Filmová cena Lux ako svetlo európskej kinematografie
Už po trinásty raz sa v Štrasburgu na pôde Európskeho parlamentu odovzdávala Lux Film Prize. Je špecifická tým, že ju vyhodnocujú poslanci EP a odovzdáva sa vždy v Štrasburgu. Európsky parlament sa rozhodol vytvoriť Cenu Lux, aby podporil distribúciu kvalitných európskych filmov a povzbudil diskusiu.
Aj distribúcia troch výnimočných filmov, ktoré sa dostali do najužšieho výberu je následne podporená Európskym parlamentom, ktorý zabezpečí titulkovanie do všetkých dvadsiatich štyroch oficiálnych jazykov tak, aby mohli byť premietané vo všetkých štátoch. Okrem toho e Lux Prize aj partnerom viacerých festivalov v Európe – napríklad Berlinale, Karlove Vary, Sofia, Štokholm či Tallin Black Nights.
Samotnému vyhlasovaniu predchádza dlhá cesta nominácií a hodnotení. Na samom začiatku sú pravidlá – film musí byť hraný, alebo kreatívny dokument, v tomto prípade sa rátajú aj filmy animované. Musí mať najmenej 60 minút, byť produkovaný alebo koprodukovaný v európskych štátoch (alebo v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Islandu, Lichtenštajnsku, Čiernej hore a Nórsku) s podporou Creative Europe Media programu. Aj tematicky je stanovený rozmer – mal by zobrazovať rozmanitosť európskych tradícií, objasňovať proces európskej integrácie a umožňovať pochopenie budovania spoločnej Európy. Ďalej vybrané filmy musia mať premiéru medzi 15. májom predchádzajúceho roku a 15. aprílom roku, v ktorom sa cena odovzdáva. A napokon nesmú byť držiteľmi hlavných cien z festivalov v Benátkach, San Sebastiane, Berlíne, Cannes, Karlových Varoch a Locarne.
Do najužšieho výberu sa z pôvodných päťdesiatich a následne dvadsiatich filmov dostali koprodukčné snímky Boh existuje, jej meno je Petrunija (réžia Teona Strugar Mitevska – koprodukcia Severné Macedónsko, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko a Chorvátsko), Cold Case Hammarskjöld (Odložený prípad: Hammarskjöld) dánskeho dokumentaristu Madsa Brüggera opäť v širokej koprodukcii Dánska, Nórska, Švédska a Belgicka a napokon The Realm (Kráľovstvo) španielskeho režiséra Rodriga Sorogoyena v koprodukcii Španielska a Francúzska.
K Cene Lux sa na pôde EP v Štrasburgu konal okrúhly stôl pod patronátom vice prezidentky EP Kláry Dobrevy za účasti zástupcov všetkých troch nominovaných filmov - režisérky filmu Boh existuje, jej meno je Petrunija Teony Strugar Mitevskej zo Severného Macedónska, dánskeho dokumentaristu Madsa Brüggera a Gerarda Herreru – španielskeho producenta filmu The Realm. Vzácnou príležitosťou bola účasť ukrajinského režiséra Olega Sencova na tomto okrúhlom stole, ktorému deň predtým odovzdali na pôde EP Sacharovovu cenu. Je preto jasné, že veľa otázok smerovalo práve na neho. Sencova sa pochopiteľne pýtali najmä na jeho päťročné ruské väznenie, ku ktorému sa vyjadroval veľmi sucho a s odstupom. Bolo však zrejmé, že to, ale aj 143 dní trvajúca hladovka ho hodne poznamenali. Zdôraznil, že jeho politická práca je jedna vec a jeho filmová či literárna práca je vec druhá. Nemieni vstupovať do politiky, chce zostať umelcom, pripravuje knihu a samozrejme film.
K najzaujímavejším častiam okrúhleho stola patrili skúsenosti Teony Strugar Mitevskej s päťročnou tvorbou jej filmu. Jej hrdinka – nezamestnaná žena Petrunija je skutočná osoba a jej príbeh sa ozaj odohral. Keď sa raz Petrunija vracia z mesta po ďalšom neúspešnom pokuse zamestnať sa, zastaví sa náhodou pri náboženskej slávnosti, počas ktorej majú mladí muži vyloviť z vody kríž, ktorý tam hodí kňaz. Petrunija skočí a kríž vyloví. A začína sa kolobeh absurdít, pretože Boh predsa musí byť muž. Mitevska hovorí, že je filmárka, pozorovateľka, zatiaľ nakrúca realistické filmy. Raz sa jej možno podarí nakrútiť aj romantický film, ale v jej krajine zatiaľ nie je atmosféra, ktorá by jej to umožnila. Práve na príbehu Petrunije Mitevska poukazuje na postavenie ženy v Macedónsku, na hlboko zakorenené predstavy o tom, že iba mužom je vyhradené vedúce postavenie v spoločnosti. Spomenula vtipnú, alebo možno skôr mrazivú skúsenosť. Scenár poslali aj predstaviteľom cirkvi, aby sa k nemu vyjadrili. Ich odpoveď bola lakonická: „Nechceme s tým mať nič spoločné. Mýlite sa – pretože Boh je muž!“
Dánsky novinár a režisér Mads Brügger nazerá do zákulisia mrazivého príbehu o prapodivnej havárii lietadla s švédskym generálnym tajomníkom OSN Dagom Hammarskjöldom, ktorý vyjednával prímerie v Katange v Kongu. Prípadu sa venuje takmer o pol storočia neskôr, ako sa táto havária udiala. Hammarskjöld sa mal letel na stretutie s Moisom Tshombem, lídrom katangských vzbúrencov, ktorý práve vyhlásil nezávislosť na Kongu. Napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že ide o živenie konšpiračných teórií, režisér spolu so súkromným vyšetrovateľom Göranom Björkdahlom postupne odhaľuje aj súčasné praktiky a zločiny. Mads Brügger prináša fascinujúce svedectvo, pátranie, ale aj špecifický pohľad na africkú spoločnosť vtedy aj dnes.
Režiséra Rodriga Sorogoyena zastupoval v Štrasburgu producent tretieho nominovaného filmu The Realm (Kráľovstvo) Gerard Herrera. Thriller Kráľovstvo rozpráva príbeh lokálneho politika Manuela Lopéza Vidala, korupčných škandálov a sveta lokálnych aj vyššie postavených politikov. Film nehovorí o žiadnej konkrétnej strane, ktorej by bol Vidal členom, ale presahy na svet vysokej aj nižšej politiky sú zrejmé. Príbeh je rozprávaný z Vidalovho pohľadu, jeho neustály pohyb, raz beh, inokedy chôdza či jazda na bicykli ako keby ilustroval jeho myšlienkové pochody, zúfalú snahu zachrániť sa, zatiaľ čo jeho kolegovia ho bez milosti potápajú a zostáva pri ňom iba jeho rodina. O to mrazivejšie je záverečné motto – králi odchádzajú, ale kráľovstvá trvajú.
Na slávnostnom vyhlásení Lux Prize, ktoré nasledovalo iba pár chvíľ po emotívnom hlasovaní o dôvere Európskej komisii sa napokon poslanci, hostia aj novinári dozvedeli, že cenu získa mimoriadne sympatická režisérka Teona Strugar Mitevska za svoj film Boj existuje, jej meno je Petrunija. Hlavný ceremoniál sa uskutoční počas MFF Karlove Vary v roku 2020.
Popri hektickej atmosfére, ktorá predchádzala hlasovaniu o dôvere Európskej komisii bolo stretnutie s výnimočnými filmami na pôde EP v Štrasburgu skvelým zastavením. Ako sa píše v sprievodnom materiáli k Cene Lux – kultúra by mala byť pilierom vzájomného rešpektu a porozumenia v otvorenej Európe a film by mohol byť jej „lingua franca“ – jazykom všeobecného porozumenia.
Foto: © European Union 2019 – EP/photographer