Na stránke Dánskeho filmového inštitútu sú zaujímavé informácie nielen o pripravovaných filmoch, ale i o koprodukciách, označovaných striktne ako dánske koprodukcie a oddelene sa hovorí o dánskych filmoch. Toto zdôraznenie je tu aj preto, že v poslednom čase sa u nás objavuje názor, že všetky filmy so slovenskou koprodukčnou účasťou sú slovenské a tak sa aj označujú. Preto si veselo pripomíname, že sme si takmer siahli so slovenským filmom Vlny na Oscara a mali sme film aj v Cannes. O tomto, samozrejme, na ČT a kdekoľvek, kde sa hovorilo o českom filme Karavan nepadla ani najmenšia zmienka. Za rok 2024 teda Dáni vyrobili 9 koprodukčných filmov, z toho dva s Nórmi a dva so Švédmi, jeden s Francúzmi. Na zozname krajín ďalej figuruje Severná Macedónia s filmom Teony Mitevskej Mother alebo Island s filmom Hlynura Pálmassona Love That Remains, rumunský Milk Teeth Mihaia Mincana alebo All Before You Annemarie Jacir z Palestíny.

Film Georga Clooneyho a Granta Heslowa Dobrú noc a veľa šťastia z roku 2005, odmenený cenou FIPRESCI, cenou za najlepší scenár a mužský herecký výkon na MFF v Benátkach, inšpiroval aj vznik divadelnej verzie. Má obrovský úspech na Broadway, hrá sa v Winter Garden Theatre a za prvý májový týždeň sa zisk vyšplhal na 4 milióny dolárov. Prekonal tak rekord muzikálu Music Man Mereditha Wilsona. Clooneyho a Heslowova divadlená verzia získala päť nominácií na divadelnú cenu Tony Award, vrátane najlepšieho predstavenia a mužského hereckého výkonu pre Clooneyho. Ceny sa budú odovzdávať 9. júna. Pripomeňme, že vo filme a teraz už i divadelnej hre, ide o rekonštrukciu sporu novinára spravodajskej stanice CBS Edwarda R. Murrowa a senátora Josepha McCarthyho, ktorý stál v 50. rokoch v čele výboru na prenasledovanie komunistov. „V čase, keď na Ameriku vrhá tieň mccarthizmus, Murrow a jeho spravodajský tím sa rozhodnú čeliť rastúcej vlne paranoje a propagandy, aj keď to znamená obrátiť proti sebe federálnu vládu a znepokojený národ. Hra je kronikou obdobia amerických dejín, keď sa pravda a novinárska integrita postavili proti šíreniu strachu a dezinformáciám - a zvíťazili“, píše sa v článku onlinového periodika Deadline.

Celý svet pobavili fotografie Emmy Stone, zápasiacej s včelou na červenom koberci v Cannes. Sprevádzali ju kolegovia z filmu Eddington, Pedro Pascal a Austin Butler. Film amerického režiséra Ari Astera mal premiéru v Cannes a pojednáva o spore šerifa (Joaquin Phoenix) a starostu (Pedro Pascal) fiktívneho mestečka Eddington v Novom Mexicu. Ide o koprodukciu USA a Fínska. Ďalším tohtoročným projektom Emmy je nový film Yorgosa Lanthimosa Bugonia, tentokrát produkovaný v americko-juhokórejskej koprodukcii. Jeho pôvodný scenár napísal juhokórejský scenárista a režisér Joon -hwan Jang. Zrejme ho prepracoval Will Tracy. Z obsahu je známy len stručný náznak, dvaja mladí muži, posadnutí konšpiráciami, unesú vysokopostavenú výkonnú riaditeľku významnej spoločnosti, lebo sú presvedčení, že chce zničiť planétu. Sci-fi komédia bude mať v USA a Kanade premiéru v októbri.
Jeden z najznámejších nemeckých režisérov Christian Petzold sa so svojim filmom Miroirs No.3 predstavil po prvý krát na festivale v Cannes. Jeho nový film bol zaradeným do sekcie Director´s Fortnight. Jeho častá spolupracovníčka Paula Beer hrá berlínsku študentku klavíra Lauru, ktorá počas víkendového výletu na vidiek zázračne prežije autonehodu. Fyzicky nezranenej, ale hlboko otrasenej Laury sa ujme miestna žena, ktorá bola svedkom nehody, a stará sa o ňu s materinskou oddanosťou. Keď sa aj jej manžel a dospelý syn vzdajú počiatočného odporu voči Laurinej prítomnosti, všetci štyria si pomaly vybudujú rodinný režim a strávia spolu niekoľko šťastných dní. Čoskoro však už nemôžu ignorovať svoju minulosť a Laura sa musí vyrovnať s vlastným životom. Petzol premiéroval väčšinu svojich filmov na Berlinale, kde jeho film Ohnivá obloha (2023) získal Veľkú cenu poroty a za film Barbara (2012) cenu za najlepšiu réžiu.

Trumpova snaha zasahovať do hollywoodskej produkcie vyvolal mnoho reakcií i medzi filmármi. Vyjadruje sa k nej i bývalý vrcholový manažér spoločnosti Paramount a Disney a spoločnosti Fox Filmed Entertainment Bill Mechanic, predseda a generálny riaditeľ spoločnosti Pandemonium films. Bol producentom filmov, nominovaných na Oscara ako Hacksaw Ridge a Koralina. „Výroba opustila Kaliforniu kvôli ekonomickým problémom, ale neopustila USA. Skúste si rezervovať scénu v Georgii alebo Louisiane. Tieto štáty majú vyškolené štáby a cenné dotácie. Existuje mnoho ďalších štátov, ktoré tiež lákajú produkciu pomocou stimulov, ale nie sú také vyspelé. Podobne ako Detroit stratil svoju pozíciu v automobilovom priemysle, aj Kalifornia stratila svoju dominanciu, a to najmä kvôli arogancii, keď nepochopila, že vždy existujú alternatívy. „

Vo veku 97 rokov zomrel francúzsky režisér Marcel Ophüls, jedna z najvýraznejších postáv francúzskeho dokumentu. Bol synom režiséra Maxa Ophülsa. Narodil sa vo Frankfurte, ale po nástupe Hitlera k moci sa rodina presťahovala do Francúzska, potom do USA, kde Marcel vyštudoval a v roku 1950 sa vracia do Francúzska. Nakrúcal film hlavne z obdobia druhej svetovej vojny. Za film Hotel Konečná stanica: život a čas Klausa Barbieho (1988) dostal Oscara za najlepší celovečerný dokumentárny film.

Okrem filmu Sirota maďarského režiséra László Némesa (Saulov syn), o ktorom sme už informovali, sa v Cannes predstavila i režisérka Ildikó Enyedi (O tele a duši) s filmom Silent Friend, nakrúteným v maďarsko-francúzsko-nemeckej koprodukcii. V obsadení sa objavilo i meno slávneho hong-kongského herca Tony Leung Chiu-waia ( Stvorení pre lásku, Túžba, opatrnosť ), pre ktorého je to prvý európsky film. Dej filmu sa odohráva v botanickej záhrade stredovekého univerzitného mesta v Nemecku a jeho ústrednou postavou je majestátny strom, ktorý pozoruje ľudí. Film, odohrávajúci sa v rôznych obdobiach (1908, 1972, 2020), rozpráva tri ľudské príbehy, ktoré formujú a transformujú rastliny. Vedľa Tony Leung Chiu-waia sa vo filme objavia aj Luna Wedler (seriály Biohackeri, Sú svetlá, ktoré nevidíme) a Enzo Brumm.