Pred tridsiatimi rokmi nakrútil Bob Fosse muzikálovú drámu All that Jazz, autoportrét choreografa a tanečníka, ktorého pracovné i životné tempo je sebazničujúce. Pôsobivé a dojímavé dielo dodnes prekvapuje silou a najmä prirodzenou blízkou spätosťou s poetikou talianskeho postneorealistického mága Federica Felliniho. A príchod amerického muzikálu Nine kvality Fosseho snímky All that Jazz len zvýraznil.

Na začiatku bol čiastočne autobiografický film talianskeho majstra Federica Felliniho s názvom 8 ½, napovedajúcim, že ide o film-nefilm, ktorý v tvorcovej filmografii nevydá za celú položku. S nenapodobiteľným Marcellom Mastroiannim v postave režiséra, zmietaného tvorivou i osobnostnou krízou. Sekundovali mu Claudia Cardinale, Anouk Aimée, Sandra Milo a iní. Hudba, ktorú skomponoval famózny Nino Rota, nebola len na podfarbenie. Režisér ju údajne púšťal hercom pri nakrúcaní, aby jej podriadili tempo, rytmus, mimiku, gestikuláciu i emócie. Snímka získala okrem iných cien aj dva Oscary ako najlepší film v cudzom jazyku a za kostýmy.

Úspešnému, kritikou aj publikom milovanému dielu dal divadelnú podobu taliansky dramatik Mario Fratti. Film a jeho divadelná adaptácia potom oslovili textára a skladateľa Mauryho Yestona, ku ktorému sa pridal dramatik Arthur Kopit. Svetová premiéra ich divadelného muzikálu Nine s Raulom Juliom v hlavnej role sa konala na Broadwayi roku 1982. Úspešne.

Nech je predstava Felliniho subtílneho, intímneho diela pretaveného na broadwayský muzikál akokoľvek absurdná, naštudovanie dosiahlo 729 repríz a získalo 5 ocenení Tony. A prečo nie – po muzikáloch inšpirovaných románmi, obrazmi, sochami, Bibliou i kreslenými disneyovkami môže na Broadwayi uspieť aj poameričtený Fellini. Úspech podnietil nové inscenácie nielen v USA, ale napodiv aj v Británii, Argentíne, Nemecku ba i v Japonsku. V najčerstvejšej broadwayskej verzii z roku 2003 si titulnú rolu zahral Antonio Banderas.

Americký divadelný režisér a choreograf Rob Marshall sa v roku 2002 úspešne presadil na filmovom plátne adaptáciou muzikálu Chicago, ocenenou 6 Oscarmi. Za námet svojho druhého filmu si vybral práve broadwayský muzikál Nine a s rozpočtom 90 miliónov dolárov nakrútil dvojhodinovú, hudobne, obrazovo i tanečne veľkolepú show. Muzikál inšpirovaný filmom sa sám stal inšpiráciou pre film. Kruh absurdnosti sa uzavrel.

Divadelný muzikál má svoje zákonitosti i kritériá. S dobrou hudbou, efektnou výpravou, vhodnou choreografiou, kvalitným obsadením a zručnou réžiou by nádej na úspech mal aj muzikál podľa telefónneho zoznamu. Urobiť z takéhoto úspešného divadelného muzikálu úspešný muzikál filmový, je už celkom iná vec.

Chicago malo vynikajúce obsadenie, pesničky, ktoré sa stali hitmi a stále žijú vlastnými životmi v rozhlase i na albumoch. Malo však aj priamočiary, pútavý, napínavý a všeobecne zrozumiteľný príbeh s dostatočným myšlienkovým aj citovým presahom.

Nine je čosi celkom iné. Vajatanie krízou zmietaného filmára (u Felliniho sa volá Guido Anselmi, u Marshalla Guido Contini) – od jednej ženy uteká k ďalšej, skrýva sa pred producentom i novinármi, trpí výčitkami svedomia, vyvolanými okrem iného i katolíckou vierou, nie je schopný vymyslieť námet pre nový film, napísať scenár, ba stratil i režisérsku istotu – nie je práve ten typ príbehu, ktorý by zaujal každého. Filmári – azda pre možnú finančnú náročnosť a komplikovanú realizáciu, presunuli dej muzikálu z Benátok na anonymný taliansky vidiek. V reáli sa odohráva len časť scén, ťažisko je na filmovom štúdiu, kam sú situované Giudove spomienky a predstavy. Filmový ateliér zároveň pripomína divadelnú muzikálovú scénu. Na ktorej Nine zjavne lipne.

Felliniho 8 ½ patrí k najlepším filmovým dielam svetovej kinematografie. Možno sa mu čiastočne priblížil Woody Allen vo svojej „osemapolkovej“ komédii Hollywood Ending (2002) a celkom isto Bob Fosse v All that Jazz, no zdá sa, že Rob Marshall niečo podobné ani nemal v úmysle. Veď predsa vie, že sa nemôže rovnať Felliniho géniovi! Nakrútil Nine ako filmovú adaptáciu divadelného muzikálu. Nevzdáva hold Fellinmu, ale broadwayskému muzikálu – jeho štylizácii, vyumelkovanosti a pozlátku, ale i drine, profesionalite, dokonale zvládnutému remeslu.

Snímka Nine do istej miery predstavuje protipól Fosseho All that Jazz: nemieri dovnútra, ale von. Je extrovertná, plánovite povrchná. Pracuje so všeobecne zrozumiteľnými a sprofanovanými symbolmi, prináša vyberané filmové hviezdy, ale nedovoľuje im sústrediť sa na charaktery, upriamuje pozornosť na ich vizáž, tanečné a spevácke výkony. A tie sú často naozaj obdivuhodné.

Umelý taliansky prízvuk Daniela Day-Lewisa v hlavnej role má tú istú funkciu ako žiara reflektorov, flitre, maskara alebo čipky na korzete. Muzikálová nadnesenosť, štylizácia a vnútorná vyprázdnenosť sú príznačné aj pre Penélope Cruz, Nicole Kidman či Kate Hudson. Lenže keď sa na scéne – či vlastne pardon – na plátne objavia Marion Cotillard, Judi Dench a najmä Sophia Loren, nech robia čo robia, prázdnotu zahrať nevedia. Sú šťavnatými, plnokrvnými postavami... čím vlastne režijný zámer narúšajú a mätú diváka.

Nine totiž nie je nič iné ako pásmo efektných muzikálových čísel, piesní a videoklipov, lentiliek pre oči a uši, navlečených na tenkú niť zmäteného, frustrovaného a bilancujúceho umelca. Nič sa tu nechce riešiť, za nič ani proti ničomu sa nebojuje, o nič iného ako o formu a z nej plynúci pôžitok nejde. Film sa dokonca i – podľa najlepších tradícii klasického muzikálu – končí happy endom! Porovnávať ho s Fellinim je absurdné a zavádzajúce.

Len škoda, že filmová konzerva nedokáže naplno sprostredkovať autentický zážitok zo živého divadelného predstavenia. V konečnom dôsledku totiž potom stačí pozerať si skvelé filmové fotografie, počúvať pri tom album s filmovou hudbou – a pôžitok je podobný ako ten z kina.

Nine (USA-Taliansko, 2009)

120 minút

Scenár: Michael Tolkin, Anthony Minghella. Réžia: Rob Marshall. Kamera: Dion Beebe. Strih: Claire Simpson, Wyatt Smith. Hudba: Andrea Guerra, Maury Yest. Účinkujú: Daniel Day-Lewis, Marion Cotillard, Nicole Kidman, Penélope Cruz, Judi Dench, Sophia Loren, Stacy Ferguson, Kate Hudson, Ricky Tognazzi a ďalší.

Foto: Magic Box