V roku 1982 a v románe Bežiaci muž od Richarda Bachmana (možno ho ale skôr poznáte pod oveľa zvučnejším menom Stephen King) boli Spojené štáty americké aktuálnej súčasnosti popísané ako totalitná mocnosť – znečistená, preľudnená, zneužívajúca svojich tvrdo pracujúcich obyvateľov na nikdy nekončiacu drinu v zdraviu škodlivých podmienkach a z každej strany masírovaná mediálnou manipuláciou, či prekrútenými fake news. Nájsť si a udržať prácu bol jednoznačný boj. Stať sa protagonistom niektorej z masovým publikom hltaných reality show (v rámci politickej taktiky chlieb a hry), kde spravidla ide o život, bolo oveľa pravdepodobnejšie, ako opäť sa zamestnať v prípade, že vás predchádzajúci zamestnávateľ pripísal na „black list“. Nehovoriac už o nedostupnosti liekov v prípade, že vaše dieťa postihla nejaké bežná sezónna choroba. O tom, či sa knižná predloha vo svojom odhade roku 2025 trafila do čierneho, sa dá polemizovať – obzvlášť podľa toho, aká časť názorového spektra medzi liberalizmom alebo konzervativizmom sa diváka viac dotýka, a tiež ako vníma toho „blonďáka“ na čele krajiny. Každopádne, zaujímavým spôsobom predvídala sledovanie na každom kroku cez moderné technológie, spochybňovanie reálnych faktov dezinformáciami a tiež popularitu reality shows v časoch, keď o nich ešte nikto ani poriadne nezačal uvažovať, ako o formáte schopnom konkurovať nekonečným seriálom...

Ben Richards (Glen Powell) je tvrdo manuálne pracujúci priemerný chlapík z davu, ktorý urobil chybu, že sa zastal svojich kolegov pred spoločným zamestnávateľom. Trošku vtedy neudržal svoj hnev na uzde – ale kto iný na jeho mieste by v podobnej situácií nevybuchol – a teraz je doma bez platu, pričom šancu nájsť si nový spôsob obživy mu s pridaním na „black list“ skôr znemožnili. Má chorú dcéru Cathy (Sienna Benn), ktorú by pravdepodobne zachránil dnes bežne dostupný liek. Jeho manželka Sheila (Jayme Lawson) je servírkou, ktorej pracovné zmeny však čoraz viac začínajú prekračovať hranice korektnosti smerom k prostitúcií. Ben je zúfalý – v podstate ideálny adept na konkurz pre jednu z nebezpečných reality show vysielaných v televízií. Odhodlá sa preto jeden z nich navštíviť, len aby si skúsil, či dokáže vôbec niekoho z produkčných zaujať. A, samozrejme, zaujme presne toho jediného, ktorého zaujať nechcel - Dana Killiana (Josh Brolin), tvorcu Muža na úteku. Benov nekontrolovateľný hnev je vraj jeho hlavnou doménou, ktorá by mu mohla dopomôcť životu nebezpečnú súťaž vyhrať. Prvou cenou je miliarda nových dolárov (a obzvlášť stodolárovky majú na sebe zábavne vyobrazenú podobizeň jednej povedomej celebrity). Každopádne, o Cathyno zdravie by potom nemusel mať až také obavy.

Spoločne s dvoma ďalšími súťažiacimi pomerne nezodpovedným Timom Janskym (Martin Herlihy) a drsniačkou Jenni Laughlinovou (Katy O'Brian) musí unikať a hlavne snažiť sa za každú cenu prežiť lov skupiny ozbrojencov vedených tajomným Evanom McConeom (Lee Pace väčšinu času s kuklou na hlave), pričom hrozbou im sú tiež samotní civilisti schopní odhaliť ich identitu, nahlásiť miesto ich pobytu alebo ich sami napadnúť „vybičovaní“ k násilnostiam excentrickým a skrz-naskrz klamlivým moderátorom show „Bobbym T“ Thompsonom (Colman Domingo). Každý deň musia posielať do štúdia 10 minútovú nahrávku dokazujúcu, že sú stále nažive, po ktorej im je na účet vyplatená prémia. Pomoc môžu, samozrejme, nájsť medzi svojimi známymi – napríklad Ben u svojrázneho mechanika Molieho (skvelý, no krátko využitý William H. Macy), či rebela z odboja Eltona Parrakisa (vtipný Michael Cera). Len by sa po ich odhalení nemal nikto veľmi čudovať, že aj oni sa nedobrovoľne môžu stať účastníkmi smrtonosného lovu. V prípade, že súťažiaci zneškodnia jedného z po zuby ozbrojených lovcov, rozhodne ich neminie slušný bonus. Vyhrať však môžu jedine, ak prežijú celých 30 dní súťaže. No to je limit, ku ktorému sa zatiaľ žiadny súťažiaci ani zďaleka nedokázal priblížiť...

Snímka Muž na úteku režiséra Edgara Wrighta (Jednotka príliš rýchleho nasadenia, Scott Pilgrim proti zvyšku sveta, Baby Driver) nie je prvým filmovým spracovaním pôvodnej Kingovej knižnej predlohy. Dalo by sa však povedať, že je z hľadiska adaptovania prvým verným. Veľmi príjemne spolu mieša prvky temného predstavenia antiutopického totalitného sveta s dôrazom na jeho subjektívne vnímanie skrz optiku bežného muža z davu poznačeného chudobou a okliešťovaním prirodzených aspektov života deformujúcim politickým systémom... S dynamickou akciou, kde napínavé scény skrývania sa, maskovania v dave, prechody spustošenými priemyselnými zónami aj luxusnými štvrťami, či vidieckou alebo zalesnenou krajinou. Naháňačky, prestrelky a kontaktné súboje sú efektívne vyeskalované množstvom často veľmi humorných príbehových komplikácií. Hoci je dejová kostra prakticky totožná, vo stvárnení jednotlivých scén, či kľúčových zvratov je aktuálna filmová verzia v mnohom po obsahovej aj formálnej stránke odlišná od prvej adaptácie z roku 1987.

Pôvodný Bežiaci muž režiséra Paula Michaela Glasera s Arnoldom Schwarzeneggerom v hlavnej úlohe bol produktom svojej doby. Príklad pásovej výroby v rámci akčného žánru, v istom zmysle určitá predzvesť oveľa vydarenejšieho Total Recall (1990) Paula Verhovenea, kde to, skrátka, niekdajšiemu rakúskemu kulturistovi vo antiutopicko-futuristických kulisách pristalo viac. Bola to verzia Kingovho príbehu, ktorú dodatočne zavrhol nielen samotný autor predlohy, ale aj hviezdny herecký predstaviteľ na čele. Kde všedného, nenápadného hrdinu z davu hral človek so svalovou konštitúciou, na ktorú by pre istotu mal mať zbrojný pas, a ktorého by sa bál stretnúť na ulici aj ten najprotivnejší reprezentant šikanujúceho „zákona“ akéhokoľvek zamýšľaného policajného štátu, pokiaľ by nechcel prísť k úrazu. O takéhoto siláka by sa pravdepodobne divák veľmi nebál ani v prípade, žeby ho na súťaži o prežitie naháňali všetci vtedajší populárni wrestleri (a niektorí z nich podobne ako samotný Schwarzenegger neskôr aj politici) v obsadení. Akcia bola drsná, nahláškovaná, svalovci spotení a módne namodro nasvietení, napínajúci svoje v posilňovni vydreté dominanty tak, aby čo najlepšie vynikli v žltých elasťákoch, do ktorých ich navliekli kostyméri. Dôležité bolo len, či si jeden novodobý gladiátor dokáže obhájiť svoj život v kontakte s krvilačným protivníkom, ktorého do boja navrhne sfanatizovaný televízny fanúšik, a či úspešný bojový výkon protagonistu dokáže inšpirovať celú spoločnosť k zvrhnutiu svojich politických utláčateľov. Bol to zábavný film, no väčšinou skôr nechcene. Drsná akčná jednohubka, ktorá z dnešného pohľadu funguje ako svoja vlastná paródia.

Aktuálny Muž na úteku je tiež zábavný film – avšak tento raz skôr vďaka tvorcami pôvodne zamýšľaným kvalitám. Scenár, na ktorého tvorbe Edgar Wright spolupracoval s Michaelom Bacallom, nie je o epizodických súbojoch a zneškodňovaní jedného lovca za druhým. Viac sa sústredí na postavy a ich charakterizáciu (samozrejme, v rámci mantinelov stráviteľnosti pre akčnú sci-fi satiru takmer verhoevenovského strihu). Viac sa sústredí na efektívne prerozprávania pútavého príbehu, kde hrdina namiesto svalov používa hlavne vlastný rozum (keď práve neprebieha nejaký jeho nekontrolovateľný záchvat hnevu). K záveru sa možno dostaví pár naratívnych zakopnutí – obzvlášť Benovo zajatie rukojemníčky pripomínajúce obdobný zvrat medzi Arnoldom Schwarzeneggerom a „povinnou“ kráskou Mariou Conchitou Alonso z prvej adaptácie príbehu, nastane v deji asi až príliš oneskorene, aby naozaj plnohodnotne fungoval. V závere preto film trochu vypadne zo zavedeného tempa a naznačí, že tvorcovia mohli predsa len dva a štrťhodinovú dĺžku trošku skrátiť. Našťastie, finále dokáže diváka ešte prekvapiť jedným šokujúcim zvratom navyše, ktorý rozhodne chýbal predchádzajúcemu schwarzeneggerovskému a príliš na happy end upriamenému, zjednodušenému a temnú pôvodnú látku zjednodušujúcemu stvárneniu.

Kamera Chung-hoon Chunga svojimi zábermi divákovi núka atraktívne, remeselne energické zobrazenie akcie, napätia a humoru v efektívnych kulisách futuristickej budúcnosti navrhnutých autorom výpravy Marcusom Rowlandom a prostredníctvom postáv v kreatívnom maskovaní a kostýmoch Juliana Daya, už nie tak komicky previazaných módou 80. rokov ako minule. Hudba Stevena Pricea dotvára výpravné dobrodružstvo zopár osudovými motívmi, aj keď zďaleka nie je taká zapamätateľná ako tých pár tónov od Harolda Faltermeyera, ktoré sa v pôvodnom filme dokázali divákovi dostať až pod kožu. Muž na úteku od režiséra Edgara Wrighta je OVEĽA vydarenejším než predchádzajúca „schwarzeneggerovka“ Bežiaci muž z roku 1987. Je to príjemné akčné dobrodružstvo so spoločensky kritickou myšlienkou. Adaptácia Stephena Kinga, ktorá sa viac podobá jeho charakteristickému rukopisu a imaginácií. Glen Powell sa v hlavnej úlohe možno neusmieva tak často ako v iných filmoch, svojou charizmou však dokáže diváka upútať dosť na to, aby mu držal palce a na rozdiel od Arnolda naposledy, sa o jeho interpretáciu postavy Bena Richardsa tento raz pri niektorých kľúčových zvratoch konečne aj bál.

Muž na úteku (The Running Man), Veľká Británia, USA, 2025
Dĺžka: 137 minút
Réžia: Edgar Wright
Predloha: Stephen King (kniha)
Scenár: Michael Bacall, Edgar Wright
Kamera: Jung-hoon Jung
Hudba: Steven Price
Casting: Kharmel Cochrane, Francine Maisler
Strih: Paul Machliss
Zvuk: Doug Cooper, Dan Morgan, Colin Nicolson, Jeremy Price, Julian Slater
Scénografia: Marcus Rowland, Grant Bailey, Kathryn Pyle
Kostýmy: Julian Day
Produkcia: Simon Kinberg, Nira Park, Edgar Wright
Hrajú: Glen Powell, Josh Brolin, Colman Domingo, Lee Pace, Michael Cera, William H. Macy, Emilia Jones, Jayme Lawson, Daniel Ezra, Katy O'Brian, Martin Herlihy, David Zayas, Sandra Dickinson, Angelo Gray, Oluniké Adeliyi, George Carroll, Sean Hayes, Joey Ansah, Karl Glusman, Sophie Simnett, Law X, Chi Lewis-Parry, Lee Charles, Thea Achillea, Michael Bacall
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 13. novembra 2025
Foto: CinemArt SK