Prvé súťažné filmy

KeyVisual mit Rahmen IMG 367xVARNa pamiatku zosnulých hercov a  filmárov Maximiliana Schella, Philipa Seymoura Hoffmana a Miklósa Jancsóa zaradil 64. medzinárodný filmový festival v Berlíne do programu mimoriadne spomienkové predstavenia. Rozbehli sa však aj súťažné projekcie. O ceny v hlavnej prehliadke sa uchádza 20 snímok z 20 krajín, aj z Alžírska, Cypru a Uruguaja. Osemnásť ich Berlinale uvádza vo svetovej premiére a tri sú režisérskymi debutmi. Verdikt medzinárodnej poroty, vedenej americkým producentom Jamesom Schamusom, sa dozvieme v sobotu 15. februára. Deň na to festival ukončí tradičný deň venovaný berlínskemu publiku.

Jack nepresvedčil

20142060 4Ako druhý po úvodnom Grand Budapest Hoteli vstúpil do súťaže 64. MFF v Berlíne domáci nemecký film scenáristu a režiséra Edwarda Bergera Jack, inšpirovaný osudmi kamaráta režisérovho syna. Desaťročný Jack, syn nezodpovednej mladej slobodnej matky, sa obetavo stará o ňu i o mladšieho brata Manuela, no úrady rozhodnú, že patrí do náručia ústavu sociálnej starostlivosti. Tam sa stretá s tým, čo dosiaľ nepoznal: s nenávisťou, ponižovaním a šikanovaním. Keď si na začiatku prázdnin poňho matka nepríde, utečie. Spolu s Manuelom blúdia Berlínom a hľadajú mater, ktorá nie je doma. Herecký výkon Iva Pletzlera v titulnej role je skvelý, prirodzený je aj Georg Arms ako Manuel, menej presvedčivé sú, prevažne vinou scenára, dospelé postavy. Luise Heyer nás presvedčila najmä o tom, že jej nerobí problém vyzliecť sa pred kamerou a hrať nahá. No – podobne ako film samotný – nedokázala dať svojej postave ani príbehu akýkoľvek hlbší zmysel, nehovoriac o význame či posolstve. Dominuje dolovanie emócií prostredníctvom detských hrdinov, no už Chaplin vedel, že bez humoru by to bolo príliš lacné, nevkusné. A tak hneď druhý súťažný film publikom vyprevádzalo nie potleskom, ale bučaním.

Dvaja muži v Berlíne

20144685 1V americko-mexickom pohraničí sa odohráva francúzsko-alžírsko-belgicko-americká dráma francúzskeho režiséra Rachida Bouchareba La voie de l'enemi (Two men in town) – remake drámy José Giovanniho Deux hommes dans la ville (1973) o neúspešnom pokuse Williama Garnetta, prepusteného na podmienku po 18 rokoch z väzenia, zaradiť sa do normálneho života. V hlavnej role Forest Whitaker, sociálnu kurátorku hrá Brenda Blethyn, zatrpknutého šerifa Harvey Keitel, Garnettovu matku Ellen Burstyn a jeho priateľa, miestneho gangstra Luis Guzmán. Nie je to prvý raz, čo zahraničný filmár priniesol svoj pohľad na život vo filmovej veľmoci – Spojených štátoch, no originál Boucharebovej snímky vznikol ako tvrdá obžaloba nespravodlivého a pokryteckého právneho systému vo Francúzsku, ktorý sa tvári, akoby jeho zmyslom bolo zločincov prevychovať, no na nový život im nedáva najmenšiu príležitosť. Napriek poctivému herectvu a zaujímavo napísaným postavám aj v tomto prípade si musíme klásť otázku, čo motivovalo tvorcov a producentov investovať čas i peniaze práve do tohto projektu.

Divoké roky sedemdesiate

20140777 1Pochybovať netreba o dôvodoch britského režiséra francúzskeho pôvodu Yanna Demangea, autora drámy '71. V roku 1971 napätie v Severnom Írsku prerástlo do občianskej vojny. Do jej potláčania v Belfaste vláda nasadila aj armádu. Georg Hook (Jack O'Connell) práve ukončil vojenský výcvik. Je sirota, v domove, z ktorého odišiel na vojenčinu, zostal jeho milovaný mladší brat. Namiesto základne v Nemecku Georga odvelia do Severného Írska. Zásah v Belfaste, ktorý mal byť upokojovaním situácie, teda bez prilieb, štítov a obuškov, sa však zmenil na krvavý konflikt. Vojna totiž zúri aj vo vnútri IRA: vojna „starých“ umiernených, ktorí dávajú prednosť vyjednávaniu a „mladých“, ktorí túžia nenávisť voči Londýnu prejavovať so zbraňou v rukách. Pri ústupe jednotka nechala poraneného Jacka v uliciach. Mladý muž bez vojenských skúseností zostal sám v neznámom meste, kde vojenská uniforma vzbudzovala iba nenávisť. Napriek tomu sa mu podarilo prežiť. Aj vďaka často prekvapivej a nečakanej pomoci. A popri tom zistil, že konflikt výdatne rozdúchava vláda, čím sa stal nežiadúcim i pre vlastných. Príbeh, ktorý priam volal po sfilmovaní, je nakrútený bez pátosu, neútočí na city, neprikláňa sa na jednu ani na druhú stranu, je skôr kritikou bezcitnosti a neľútostnosti vojenskej mašinérie a machiavelistickej vlády. A ukážkou zrelého filmárskeho aj hereckého remesla.

Film sa v bodovaní novinárov pre festivalový denník Screen razom vyšvihol na prvú priečku, pred Andersonov Grand Budapest Hotel.

Ešte divokejšie osemdesiate

20147812 1V roku 1788 prežil básnik Friedrich Schiller (Florian Stetter) búrlivú romancu s Caroline von Beulwitz (Hannah Herzsprung) a Charlotte von Lengefeld (Henriette Confurius) – dvojicou sestier, z ktorých jedna bola vydatá. Aby ich netradičný ľúbostný vzťah neklal oči, Charlotte sa so Schillerom zosobášila. Básnikom povzbudená Caroline začala sama písať, rozviedla sa s manželom, ale získaná samostatnosť – spolu so sebavedomím – znamenala i koniec lásky v trojici. Sestry sa jedna druhej odcudzili, no básnik miloval obe a nechcel sa vzdať ani jednej. Známy nemecký scenárista a režisér Dominik Graf si pre svoj prvý film po osemročnej odmlke vybral pútavý námet. Stvárnil ho ako trojhodinovú realistickú drámu s komentárom rozprávača i s medzititulkami. Skvelá je náladotvorná kamera Michaela Wieswega, výprava, zaujímavé sú i herecké výkony ústrednej trojice, no film sa pri skúmaní toho, či sú „netradičné formy lásky a spolužitia možné a dlhodobo perspektívne“, nevyhol rozvláčnosti a utáranej ťažkopádnosti. Kto čaká vášnivé erotické scény, bude sklamaný: viac času dostali dokonca i scény s pôrodmi detí oboch sestier. A dialógy, výmeny názorov, rozhovory s chápavou matkou i vášnivé hádky. Festival však v súťaži uvádza, ako sa stalo čudnou módou, dlhšiu verziu. Do kín sa snímka Die geliebten schwestern dostane o pol hodinu kratšia – a možno to bude úplne iný film.

Foto: Berlinale

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.