Reakcia na film Koliba Zuzany Piussi uvedený 03.12.2009, STV 2

Musím otvorene a hneď konštatovať, že film Koliba ma sklamal. Nie tým, ako je urobený, ale tým, že o rozhodujúcom momente, prečo a ako došlo ku katastrofálnemu zničeniu filmovej základne na Slovensku, hovorí iba v útržkoch, ktoré sú jednotlivo určite autentické, ale vcelku úplne a podstatne skresľujú skutočnú príčinu tohto smutného faktu. Kultúrny zločin sa nepodarilo osvetliť kompletne, dokonca z vinníkov sa stali tak trochu „záchrancovia dobrej veci“. Pravda je otrasnejšia.

2. Pátranie po pravde o Kolibe

Upozorňujeme našich čitateľov, že články, ktoré prinesieme, boli uverejnené ešte pred jediným komplexným a fundovaným článkom Václava Maceka 1 297 254 000 v mesačníku Kino Ikon 1(2011). Publikovali sa v mesačníku Klubu filmových novinárov SSN Informácie 2/2010.

Začneme s ohlasom režiséra Eduarda Grečnera na dokument Koliba režisérky Zuzany Piussi. Nech si už o snímke myslí každý, čo len chce, jedno je isté na krátky čas vyvolala diskusiu o zániku Koliby. Nie je však dobrým vysvedčením, že sa s týmto problémom zaoberá stále ten istý okruh ľudí - ostatných filmárov akoby nezaujímal. A boli pritom. Preto sme sa po dlhšej úvahe rozhodli, že články uverejníme v nezvyčajne veľkom rozsahu, bez skracovania. Myslíme si totiž, že koho sa problém bytostne dotýka a má k nemu čo povedať, si to prečíta.

Články nájdete na stránkach FilmPress.sk vždy v rubrike MYSLÍM SI

Predajom k bankrotu

Po zmenách na ministerstve sa zmenila stratégia privatizácie. Už sa prestalo hovoriť o tom, že by vznikla štátna akciová spoločnosť, v ktorej by na skúšobné obdobie prevzala rozhodovacie právomoci Slovenská filmová spoločnosť, už išlo o predaj akcií „vopred určenej osobe“.

V zimno-jarnom čase rokov 1994/1995 sa intenzívne v zákulisí rokovalo o tom, komu má pripadnúť veľký majetok za zlomkovú časť jeho hodnoty (nakoniec šlo o cca 8 _ reálnej ceny privatizovaného majetku).

Rodinné striebro

V máji 1992, mesiac pred parlamentnými voľbami, ktorých víťaz bol celkom istý, sa atmosféra dosť zmenila. Československo čoraz výraznejšie ovplyvňovali slovensko-české spory, v spoločnosti strácala oporu Verejnosť proti násiliu (jej nominanti pracovali na ministerstvách, vymenili komunistických funkcionárov v rokoch 1989/1990), každý s napätím očakával, aké zmeny nastanú, keď budú známe výsledky volieb 4. a 5. júna 1992.

1. Pátranie po pravde o Kolibe

Dlho sme uvažovali, ako sa prebrodíme bludiskom pravdy o zániku filmových ateliérov Koliba a o dlhodobej stagnácii slovenskej filmovej tvorby, hraničiacej s jej zánikom, ale nevedeli sme kde začať. Napokon sme sa rozhodli začať históriou. Pretože kto nepozná minulosť, nemôže pochopiť prítomnosť a nemá žiadnu budúcnosť.

Osud Koliby považujem za totálne zlyhanie demokratických metód.
Miloslav Luther (Sme, 7. 3. 2003)

Na konci osemdesiatych rokov minulého storočia sa zdalo, že film ako priemysel sa aj na Slovensku stal skutkom. (Umením sa stal už dávno predtým, v šesťdesiatych rokoch, vďaka Bielikovi, Uhrovi, Solanovi, Hollému, Barabášovi či Grečnerovi.) Štátny kinematografický monopol zastupovali v druhej polovici roka 1989 v Slovenskej socialistickej republike (SSR) dva samostatné právne subjekty – Slovenská filmová tvorba (SFT) a Slovenská požičovňa filmov (SPF). V roku 1989 SFT vyrobila 10 hraných celovečerných filmov pre kiná a vyše 200 krátkometrážnych a televíznych filmov, pracovalo tam 1 147 zamestnancov.

Herečka Zuzana Fialová našla odvahu verejne povedať to, čo všetci vieme. Že so spoločnými peniazmi narába tento štát pochybným spôsobom aj v oblasti audiovizuálnej tvorby. Že tvorcovia a producenti so širšími ramenami a bohato rozvetvenými kontaktmi dokážu zneužiť vo svoj prospech akýkoľvek systém.

A s ním aj Ennio Morricone, Tilda Swinton, Heath Ledger, Takeshi Kitano, Paul Giamatti, Omar Sharif, Ridley Scott, Roman Polanski, Ken Loach, David Lynch, Stephen Frears, ale i Dušan Hanák, Barbora Bobuľová, Martin Šulík, Juraj Jakubisko, Jevgenij Jevtušenko, Jan Svěrák či Jiří Menzel. A mnoho ďalších. Takmer pol stovky portrétových fotografií popredných osobností svetového i slovenského a českého filmu od 12. novembra až do konca mesiaca ponúkala v Pálffyho paláci na Zámockej ulici jedinečná výstava fotografky Lucie Gardin s názvom EMPATHEIA.

Blu-ray disk (BD) je nepochybne formát ideálny pre filmy s vysokým rozlíšením obrazu a kvalitným mnohokanálovým zvukom. A hoci rozpačité začiatky tohto formátu sú, zdá sa, nadobro za nami, ba i ceny prehrávačov klesli na prijateľnú úroveň, vojna ešte ani zďaleka nie je vyhraná. Môžete mať skvelé domáce kino, kvalitný televízor s obrovskou uhlopriečkou i najnovší Blu-ray player, bez zaujímavých filmov sú vám nanič.

Presne na Deň Zeme, teda 22. apríla, sa do predaja dostal dlho očakávaný Blu-ray disk s najúspešnejším filmom v celej histórii svetovej kinematografie. Avatar Jamesa Camerona si na účet pripísal tržby za vstupné do kín vo výške 2 miliardy 720 miliónov dolárov – a ešte stále sa premieta. Teraz si ho môžeme vychutnať aj v pohodlí domáceho kina. Pravdaže, zatiaľ len verziu 2D a v podobe, ako ju uvádzali kiná. Na 3D i rôzne zberateľské a špeciálne vydania je do Vianoc času dosť.