Platforma Only Fans, ktorá ponúka erotický obsah vo forme fotiek alebo klipov s možnosťou priamej komunikácie s „virtuálnymi priateľkami“ , je rýchle rastúcim biznisom a napríklad v ČR priznali finančným úradom jej účastníčky za rok 2023 príjem vo výške 957 miliónov korún. Táto činnosť sa nenachádza na zozname živností a väčšinou sa kvalifikuje ako reklamná alebo iná podnikateľská činnosť.

V roku 2024 vznikol film The Rise of Only Fans a režírovala ho dvojica Michael Franceschini a Giancarlo Mirabella. Popisuje celosvetový vzostup tejto sociálnej siete. V roku 2016 si Brit Thomas Stokely požičal od otca 10 tisíc dolárov a s bratom založil Only Fans. Spočiatku veľmi nevynášal, ale k dynamickému vzostupu došlo až v období covidu v roku 2020. Bez práce sa ocitlo množstvo ľudí a platforma tak ponúkla možnosť rýchleho zárobku. Poskytla jednoduchšiu prácu aj armáde, zamestnanej v pornopriemysle. Nebolo sa treba starať o produkčné záležitosti, investície a ukázalo sa, že stačia aj domáce, amatérske podmienky. Film popisuje proces realizácie celého biznis projektu a riešenie celého spektra detailov.

Česká dokumentaristka Barbora Chalupová sa rozhodla hovoriť o necudnom cudne a zamerať sa na život troch protagonistiek v rôznych štádiách ich „podnikania“ na Only Fans. Tá super úspešná dokonca organizuje pre začiatočníčky workshop v nejakom hotelovom apartmáne a okrem iného napríklad poučuje adeptky, ako majú hodnotiť pánske falusy, čo je jedna z programových častí komunikácie s klientom. Taký zaujímavý feedback.

Viac než konkrétny priebeh erotického výkonu, ju zaujímajú súkromné životy mladých žien i to, ako sa k tejto práci vyjadrujú ich partneri. Napodiv ide o pozitívne reakcie, sú radi, že robia to, čo ich baví a robí šťastnými. Na otázku, či im nevadí, ak pred kamerami masturbujú, alebo sa odhaľujú a vedú dráždivé konverzácie, odoznie, že vlastne nie, ak nedochádza k fyzickému kontaktu. Jedna z nich má dieťa a nahliadneme aj do operačného sálu, kde si dáva zväčšovať prsia, ako sa vyjadrí chirurg, vyprázdnené kojením. Jeden z partnerov aj tak tieto aktivity nevydýcha a slečna sa musí vysťahovať. Dôjde aj na psychické problémy, dostavuje sa vyhorenie, najmä ak klientov ubúda, alebo sa nemajú k plateniu. Kŕmiť post neustále „contentom“ je zrejme náročná činnosť, lebo nejde len o fotenie a výrobu klipov, ale aj komunikáciu a teda neustálu online prítomnosť. Motiváciou k voľbe tohto druhu sú, samozrejme, peniaze, ale podľa vyjadrenia „performeriek“ aj snaha „ukázať, aká som“, vystúpiť z každodennosti a všednosti, otestovať vlastnú atraktivitu.

Chalupová vo filme Virtuálna priateľka uzatvára tému do akejsi šetrnej bubliny porozumenia a empatie. Nesiaha ďalej, nedozvieme sa celkom naplno, aká je sociálna pozícia hrdiniek. V rozprávaní jednej z nich sa síce objaví moment, keď sa zveruje s tým, že sa o jej vedľajších aktivitách dozvedia v práci, ale to je všetko. Absentuje akákoľvek miera spoločenskej reakcie, eventuálne nejakého názorového tlaku prostredia, v ktorom sa pohybujú. Okrem partnerov sa tu nevyjadrujú ani priatelia, ani rodina.

Keďže ide o prvý film, ktorý sa vydal týmto smerom bola by akákoľvek forma rozšírenia určite žiadúca. Zdá sa, že mladé ženy sa ani náznakom nepotýkajú s nejakou mierou morálnych súdov okolia. V deň narodenín jednej z nich, oslávenkyni nemá kto blahoželať. Rodina mlčí a pripije si s ňou len kamarátka z pornoshopu po tom, čo jej predvedie sexi záchod a jeho úžitkovú hodnotu pri sexuálnych praktikách. Nevieme ani presne, kam sú situované životy mladých žien. Mesto, malomesto? Sú v ozvučovaní profesie celkom sebavedomé a nemajú žiadne morálne ani žiadne iné pochybosti. Trochu sociológie by nezaškodilo. V spomínanom britskom filme naráža jedna zo žien na rozšírenú sexualizáciu a komodizáciu ženského tela, slúžiaceho obchodným účelom. Ak je to tak, „tak nech mi zato aspoň platia“, hovorí. Je spoločenský konsenzus voči erotickému biznisu na takej vysokej úrovni, že voči nemu neexistujú z akejkoľvek strany žiadne komentáre?

Redukcia témy na akési nevinné psychologické intro je očividná a takmer bez rizika, že sa pri rezkom zábere napríklad to temnej stránky tohto podnikania niekto vzprieči a bude protestovať. Kuloárne, mimofilmové komentáre sú oveľa alarmujúcejšie. Kapitalizácia, či monetizácia vlastných „vnád“ je vraj už masovou záležitosťou a virtuálne vystavuje každá, ktorá si trúfne, lebo sloboda priniesla okrem iného aj heslo „ Všetko je na predaj“. Pesimista sa možno opýta „dokedy“, optimista asi vytiahne tvrdenie „všetko pre slobodu, sloboda pre všetkých“ a futurista by sa mohol zamyslieť nad tým, „čo bude nasledovať ďalej“. Pre výrobu erotického „home videa“ platí vekový limit 13 rokov. Zatiaľ.

Virtuálna priateľka (Virtual Girlfriends), Česko, Slovensko, Bulharsko, 2025
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Barbora Chalupová
Scenár: Barbora Chalupová
Kamera: Šimon Havel
Hudba: Jonatan Pjoni Pastirčák, Adam Matej
Strih: Jakub Jelínek
Zvuk: Adam Bláha
Produkcia: Pavla Klimešová, Monika Lošťáková, Simona Hrušovská
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 13. novembra 2025
Foto: ASFK