Český herec Petr Nárožný si vo štvrtok 24. júna 2021 prevzal na slávnostnom ceremoniáli 28. ročníka Art Film Festu cenu Hercova misia. Festival zároveň Cenou prezidenta festivalu ocenil režiséra Jaroslava Siakeľa in memoriam.

Komentovať fakt, že zo súčasnej ruskej kinematografie sa v kinách objaví tak nanajvýš čosi z animovanej série Máša a medveď je asi vzhľadom na zložitú politickú situáciu komplikované. Aj napriek tomu, že atraktívnejšie žánrové tituly takmer bez výnimky sugerujú ideologické truizmy, oslavujú rozpadnuté sovietske impérium, alebo odvážných a spravodlivých príslušníkov KGB, obsadených spravidla neodolatelnými sex symbolmi ruského hereckého neba, predsa len existujú filmy, ktoré s hybernovaným festivalovým životom plynú do nenávratna.

Drámu Otec dnes už sprevádza pečať oscarového filmu. Svojho druhého Oscara v kariére si zaslúžene odniesol Anthony Hopkins (toho prvého získal za Mlčanie jahniat) za stvárnenie hlavnej postavy a Florian Zeller spoločne s Christopherom Hamptonom nemenej zaslúžene získali zlatú sošku za adaptovaný scenár. Adaptovaný preto, lebo pôvodne ide o divadelnú hru napísanú samotným Zellerom. Ten sa stal aj režisérom filmovej adaptácie. Podobne úspešný bol film aj na udeľovaní cien BAFTA.

Všetko sa to udialo počas 27 hodín. Malá Maddy prišla na svet plánovaným cisárskym rezom, hoci jej večne nepripravený otec Matt (Kevin Hart) ešte nestihol nachystať doma ani postieľku. Pôrod prebehol bez problémov a zvítanie sa s novým prírastkom do rodiny sprevádzali nespochybniteľné pocity šťastia. Potom však, nečakane, všetko zničila lekármi nezaznamenaná pľúcna embólia. A tak Matt stojí pred blízkymi na Lizinom (Deborah Ayorinde) pohrebe a nenachádza slová, až kým mu krik dieťaťa dožadujúceho sa vlastného života nepripomenie, že rozhodne v tom všetkom nezostal úplne sám...

Typológia ženských filmových a seriálových hrdiniek tvorí rôzne kontrastné kategórie a rozšifrovať, čo presne sa pod ich profilovou fasádou skrýva je najskôr úloha pre skúseného psychoanalytika. Kategóriu s najdlhším zoznamom obsadili ženy-trpiteľky, obete domáceho, inštitucionálneho a iného násilia. Tie sa obvykle v istý moment vzoprú a bojujú, aj keď sú ich šance mizivé. Inou skupinou sú ženy- dominy, úspešné a preto vládnúce, bez mihnutia oka buldozerujúce okolitý svet na svoj obraz. Kým ten prvý je s istou pracovnou licenciou priraditeľný ku kresťanskému vzoru trpiacej samaritánky, najlepšie panny a zároveň matky, ten druhý si zrejme vyšliapol k iným, pohansko-barbarským sféram, bohyniam mýtov a legiend, narábajúcich silou a mocou, často nadprirodzenou.