Po loňském ročníku filmového festivalu v Benátkách, který se kvůli herecké stávce odehrál bez účasti velkých hereckých hvězd, se letošní, jednaosmdesátý, vrátil s velkolepými jmény: Angelina Jolie, Brad Pitt, George Clooney, Adrian Brody, Lady Gaga, a další… Škoda jen, že pro většinu novinářů to od minulého roku stejně nebyl žádný rozdíl, neboť stále více štábů prezentovaných filmů přestává poskytovat rozhovory s tvůrci, což letos vyústilo v ohrazující se otevřený dopis s více než sty podpisy.

Plán bol nasledovný: počas volebnej noci snáď (staro)nového bostonského starostu mali vtrhnúť do hotela Wharf, kde mala prebiehať oslava aktuálneho a značne skorumpovaného Josepha Miccelliho (Ron Perlman). V ten večer mal od svojich podporovateľov zozbierať poriadnu kôpku úplatkov a pekne v hotovosti, aby naďalej udržal v meste svoj osvedčený a rozhodne nie úplne funkčný politický systém. Na nich troch bolo preniknúť dnu v čase, keď sa všetci budú zaoberať povolebnou oslavou a pokým si nazhromaždené peniaze prevezme obrnené auto. Aspoň tak im to líčili miestni mafiáni pán Besegai (Michael Stuhlbarg) a Richie Dechico (Alfred Molina). Lenže, kto mohol očakávať, žeby po desaťročiach nemenných volebných výsledkov v meste, kde si väčšina vlastné životné neúspechy kompenzuje neustálym hraním sa na hrdinov a rasové predsudky sú prakticky každodennou skúsenosťou, dokázal Miccelliho poraziť jeho konkurent Mark Choi (Ronnie Cho) s ázijskými kultúrnymi koreňmi. Že všetci hostia na oslave budú stále v hoteli prítomní, pretože porazený si odmieta pripustiť prehru. A že obsah trezora tento raz výnimočne nebol odvážaný naraz, ale priebežne počas celého večera...

Téma surogátneho materstva, týkajúca sa situácie, keď náhradná matka vynosí plod pre bezdetných rodičov, može byť testom scenáristických i režijných schopností, lebo vybudovať plnokrvnú drámu a neskĺznuť do povrchnej publicistickej kazuistiky, naplnenej množstvom legislatívnych i spoločenských faktov, nie je jednoduché. Žiada si dokonalé ovládnutie budovania architektúry príbehu s dôveryhodnými a prekvapujúcimi obratmi, schopnosť modelovať príťažlivé postavy s bohatým psychologickým registrom. Je dôležité nájsť v téme roviny, odkazujúce na to, čo sa týka všetkých. Izraelským tvorcom nič z týchto predpokladov nechýba a je ďalším dôkazom tematicky bohatej a profesionálne obdivuhodnej seriálovej scény. Nebyť streamovacích platforiem, veľa by sme o tituloch ako Fauda, Agent, Teherán či Naši chlapci, nevedeli. Rovnako skvelí sú i v komorných témach, prišli s Terapiou, ktorej frančíza sa rozletela svetom a platí to aj prípade seriálu Telo, ktoré funguje.

Devätnásty ročník MFF Cinematik otvorí v slovenskej premiére novinka režisérky Ivety Grófovej s názvom Ema a smrtihlav. Výpravná dráma z čias arizácie a prenasledovania menšín počas vojnového slovenského štátu, je filmovou adaptáciou rovnomenného románu Petra Krištúfka. Aj tento film bude otvárať oči, tak ako to dokáže najkvalitnejšie umenie.

Pri počutí mena György Kristóf možno popátrame v pamäti a spomenieme si na film Out, ktorý vznikol v roku 2017 ešte ako študentský film mladého režiséra. Film sa vtedy dostal do sekcie Un Certain Regard v Cannes. Vo filme päťdesiatročný Ágoston putuje na východ Európy s nádejou na získanie práce. A možno aj ulovenie svojej ozaj veľkej ryby. S menom režiséra sa teraz stretávame znovu, keďže do distribúcie prichádza jeho film Zenit. Kto teda je ten mladý muž s maďarským menom?