Roku 1978 prišiel Jim Davis, tvorca neúspešného komiksu o chrobáčikoch Gnom Gnat, s novým námetom. Hrdinami boli tučný lenivý cynický kocúr, nazvaný podľa autorovho starého otca Garfield a jeho pán, popletený no dobrácky starý mládenec Jon Arbuckle. Davis postupne ponúkol novinku trom veľkým vydavateľstvám, ale odmietli ho. Napriek tomu však 19. júna 1978 začal v 41 amerických novinách vychádzať nový kreslený seriál na pokračovanie - Garfield.

Zapáčil sa, zamilovali si ho celé generácie a dnes predstavuje nielen kult svojho druhu, no najmä cenný kapitál. Garfieldovský priemysel s komiksami, televíznymi seriálmi, filmami, videom, videohrami, hračkami, módou a iným tovarom zarobí rok čo rok okolo miliardy dolárov. Samotný komiks vychádzal či vychádza vo vyše 2 580 novinách a časopisoch, čo mu vyslúžilo zápis do Guinnessovej knihy rekordov.

Garfield inšpiroval viacero televíznych animovaných filmov, dva televízne seriály, dva celovečerné filmy, kombinujúce akciu živých hercov s digitálnou animáciou a tri digitálne animované snímky, určené len pre videodistribúciu. Všetky tri tieto videofilmy režíroval špecialista na vizuálne triky a efekty Mark A.Z. Dippé. Spolupracoval na trikoch pre hity ako Hlbočina, Duch, Terminátor 2, Jurský park, ale i na hraných Flintstonovcoch. Ako režisér debutoval roku 1997 neveľmi úspešnou adaptáciou komiksu Spawn. Desať rokov nato nakrútil prvý digitálne animovaný mačací príbeh s názvom Garfield šokuje. Recenzie i hodnotenia fanúškov pôvodného komiksu boli jednohlasne odmietavé, no biznis s Garfieldom si žije svojím vlastným životom. Lacný film vyniesol vo videodistribúcii či za práva na televízne vysielanie zaujímavé peniaze a už o rok prišlo pokračovanie Garfieldov festival humoru, nasledované roku 2009 tretím filmom s titulom Garfield's Pet Force.

Po triumfe Cameronovho Avatara (tržby z kín 2,733 miliardy dolárov) producenti Garfielda, medzi ktorými nechýba ani jeho duchovný tato Jim Davis, zaňuchali príležitosť, prerobili hotový digitálny film do formátu video 3D a pod inovovaným názvom Garfield 3D ho pustili do kín s predstavou, že atrakcia vynesie ďalšie peniaze. Nemýlili sa. Garfielda pozná celý svet a filmovej zábavy pre deti nikdy nie je dosť. Potiaľto je to logické a jasné. To však nemení nič na skutočnosti, že tento film nevznikal pre kiná a ani sa do nich nikdy nemal dostať.

Filmy podľa komiksov sú zvyčajne kontroverzné. Aby za niečo stáli, mali by s námetom narábať voľne, len sa ním inšpirovať a hľadať vlastné cesty prekladu komiksového skratkovitého jazyka do jazyka filmového. Lenže filmy podľa komiksov sú predovšetkým tovar, určený početným komiksovým fanúšikom, a tak ich producenti zväzujú povinnosťami zachovávať príbeh, charakter, kulisy i typický vzhľad hrdinov. Dobré filmy podľa komiksov možno porátať na prstoch jednej ruky penzionovaného kanadského drevorubača.

Mark A.Z. Dippé si už v roku 2007 pre vystihnutie vizuálnej stránky garfieldovského komiksu vybral prvoplánovú transformáciu do zámerne minimalistickej, jednoduchej a nenáročnej digitálnej podoby so základnými, krikľavo sfarbenými geometrickými telesami, veľkými kompaktnými povrchmi bez štruktúr, bez detailov, sofistikovanejších tieňov či odrazov. A drží sa jej, takže po výtvarnej či po technickej stránke jeho film nesiaha skutočným digitálne animovaným snímkam ani po členky a zaostáva aj čo sa týka základných všeobecných kritérií výtvarného vkusu. Pravdupovediac, hoci sa zrodil pre televízne obrazovky, dnes už výrazne pokrivkáva aj za lacnými digitálne animovanými televíznymi seriálmi.

Scenár nestojí za zmienku. Nemá nijaký význam, nechce nič povedať ba ani len priniesť čokoľvek nové. Zlepenec všemožných otrepaných motívov a klišé slúži len ako zámienka na pohyb farieb a tvarov na plátne. Samozrejme, autori rátajú s tým, že batoľatá do kín sprevádzajú rodičia, a tak sa snažia všetky tie hlúposti maskovať postmodernistickým vtipkovaním, citovaním a parodovaním, asi aby rodičia z kina nezdupkali. Veci by však pomohlo, keby mali aspoň základný zmysel pre humor. Takto ostáva výsledok po formálnej i obsahovej stránke príliš úbohý, infantilný a sterilný. Nielenže nepoteší, nepobaví, ale dokonca ani len neznechutí a neurazí. Nemá čím.

Štyridsiatnik Garfield, podobne ako mnohí iní dnešní štyridsiatnici, je v mene zárobku nútený zosmiešňovať sa a strápňovať hlboko pod svoju úroveň. Jediné, čo vo fime ako tak stojí za to, je práve dodatočná úprava obrazu do 3D, lenže tá, dúfam, nie je podstatou toho, za čím ľudia chodia do kina.

Garfield 3D (USA – Južná Kórea 2010)

Garfield's Pet Force

72 minút

Scenár: Jim Davis, Domonic Muir. Réžia: Mark A.Z. Dippé. Strih: Rob Neal, Tom Sanders. Hudba: Kenneth Burgomaster. V českom znení účinkujú: Vladimír Čech, René Slováčková, Barbora Munzarová, Michal Holán a ďalší.

Premiéra 3. júna 2010

Foto: Palace Pitures