O hrôzach, sprevádzajúcich  počínanie  príslušníkov Islamského štátu na dobytých územiach sa napísalo i nakrútilo dosť nato, aby si európsky čitateľ i divák mohol urobiť obraz o všetkom, čoho sú  náboženskí fanatici schopní. Francúzska režisérka Eva Husson sa rozhodla zložiť hold kurdským ženám, bojujúcim spolu s mužmi proti vojsku bez akýchkoľvek morálnych zábran.

(Film sa uvádza  aj v Týždni francúzskeho filmu Crème de la crème, ktorý sa začína dnes.)

Dovoľovali im, podobne ako v balkánskej vojne, nielen hromadne zabíjať civilistov, ale s hrozivou brutalitou postupovať aj voči ženám, zajatkyne znásilňovať a ponižujúco zotročovať. V centre rozprávania stoja dve hrdinky, francúzska vojnová novinárka, fotografka  Mathilde (Emmanuéle Bercot)  a Kurdka Bahar (Goldshifteh Farahani). Mathilde roztrhala manžela v Líbii mína, Bahar je tiež vdova, zastrelila ho prepadovka Islámskeho štátu a ona spolu so sestrou  ako zajatkyne kolovali po rôznych adresách. Sestra spáchala samovraždu a Bahar sa podarilo spolu so skupinkou žien a detí utiecť z domu akéhosi pohlavára ISILu. Postavila sa na čelo ženského vojenského oddielu a neprestávala hľadať svojho syna. Vojenské zásahy sleduje Mathilde, v tesnom závese za odvážnymi ženami.

Eva Husson nakrútila pietny film, sústredený na popis hrdinstva a odvahy, svojou filmovou rétorikou blízky sovietskym opusom o druhej svetovej vojne. Pre ilustráciu si stačí spomenúť na film Stanislava Rostockého ... a rána sú tu tiché z roku 1972, ktorý sa dočkal remaku v roku 2015 a  dokonca ho replikovali i Číňania. Ideologický vektor boja proti fašizmu tu nahradzuje odvážny feminizmus. Muži vystupujú ako opatrní zbabelci, ktorých musí odvážna Bahar neustále provokovať k útokom a keď k nim už dôjde, ženy stoja v prvej línii. Niet tu žiadnych spochybnení, paradoxov a komplikácií, pomník je konštruovaný s jasným zámerom postaviť na piedestál  matky, manželky i dcéry, ktoré  sa mstia za smrť blízkych. Tento boj má zaujímavý podtext, každý muslim, umierajúci rukou ženy, sa nedostane do raja.

V reáli  mal dôvod, prečo sa zotročené a zneuctené ženy hromadne chopili zbrane, i ďalšiu súvislosť, nemohli sa vrátiť ku svojim rodinám. Prísne náboženské pravidlá to nedovoľovali, bez ohľadu na okolnosti. I to bola príčina prečo tieto ženy páchali hromadné samovraždy. Zvlášť brutálne nakladali islamisti i so ženami zo sekty jazídov. Tých považovali za heretikov a na ich zabíjaní si dali zvlášť záležať.

Film, bez výhrad ovládajúci ako prostredie, tak aj typy postáv a miestne reálie, do značnej miery stojí na bezchybnom hereckom výkone iránskej  herečky Goldshifteh  Farahani, ktorá si odvážne Kurdky strihla i vo filmoch  Ak umrieš, tak ťa zabijem (2011) a Moja horkosladká zem (2013) kurdského režiséra, žijúceho vo Francúzsku Hinera Saleema. Aj napriek výhradám je snímka, pripomínajúca tragický osud Kurdov, rozosiatych medzi Turecko, Irak, Irán a Sýriu, desaťročia usilujúcich o vlastný štát, užitočna. Prinajmenšom preto, že nás vedie k rozlišovaniu osudov utečencov, hľadajúcich bezpečné miesto k životu.

Bojovníčky slnka (Les filles du soleil), Francúzsko, Belgicko, Gruzínsko, Švajčiarsko, 2018
Dĺžka: 115 minút
Scenár a réžia: Eva Husson
Kamera: Mattias Troelstrup
Strih: Emilie Orsini
Hudba: Morgan Kibby
Hrajú: Golshifteh Farahani, Emmanuelle Bercot, Zübeyde Bulut, Evin Ahmad, Erol Afsin, Sinama Alievi, Mari Demidovi, Roza irzoiani, Zirek, Zinaida Gasoiani, Maia Shamoevi a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company
Premiéra v SR : 7. marca 2019
Foto: Film Europe Media Company