1. Pátranie po pravde o Kolibe

Dlho sme uvažovali, ako sa prebrodíme bludiskom pravdy o zániku filmových ateliérov Koliba a o dlhodobej stagnácii slovenskej filmovej tvorby, hraničiacej s jej zánikom, ale nevedeli sme kde začať. Napokon sme sa rozhodli začať históriou. Pretože kto nepozná minulosť, nemôže pochopiť prítomnosť a nemá žiadnu budúcnosť.

Konkrétne:
prečo sa stále všetko zahmlieva, prečo je dnes okolo vývoja slovenskej kinematografie po roku 1989 toľko nejasností, neprofesionality, ale najmä prečo sa slovenský film tak pomaly dvíha z popola.

Žiaľ, zakorenil sa u nás jeden zlozvyk, a to na všetkých frontoch, že sa objaví jeden kritický článok, rozčerí hladinu a keď sa upokojí, nastane ticho. Prosto nie sme schopní veci dlhodobo sledovať a dotiahnuť do konca. Netvrdíme, že sa nám to tentoraz podarí, ale snažili sme sa aspoň pozbierať všetko podstatné, čo sa doteraz o Kolibe a slovenskom filme popísalo, s cieľom vyprovokovať širšiu diskusiu na túto tému.

Impulzom bol článok Václava Maceka uverejnený v mesačníku Kino Ikon 1 (2011), časopise pre vedu o filme a pohyblivom obraze, výstižne nazvaný 1 297 254 000.

Uverejňujeme ho so súhlasom šéfredaktora Martina Kaňucha a autora Václava Maceka .
Vzhľadom na jeho rozsah sme ho rozdelili do troch častí a všetky ďalšie články o Kolibe, ako aj spomínaný, nájdete na stránkach FilmPress.sk vždy v rubrike MYSLÍM SI.

Zároveň si želáme, komu nie je osud slovenského filmu ľahostajný, aby sa diskusie na túto tému zúčastnil.