že skončili v manželskom chomúte. Nie som si istá, či treba Allena osobitne predstavovať, lebo je to jeden z mála režisérov, ktorého takmer všetci poznajú. Pre istotu malá rekapitulácia jeho najúspešnejších filmov: Annie Hall, Manhattan, Purpurová ruža z Káhiry, Hana a jej sestry, Zločiny a poklesky, Manželia a manželky, Darebáci a hádam by aj stačilo. Na Oscara ho šesť razy nominovali za réžiu, dostal ju za Annie Hall, štrnásť razy za najlepší pôvodný scenár, získal ju za Annie Hall a Hana a jej sestry a Annie Hall získala zlatú sošku v kategórii najlepší film. Len raz ho nominovali ako najlepšieho herca i keď takmer vo všetkých svojich filmoch aj hrá.

Neodškriepiteľne Woody Allen miluje Paríž a venoval tomuto čarovnému mestu celú expozíciu filmu. Poukazuje divákovi zákutia, kaviarne, kaviarničky, slávne hotely, pamätihodnosti, prosto všetko čo dodáva tomuto mestu neopakovateľné čaro. A sem prichádza typická  meštiacka americká rodina s nádejným zaťom – scenáristom, ktorého behanie po obchodoch nezaujíma, robiť scenáristiského „nádenníka“ v Hollywoode ho už nebaví, chce sa stať spisovateľom a najradšej by žil v Paríži.  To sa nepozdáva ani jeho nastávajúcej, ani jej rodičom. Scenárista Gil (Owen Wilson) využije každú príležitosť, aby ubzikol rodine, dokonca aj milovanej snúbenici Inez (hrá sú so šarmom Rachel McAdams) a uvažoval o živote, svojom strachu, ale najmä o svojom románe, ktorý nie a nie dokončiť. Gil (žeby podobnosť s režisérom čisto náhodná?) si neverí, pochybuje o sebe, bojí sa ani sám nevie čoho a najradšej by žil v 20. rokoch minulého storočia. Netuší, že sa mu denne úderom polnoci podarí cestovať časom. Spoznáva „stratenú generáciu“ napríklad Francisa Scotta Fitzgeralda a jeho ženu Zeldu, Ernesta Hemingwaya, Gertrudu Stein,  a mnoho iných. Kto ho však najviac očarí je Picassova milenka Adriana (Marion Cotillard) a zdá sa, že ani on  nie je jej ľahostajný. Chudák Gil osciluje medzi dvomi svetmi, sám nevie kam patrí až kým Adriana nezatúži po Belle Époque a precestujú časom do čias Toulouese - Lautreca a ostatných velikánov tej doby. Vtedy si uvedomí, že každá doba má svoju krásu, do minulosti sa netreba vracať, skôr sa z nej poučiť a život naplno žiť v prítomnosti.

Stretla som sa s názorom, že tento film vybočuje z obvyklej tvorby Woodyho Allena - je iný. Nepovedala by som. Nie je iný, dokonca nepatrí ani k špičkovým dielam jeho tvorby, udržuje si však (ako vždy) vysoký štandard  realizácie. Tvorca stále rozohráva tú istú hru, ako sa stať úspešným vo svojom povolaní bez to, aby to naštrbilo  a zničilo jeho osobný život. So šarmom, ľahkosťou a s humorom filozofuje nad úskaliami života, zákutiami ľudskej duše, ľúbostnými peripetiami a vzťahovými krízami svojich postáv. Láska  a zároveň nevera je nevyčerpateľná studnica a z mnohých uhlov skúmaná téma Allenových filmov. Úvahy o šťastí okorenil tentoraz prvkami iracionalitity, fantastična, cestovaním epochami, z ktorých si hrdina odnáša veľa ponaučení. Najväčším radcom mu nie je jeho obľúbený Francis Scott Fitzgerald, ale najmä Hemingway i Gertruda Stein, ale aj mnohí ďalší, či už surrealistickí maliari alebo impresionisti.

Z hercov si zaslúži spomenúť herecký výkon predstaviteľa  hlavného hrdinu Gila. Owen Wilson zahral svojho neurotického, unudeného scenáristu a nádejného spisovateľa s dostatočným nadhľadom, akcentujúc jeho nerozhodnosť, často nezmyselné správanie, ale aj romantickú dušu prahnúcu po porozumení a láske. S ľahkosťou, koketériou, zdôrazňujúc aj istú dávkou ľahkomyseľnosti svojej hrdinky, mu výborne nahrávala pôvabná Marion Cotillard. Na malej ploche, ale za to nezabudnuteľne, sa mihli oscarova herečka Kathy Bates ako Gertruda Stein a Adrien Brody ako Salvador Dali. Pôvabná Carla Bruni (manželka francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho) vhodne zapadla do ansámblu postáv a postavičiek ako sprievodkyňa Rodinovho múzea. Allen už tradične vie pre koho píše a o čom píše svoje scenáre, a preto ako režisér už má vopred jasno koho obsadí do väčších i najmenších úloh. Pod jeho taktovkou herci nemusia mať obavu, že sa, nedajbože,  strápnia.

Zásluhu na vytvorení magickej atmosféry tejto  romantickej komédie má predovšetkým iránsko – francúzsky  kameraman Darius Khondji (1955 Teherán). Podpísal sa pod také filmy ako Evita, Pláž, Sedem. Zábermi v pomalom tempe sa zakráda do najkrajších zákutí francúzskej metropole, objavuje tak jej krásne notoricky známe stavby, ako aj neprebádané zákutia, ale hlavne presným okom pozorovateľa vtiahne diváka do pulzu srdca mesta, ktoré vyzývavo tiká aj po záverečných titulkoch. Polnoc v Paríži je predovšetkým film o Paríži, jeho kráse a atmosfére tak prajúcej umelcom a umeniu, čo sa Dariusovi Khondjimu podarilo zachytiť na filmovom plátne.

Film nakrútený s láskou k mestu umelcov má však podľa mojej mienky malú chybičku krásy, najmä v prvej polovici, je príliš uvravený, neskôr sú dialógy vtipnejšie a zmysluplnejšie takže priaznivé vyznenie snímky nenaštrbia. Kto má rád romantiku, sem - tam uvažuje nad sebou, kam sa to vlastne uberá, za čím sa pachtí, bude Polnoc v Paríži najmä pastvou pre oči, ale aj  malým zastavením sa nad zmyslom života.   

Polnoc v Paríži (Midnight in Paris), USA, 2011