V nedeľu 18. júla 2021 zomrel náhle vo veku 81 rokov známy slovenský herec, režisér, moderátor, spevák a zabávač Milan Lasica. V posledných minútach svojho života bol účastníkom výročného koncertu Bratislava Hot Serenaders, ktorým tento slovenský orchester oslavoval 30. výročie svojho vzniku a 20. výročie spolupráce so samotným Lasicom. Počas záverečnej klaňačky v Štúdiu L+S však náhle odpadol a snaha zdravotníkov o jeho oživenie už nebola úspešná. Príčinou bolo zlyhanie srdca, pričom tragickú správu priniesol ako prvý denník SME a neskôr o tom informovalo aj ministerstvo kultúry.

Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 v meste Zvolen, hneď na to sa však jeho rodina presťahovala do Bratislavy, kde tento velikán strávil celý svoj život. K divadlu ho priviedol jeho strýko Ernest Šmálik, ktorý prežil nacistický tábor aj komunistické väzenie a od detstva ho vodil na rôzne predstavenia. To ho viedlo k tomu, že vo veku sedemnásť rokov sa rozhodol študovať dramaturgiu na VŠMU. Neskôr, ešte počas jeho života sa v rozhovore pre Knižnú revue vyjadril, že mu vďačí za veľa a že hoci ich delí dvadsaťročný vekový rozdiel, vždy ho bral ako svojho staršieho brata.

Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa prvýkrát stretol s ďalším slovenským velikánom Júliusom Satinským. Obaja bývali na tej istej ulici a neskôr začali spolu vystupovať v autorských divadelných predstaveniach v legendárnom kabarete Tatre Revue. Spolu sú považovaní za zakladateľov moderného slovenského humoru, keďže súčasné spoločné dianie komentovali o niečo intelektuálnejším spôsobom ako bolo v tej dobe zvykom a ich v slovných prestrelkách nechýbali ani prvky irónie, či satiry. "„Mojou celoživotnou ambíciou bolo stáť na javisku a povedať niečo, aby sa ľudia smiali.“ Ich pohľad na svet, vrátane kritiky okupačných pomerov sa však nestretával so súhlasom komunistického režimu a v roku 1970 im bola zakázaná činnosť. Z divadla na Korze sa tak spolu presunuli do kabaretného divadla Večerní Brno. Aj odtiaľ však museli po dvoch rokoch odísť. Neskôr spolu pôsobili v spevohrách Novej scény v Bratislave a od roku 1978 bol členom činohry Novej scény v Bratislave. O štyri roky neskôr sa stal umeleckým šéfom Štúdia S (dnešné Štúdio L+S), kde neskôr pôsobil ako riaditeľ.

Vo filmoch začal účinkovať od roku 1961. Hoci bol známy skôr striedmym prejavom, jeho filmová kariéra bola pomerne bohatá a režiséri si ho vyberali radi. Za všetky stačí spomenúť Sladké hry minulého leta, Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra, Utekajme, už ide!, Pehavý Max a strašidlá, či Pasti, pasti, pastičky. Spolu s Júliusom Satinským boli inak autormi scenára známej snímky Pacho, hybský zbojník, ale ich mená nemohli byť uvedené v titulkoch kvôli vtedajšiemu zákazu činnosti. Objavil sa aj vo viacerých seriáloch, naposledy v Kriminálke 5.C. V dvadsiatom prvom storočí sa však aktívnejšie venoval humoristickej činnosti, napríklad i v relácii Sedem (pôvodne Sedem s.r.o.), v súčasnosti moderoval aj Zlaté časy.

Prvou manželkou Milana Lasicu bola Zora Kolínska, no po ôsmich rokoch spoločného života sa rozviedli. O niečo neskôr sa však oženil s ďalšou známou herečkou Magdou Vašáryovou a toto manželstvo mu už vydržalo. Spolu mali dve dcéry - Hanu a Žofiu. V jednom zo svojich posledných rozhovorov uverejnenom v Denníku N počas júna 2021 sa inak priznal, že počas pandémie koronavírusu mu síce chýbali diváci, ale ešte viac mu chýbala možnosť stretávať sa v kaviarňach s priateľmi. "Zomrel tak ako žil. S piesňou v srdci a na doskách, ktoré znamenajú svet." - aj tak znel jeden z odkazov na jeho adresu.