Herečka Zuzana Fialová našla odvahu verejne povedať to, čo všetci vieme. Že so spoločnými peniazmi narába tento štát pochybným spôsobom aj v oblasti audiovizuálnej tvorby. Že tvorcovia a producenti so širšími ramenami a bohato rozvetvenými kontaktmi dokážu zneužiť vo svoj prospech akýkoľvek systém.

Slovenská televízia sa ani len nepokúsila presvedčiť verejnosť na základe faktov, že Fialová nemá pravdu. Súdruhovia zrejme dobre vedia, že to nie je možné, tak si vybrali tzv. Harabínovu cestu a Zuzanu Fialovú dali na súd. Pretože v tejto krajine je niekedy ľahšie vyhrať súd, ako domôcť sa spravodlivosti.

Ak sme ešte pred pár rokmi boli presvedčení, že audiovizuálny fond je pre slovenskú kinematografiu ten najlepší nápad, dnes začíname mať pocit, že najlepšou pomocou pre slovenskú kinematografiu by bolo, ak by takto (ne)fungujúci fond radšej vôbec neexistoval.

Pochybným praktikám STV a Audiovizuálneho fondu sa už niekoľko dní venuje internetová stránka VIKILIGA.SK. A je to čítanie viac než zaujímavé, lietajú v ňom sumy, o ktorých sa bežným smrteľníkom ani len nesníva... A medzi ich prijímateľmi padajú mená, nápadne podobné menám manažérov na rozhodujúcich postoch Audiovizuálneho fondu aj STV.

Do nového roku nám teda nezostáva iné, len želať si, aby sme našli odvahu vymiesť tento Augliášov chliev – aj s tými, ktorí ho odjakživa považujú za svoje prirodzené ideálne životné prostredie a na chliev dokážu premeniť akýkoľvek nápad, akúkoľvek ušľachtilú myšlienku, akékoľvek spoločenské zriadenie. Kým tak neurobíme, bude akékoľvek zriadenie v tejto krajine neúprosne smerovať k tomu, čo sme tu mali do roku 1989.