Melanchólia (Melancholia)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Melanchlia_resizeVeľká publicita predchádzala na tohtoročnom Canneskom festivale uvedenie súťažného filmu dánskeho režiséra Larsa von Triera Melanchólia. Po Antikristovi, ktorý v roku 2009 vzbudil veľký rozruch, sa očakávali opäť hrôzostrašné scény, no nič také sa nekonalo, o to väčšie pobúrenie však vzbudil režisér svojimi nešťastnými vyjadreniami. Či ten škandál okolo jeho slov bol zaujímavejší ako samotný film, môžu naši diváci posúdiť sami.

Ani sa mi to už nechce vysvetľovať, ale bolo to trochu inak. Von Trier doslova povedal: „Keď som začal pátrať po svojich koreňoch dozvedel som sa, že som Nemec, teda fašista“. Tak znel, nie inak, francúzsky preklad  aj anglický. Potom  splietal jedno s druhým, odsúdil fašizmus, druhú svetovú vojnu, Hitlera, ktorého by vraj dokázal aj pochopiť, ale akoby na okraj sa dosť nešťastne sa vyjadril k Izraelu v tom zmysle, že Melancholia_8_resizenerobí dobrú politiku. Osobne si myslím, že tá vetička, ktorú sa neodvážim citovať, lebo si ju presne nepamätám, mu najviac uškodila. O tom sa však nepísalo ani veľa nehovorilo. Bombastické titulky v novinách hlásali, že Lars von Trier sa priznal, že je fašista. Von Trier a fašista ?  Možno provokatér, predovšetkým však neurotik a citlivý človek, by vo fašistickom režime (totalitnom režime vôbec) neprežil ani deň. Neviem si predstaviť, že by zabil muchu,  nie to ešte nariadil popravy ľudí. A ešte sa niečo zahmlieva, že  mu niekto položil otázku a on na ňu odpovedal. O tom, kto to bol, sa dodnes mlčí. Melancholia_11_resizeDokonca si myslím, že ju vymazali aj zo záznamu. Nechám však už škandál, ktorý spôsobil, že ho vypovedali z festivalu,  radšej sa mu venujem ako filmárovi. A musím podotknúť, že mu ten rozruch vôbec neuškodil. Je to jeden z najväčších režisérov súčasnosti, a to mu nikto nevezme. Melanchólia bola jasným favoritom na Zlatú palmu a šumy okolo režiséra pomohli len Terenceovi Malickovi k Zlatej palme za film Strom života.

Lars von Trier (1956) sa narodil v Kodani, do sveta filmu vstúpil v polovici 80. rokov a zažiaril filmom Európa (1991), za ktorý dostal v Cannes Cenu poroty. Tvorca bol až doteraz v Cannes jedným z najobľúbenejších režisérov. Za jeho slávny film Prelomiť vlny dostal Veľkú cenu, s Idiotmi mnohých pohoršil, za Tanečnicu v tme si vyslúžil Zlatú palmu (hlavná predstaviteľka Björk bola nominovaná na Oscara), Dogville, formou a v hlavnej úlohe a Nicole Kidman, sa vymykal z rámca bežných filmov, Manderlay bol už trochu v tieni predošlého a Antikrist rozdelil publikum na dve časti, jedni ho obdivovali, druhí nenávideli, ale Charlote Gainsbourg získala  Cenu za najlepšiu ženskú interpretáciu. Von Trier patrí k manifestu hnutia Dogma 95, presadzujúceho minimalizmus vo filme. Napriek tomu, že to hlása tvorca používa aj rôzne iné postupy. Tvrdí, že nechce so svojimi filmami moralizovať a centre jeho pozornosti sú filozofické a etické problémy.

Melancholia_5_resizeO čom je teda Melanchólia ? Ľudia by vo všeobecnosti radi vedeli, čo ich čaká a keď je témou filmu koniec sveta, tak to priťahuje ešte viac. Nečakajte  však hororové scény ani mimoriadne lascívnosti, lebo koniec sveta je pre režiséra len zámienkou, aby sa mohol vyjadriť  predovšetkým k medziľudským vzťahom, zlej komunikácii medzi ľuďmi a v neposlednom rade z toho vyplývajúceho sebazničenia. Melanchólia je varovaním, že ak sa nespamätáme, prepadneme „melanchólii“ do takej miery, že koniec ľudstva bude neodvratný. Sami sa zničíme, i keď vo filme je strašiakom blížiaca sa  obrovská planéta symbolizujúca zánik Zeme. Mimochodom snímka je tak rafinovane poskladaná a vyústenie tak sugestívne, že ostáva skutočne na divákovi, ako Melancholia_3_resizesi bude udalosti interpretovať. Výkladov sa ponúka viacero a je len na nás, ktorý si vyberieme.

Film má dve časti – prvá má názov Justine (Kirsten Dunst) a druhá Claire (Charlotte Gainsbourg). V centre diania sú dve sestry povahovo i vzhľadom diametrálne odlišné. Staršia Claire je dobrá manželka a matka, mladšia Justine je jej úplný opak, čaká do života príliš veľa a chce si ho užiť. Prvý diel sa krúti okolo svadby Justine, ktorá prichádza so svojim vyvoleným na svoju svadbu do prekrásneho zámku obývaného staršou sestrou. Rôznorodá, konvenciami pozväzovaná spoločnosť, sa schádza, pretvárky vrcholia i padajú, všetci sa správajú strnulo a čudne. Najvyhrotenejší je však konflikt, ba priam nenávisť, medzi rozvedenými manželmi, rodičmi oboch sestier. Justine chce byť šťastná v manželstve, ale mnoho nepriaznivých okolností ju doženú k neuváženému činu. Z ničoho nič čerstvá mladomanželka zvedie mladého muža, ktorý je práve po ruke, a je po ani ešte nezačatom manželstve. Zdanlivo Justine nič nechýba, vyzerá Melancholia_12_resizeto ako rozmar rozmaznaného dievčaťa, ktoré nevie čo zo sebou. Je to však len zdanie, ona  jediná sa vzbúri proti konvenciám, a tak trochu sa k revolte pridá aj jej otec.  Druhý diel je pokojnejší, sledujeme monotónny život staršej sestry a jej rodiny, ktorý naruší len príchod duševne chorej Justine. Mladšia sestra sa pomaly uzdravuje a je akýmsi katalizátorom vzťahov v rodine. Pri postupnom uzdravovaní sa prizná, že je schopná vidieť udalosti vopred a cíti blížiacu sa skazu. Kým staršia, Claire a jej muž, dúfajú v zázrak, stále si niečo navrávajú, nie sú úprimní, Justine, ktorá našla samú seba,  odovzdane čaká na blížiacu sa katastrofu. Všetci však upierajú oči k nebu, pozorujú blížiacu skazonosnú planétu nazvanú Melanchólia. Mimoriadne dômyselne je napísaný vzťah dvoch  odlišných sestier. Claire sestre vôbec Melancholia_6_resizenerozumie, ale s blížiacim sa nebezpečenstvom predsa len nachádza s ňou styčné body a strach ju k nej približuje. Justine tento problém nemá, je otvorená, priama a chápajúca. Tretím "vyvoleným" v tomto mikrosvete je malý syn Claire, stelesňujúci nevinnosť a čistotu, udalosti prijíma s pokorou, no nie bez strachu.

Pochvalu si zaslúžia najmä herecké výkony oboch hlavných predstaviteliek. Charlotte Gainsbourg sa už osvedčila v predošlom Von Trierovom filme Antikrist a zhostila sa úlohy Claire s noblesou, zdôrazňujúc snobizmus i malomeštiactvo svojej hrdinky, ktorá napriek tomu, že je realistickejšia uverí manželovi, že výpočty o konci sveta sú nepresné. Prekvapením bola Kirsten Dunst v úlohe Justine, ktorá dostala Cenu za najlepšiu ženskú interpretáciu.  Zo začiatku som si myslela, že to bola  len náplasť pre režiséra a akési zadosťučinenie za vyhostenie, neskôr som musela uznať, že sa porota nepomýlila, bol to najzrelší herecký výkon na Melancholia_4_resizetohtoročnom festivale. Počiatočné šťastie, stavy nepríčetnosti, hlbokej depresie, zmierenie a vyrovnanie sa s blížiacim osudom, zahrala Kirsten mimoriadne sugestívne a presvedčivo. Výborne dvom sestrám nahrával aj Kiefer Sutherland v úlohe bohatého manžela Claire. Pozornosť si zaslúži aj kamera Manuela Alberta Clara. Mal k dispozícii honosný zámok, jeho interiéry a krásnu prírodu, ktorá atmosféru dotvára a vyťažil z týchto dvoch lokalít maximum. To čo sa nedozvieme v dialógoch dopovie obraz. Pohral sa s tým, čo sa mu ponúkalo, bravúrne. A to všetko dotvorila ešte hudba Richarda Wagnera, obľúbeného skladateľa režiséra. Lars von Trier má rád hudbu a vo všetkých filmoch si dá mimoriadne záležať na jej výbere. Lepšie ako predohru k Tristanovi a Izolde vybrať tentoraz nemohol. 

Melancholia_13_resizeS odstupom času  súhlasím s režisérom, že Melanchólia nie je film o konci sveta, ale o stave duše. Melanchólia je metaforou varujúcou pred upadnutím do melanchólie, čiže chorobného stavu ducha, lebo to môže mať katastrofálne následky, čo tvorca demonštruje na príbehu konca sveta. Zároveň varuje, že nie  zrážka s planétou alebo veľkým meteoritom spôsobí koniec sveta, ale ľudstvo sa samo zničí, ak sa rýchlo nespamätá. Von Trierov apokalyptický epos je zaujímavý film, dokonca veľký film a jeden z najlepších z dielne Larsa von Triera.

Melancholia_10_resizeMelanchólia (Melancholia) Dánsko, Švédsko, 2011
Réžia: Lars von Trier
Scenár: Lars von Trier
Kamera: Manuel Alberto Claro
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Hrajú: Kirsten Dunst, Charlotte Gainsbourg, Alexander Skarsgard, Brady Corbet, Cameron Spurr, Charlotte Rampling, Jesper Christensen, John Hurt, Udo Kier, Stellan Skarsgard, Kiefer Sutherland
Foto: csfd

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.