Rok 2021 bol druhým rokom pandémie a v mnohých ohľadoch bol pre audiovíziu ešte ťažším a komplikovanejším, ako rok 2020. Zaznamenali sme ďalšie poklesy, či už v produkcii filmov, návštevnosti, alebo v počte realizovaných festivalov a filmových podujatí.

V roku 2021 vzniklo iba 26 slovenských dlhometrážnych filmov pre kiná (v roku 2020 ich bolo 28), z nich 14 bolo hraných, 10 dokumentárnych a 2 animované. Slovensko bolo viac orientované na spoluprácu so zahraničnými produkčnými spoločnosťami, hlavne s českými, 57 % všetkých filmov boli minoritné koprodukcie. Tento pomer bol ešte výraznejší v hranom filme, kde zo 14 filmov boli iba 4 majoritné koprodukcie. Pozitívne je, že majoritné koprodukčné filmy boli tie, ktoré sa najvýraznejšie presadili, či už na medzinárodnej scéne (Cenzorka), alebo v distribúcii (Známi neznámi). Film Známi neznámi má tiež ďalšie prvenstvo, v slovenskom prostredí ide o doteraz nepoužívaný koncept, keďže ide o remake talianskeho originálu Perfetti sconosciuti (treba dodať, že tento film má už viac než 20 národných verzií). Trochu iný pomer koprodukcií sme zaregistrovali v oblasti dokumentárnej tvorby, kde z 10 dlhometrážnych filmov pre kiná 7 bolo majoritných, 5 z nich vzniklo v slovensko-českej koprodukcii, a 2 boli 100 % slovenské. V animovanom filme sa slovenské spoločnosti a tvorcovia podieľali na 2 minoritne koprodukčných filmoch. Napriek všetkým poklesom považujeme výsledky filmovej produkcie takmer za zázrak, keď uvážime, v akej neistej a dynamicky sa meniacej dobe vznikli.

Celkovo museli byť kiná na Slovensku v roku 2021, na základe rozhodnutí štátnych inštitúcií, zatvorené 173 dní (a multiplexy ešte viac, pretože aj keď oficiálne mohli byť otvorené, bol zakázaný predaj občerstvenia). Napriek tomu, že sa do distribúcie dostali viaceré blockbustery, ktorých premiéra sa presunula z roku 2020, zaznamenali sme ďalší prepad v celkovej návštevnosti i v tržbách. V roku 2021 prišlo do slovenských kín 2 037 942 návštevníkov (o 13,82 % menej ako v roku 2020), pričom tržby zaznamenali miernejší prepad o 11,56 % na 12 351 764 EUR. Bolo to spôsobené nárastom priemernej ceny vstupenky (z 5,91 na 6,06 EUR). Neklesol, naopak, počet filmov, ktoré sa hrali v kinách (648 filmov, rovnako ako v roku 2020) a to i napriek tomu, že viaceré filmy mali premiéru v online priestore. Pozitívne je, že medzi tromi najnavštevovanejšími filmami, a to na druhom mieste, bol slovenský film Známi neznámi (106 252 divákov, čo je viac než bondovka Nie je čas zomrieť).

Na pandemickú situáciu, ktorej dôsledkom bola všeobecná neistota a existenčné ohrozenie v audiovizuálnom sektore, predovšetkým v oblasti kín a distribúcie, samozrejme museli reagovať finančné podporné inštitúcie, Audiovizuálny fond (AVF), ako i program Európskej únie Kreatívna Európa – MEDIA. AVF realizoval v súčinnosti s Ministerstvom kultúry SR osobitnú schému pomoci pre kiná v celkovej sume 1 582 000 EUR a tiež presunul finančné prostriedky do podpory realizovanej formou štipendií (podpora vo výške 278 000 eur bola doteraz najvyššou). Zmeniť štruktúru podpory z programu Kreatívna Európa – MEDIA je komplikovanejšie, pretože program je komplexne schvaľovaný na rôznych úrovniach EÚ, ale napriek tomu boli prijaté opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie, navýšil sa rozpočet v rámci automatickej podpory pre distribútorov a v rámci Europa Cinemas bola vyplatená záloha na podporu za ďalší rok.

V druhej polovici roku 2021 sme boli svedkom oživenia v celej európskej audiovízii a tak veríme, že dno sme už dosiahli a výsledky v ďalšom roku potvrdia stúpajúce trendy v produkcii i distribúcii.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

 

LEGISLATÍVA

Dňa 1. 1. 2021 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

Cieľom prijatej právnej úpravy je najmä deregulácia právneho prostredia rozhlasového vysielania, čím sa umožňuje transformácia a konsolidácia trhu a rádiá môžu mať viacero programových služieb a lepšie využívať frekvenčné spektrum pri zachovaní duálneho systému vysielania a plurality vysielania. Uvedenou právnou úpravou sa rovnako liberalizujú podmienky poskytovania vybranej mediálnej komerčnej komunikácie pre rozhlasových vysielateľov tak, aby bolo možné priniesť nové finančné zdroje do tohto segmentu.

Dňa 1. januára 2021 nadobudol účinnosť aj zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Cieľom zákona je poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v podnikaní. Tento právny inštitút je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a pod. O poskytnutie dočasnej ochrany v zmysle zákona je oprávnený žiadať podnikateľ, ktorý má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov.

Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 398/2020 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 193/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 398/2020 Z. z.“).

Cieľom vyhlášky č. 398/2020 Z. z. je úprava systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike prostredníctvom zníženia minimálnej sumy oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu podľa § 22a ods. 1 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súvislosti so snahou o pokračovanie zvyšovania konkurencieschopnosti podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku sa vyhláškou č. 398/2020 Z. z. upravil minimálny časový rozsah filmového projektu a minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu. Minimálny časový rozsah filmového projektu, na realizáciu ktorého možno poskytnúť finančné prostriedky, sa určil v závislosti od toho, či ide o samostatné alebo viacdielne hrané audiovizuálne dielo, samostatné alebo viacdielne dokumentárne audiovizuálne dielo alebo samostatné alebo viacdielne animované audiovizuálne dielo. Zároveň sa znížila minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu tak, aby systém dokázal absorbovať projekty, ktoré sú z hľadiska rozpočtovej náročnosti realizovateľné a vďaka ktorým dôjde k efektívnejšiemu fungovaniu podporného systému.

V súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia covid-19 dňa 24. 11. 2021 Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č. 13/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o umeleckých fondoch“).

Touto novelou Národná rada SR predĺžila už schválenú zmenu aj na rok 2022, čo znamená, že autori literárnych, hudobných či výtvarných diel naďalej nemusia odvádzať 2 % do príslušných fondov.

Ministerstvo kultúry SR predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách), ktorý má nadobudnúť účinnosť 31. mája 2022. Ním má dôjsť k zrušeniu dvoch právnych predpisov, a to:

1. zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
2. zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

(Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje proces odovzdávania povinných výtlačkov zákonom vymedzeným subjektom, konkrétne ustanovuje povinnosť vydavateľa periodických a neperiodických publikácií a výrobcu rozmnoženín audiovizuálnych diel odovzdať výtlačok periodickej a neperiodickej publikácie, rozmnoženiny slovenského audiovizuálneho diela určeným právnickým osobám (napr. Ministerstvu kultúry SR, Slovenskej národnej knižnici atď.).

Jedným z dôvodov navrhovanej zmeny (nového zákona o publikáciách) je, že v súčasnosti platný mechanizmus odovzdávania povinných výtlačkov publikácií určených na archivačné, dokumentačné a výskumné účely, je vzhľadom na technologický a spoločenský vývoj potrebné aktualizovať a prispôsobiť novým požiadavkám.

NR SR 24. 11. 2021 prerokovala v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k problematike Autorského zákona vo vzťahu k audiovizuálnemu prostrediu, najmä k postaveniu autorov a producentov audiovizuálneho diela bolo zaslaných niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov ako zákon č. 71/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov s platnosťou od 16. marca 2022 a účinnosťou od 25. marca 2022.

Dňa 1. júla 2021 nadobudol účinnosť Zákon č. 126/2021 Z. z. z 18. marca 2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo kultúry SR predložilo do legislatívneho procesu aj návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách). Návrh zákona o mediálnych službách predstavuje novú komplexnú právnu úpravu v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradí zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ním transponuje do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu. Tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť 31. mája 2022.

 

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave – táto ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Animovaná tvorba a Filmová a mediálna tvorba, Základnej umeleckej škole na Irkutskej ulici v Košiciach (www.zusirkutska.sk), Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szusdama.sk) v Prešove, Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach, či Škole umeleckého priemyslu (www.zsssvba.sk) v Bratislave, ktorá ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba. Škola umeleckého priemyslu v Trenčíne (www.suptn.sk) i Súkromná škola umeleckého priemyslu vo Zvolene (www.ssuszv.sk) ponúkajú odbor animovaná tvorba a Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odborov Animovaná tvorba a Filmová tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (https://fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (http://vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory – Dokumentárna tvorba, Filmová dramaturgia a scenáristika a Herectvo. Dekanom Fakulty dramatických umení je doc. Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD.. Vedením Katedry filmovej dokumentárnej tvorby bol poverený doc. Mgr. Martin Palúch, PhD.. Vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky je PhDr. Kateřina Javorská a vedúcou Katedry herectva je Mgr. art. Anna Gromanová, Ph.D..

Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2020/2021 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 17 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 16 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2021 17 filmov.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Od júna 2018 je dekankou FTF VŠMU prof. Darina Smržová.

V každom stupni štúdia – dennom bakalárskom, dennom magisterskom a dennom aj externom doktorandskom, prebieha výučba v šiestich študijných programoch:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: doc. Róbert Šveda)

2. študijný program Animovaná tvorba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Eva Gubčová)

3. študijný program Kameramanská tvorba a vizuálne efekty (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ján Ďuriš) a Ateliér vizuálnych efektov (vedúci: prof. Ľudovít Labík)

4. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (doc. Štefan Švec) a Ateliér zvukovej skladby (prof. Peter Mojžiš)

5. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: doc. Ján Oparty)

6. študijný program Audiovizuálne štúdiá (Bc., Mgr., PhD. stupeň) zabezpečuje Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca: Mgr. art. Zuzana Mojžišová, PhD.)

V školskom roku 2020/2021 ukončilo štúdium FTF VŠMU 80 absolventov (z toho 1 cudzinec): 47 bakalárov (z toho 1 cudzinec) a 28 magistrov (z toho 0 cudzincov). Okrem nich ukončili štúdium traja interní a dvaja externí doktorandi – všetci Slováci.

K 31. 12. 2021 študovalo na FTF VŠMU 312 študentov, z toho 23 cudzincov. 195 študovalo na bakalárskom (z toho 15 cudzincov) a 97 na magisterskom (z toho 8 cudzincov). Spolu s 10 internými a 10 externými doktorandmi bol celkový počet všetkých študujúcich na FTF VŠMU 312.

FTF VŠMU sa i v roku 2021 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok, ktoré sa však uskutočnili len online. Boli to napríklad CEEA The Beginning of the Journey. First Steps of Animation Film with Poliektova Sisters (23. 3. 2021), NA ZAČIATKU CESTY: Prezentácia študentských a profesionálnych animovaných projektov (24. 3. 2021), Medzinárodná konferencia Vizuálnych efektov a Herného dizajnu Bratislava 2021 (8. – 9. 4. 2021), Masterclass držiteľky študentského Oscara za animovaný film Dcera, Darie Kascheevy (19. 10. 2021), Prednáška Ivany Laučíkovej: Animovaný priestor (30. 11. 2021), Masterclass kameramana Martina Štrbu (26. 11. 2021), či Masterclass Kataríny Štrbovej – Bielikovej (10. 12. 2021).

V dňoch 20. – 23. októbra sa uskutočnil online aj prezenčne v priestoroch FTF VŠMU 25. Festival Áčko – študentský filmový festival (https://festivalacko.sk/).

Ceny za najlepší film, najlepší hraný film, najlepší scenár, najlepšiu kameru, najlepší zvuk a najlepšiu výpravu získal film Ospalky (SK, 2021) Kateřiny Hroníkovej. Ocenenia za najlepší dokumentárny film a strih si odniesli Ľudia, ktorí nevedia kričať (SK, 2021) Anny Žembovej, cenu za najlepší animovaný film získal horor Nôž (SK, 2021) režiséra Timoteja Lukoviča a cenu za najlepšie vizuálne efekty The Gods (SK, 2021, r. Lukáš Jankovčín, Tomáš Hotový). Divácku cenu získal hraný film Klamári, tuláci a zlodeji (SK, 2021, r. David Benedek).

Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2021 premietali na 82 festivaloch a prehliadkach v 33 krajinách. Získali dovedna 10 ocenení – 9 v zahraničí a 1 na domácich festivaloch. V prehľade nie je započítaný festival Áčko, keďže v posledných rokoch na ňom súťažia len filmy študentov FTF VŠMU.

Najúspešnejším filmom roku 2021 sa stali Ospalky, ktoré vybrali až na tri festivaly kategórie „A“ – predstavili sa v rámci nesúťažnej sekcie Prvé podanie na 55. ročníku MFF Karlove Vary (Česko), v medzinárodnej súťaži krátkych študentských filmov na 69. MFF San Sebastián (Španielsko) a v sekcii Shorts Special Screenings na 37. Varšavskom filmovom festivale (Poľsko).

Na „áčkových“ festivaloch boli uvedené aj filmy: 1.35 (SK, 2003, r. Milan Balog) v programe archívnych filmov na 67. MF krátkych filmov v Oberhausene (Nemecko) a Kožuch (SK, 2021, r. Kristína Bajaníková) v sekcii Rodinný filmový víkend – kraťasy pre deti na 37. Varšavskom filmovom festivale (Poľsko).

Hraný film Sami (SK, 2020, r. Ondrej Hraška) sa spomedzi 680 kandidátov z 34 krajín dostal na shortlist filmov uchádzajúcich sa o Študentské ceny Britskej filmovej a televíznej akadémie (Spojené kráľovstvo).

Na 23. MF študentských filmov v Tel Aviv (Izrael) získal Peter Hoferica ocenenie pre najsľubnejšieho režiséra / Most Promising Director Award za réžiu filmu Pozdrav z Nigérie (SK, 2020).

Festivalovo najúspešnejším bol v roku 2021 animovaný film On the Hill (SK, 2020, r. Lukáš Ďurica, Juraj Mäsiar), ktorý sa predstavil na deviatich festivaloch a prehliadkach.

Výrobu študentských filmov FTF VŠMU vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2021 AVF schválil podporu 17 filmových projektov v celkovej výške 50 000 eur (v roku 2020 to bolo 17 filmových projektov, v celkovej výške 44 800 eur). AVF schválil i podporu pre 25. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2021 (7 000 eur), Prezentáciu študentského filmu V plytkej vode (SK, 2020, r. Marek Moučka) na medzinárodnom festivale DOK Leipzig 2021 (800 eur) a Konferenciu 'Jánošík príbeh strateného filmu' o hľadaní ciest k digitalizácii filmov FTF VŠMU (4 500 eur) a tri projekty v programe Výskum, vzdelávanie a edičná činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry získali celkovú podporu 13 000 eur.

Výška celkovej schválenej podpory projektom FTF VŠMU z AVF v roku 2021 bola 75 300 eur.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ SR) podporilo projekty VEGA a KEGA.

Projekt VEGA: „Súčasné filmové teórie, nové rámce, iné problémy“ pod vedením prof. Jeleny Paštékovej mal pôvodný termín ukončenia 31. 12. 2020 – vzhľadom na pandémiu bol predĺžený do 31. 3. 2021. Podmienky nedovolili uskutočnenie vedeckého kolokvia, projekt preto ukončí publikácia Súčasné filmové teórie: nové rámce, iné problémy.

Od 1. 1. 2019 riešila fakulta KEGA projekt s názvom Prehĺbenie a rozšírenie možností vyučovacieho procesu v predmetoch optika a obrazový reprodukčný reťazec v oblasti analýzy a testovania kvality a vlastností optických sústav v kinematografii v študijnom programe kameramanská tvorba a vizuálne efekty. Hlavným riešiteľom je doc. Štefan Komorný, ArtD. Projekt bol ukončený ku 31. 12. 2021 v riadnom termíne.

Začalo sa riešenie nového projektu KEGA – hlavnou riešiteľkou je doc. Katarína Moláková, ArtD. – s názvom: "NA ZAČIATKU CESTY“ Príprava študentských animovaných projektov pre profesionálnu medzinárodnú prezentáciu v zmysle napĺňania internacionalizácie výučby na FTF VŠMU.

Medzinárodný projekt ERASMUS+ s názvom: „Open innovative resources for filmmaking education and training“, na ktorom participuje za FTF VŠMU Ateliér strihu spolu s filmovými školami z Prahy, Lodže a Záhrebu mal byť pôvodne ukončený 30. 4. 2021 ale termín bol presunutý na 20. 12. 2021. Podarila sa realizácia všetkých plánovaných podujatí.

Pokračovala činnosť dvoch špičkových tímov: Ateliér filmovej tvorby pod vedením prof. Martina Šulíka a Ateliér Vizuálnych filmových efektov pod vedením prof. Ľudovíta Labíka. Spolu im bola v roku 2021 pridelená dotácia MŠVVaŠ SR 30 129 eur.

Nadácia Tatra banky podporila výrobu 9 študentských filmov v sekcii Umenie celkovou sumou 16 300 eur.

Pandemická situácia už po druhý raz neumožnila konanie medzinárodného podujatia Visegrad Film Forum, ktoré bolo presunuté na rok 2022.

FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov, ale v roku 2021 už v ňom už neboli komerčné projekcie pre verejnosť.

V roku 2021 pokračovala aj publikačná činnosť FTF VŠMU. Bol vydaný zborník Jelena Paštéková a kol.: Súčasné filmové teórie 2, učebnica Jozef Hardoš: Televízna tvorba, Svetlo 1, učebné texty Dušan Trančík: Poznámky o filmovej reči a elektronický zborník prezentácií z konferencie IVGC 2021 – Premeny vizuálnych efektov II.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon.

V noci zo 16. na 17. novembra odvysielala RTVS 6-hodinové pásmo Noc so študentskými filmami, ktorého súčasťou bola tvorba študentov FTF VŠMU, Akadémie umení v Banskej Bystrici a pražskej FAMU.

17. – 18. decembra sa uskutočnila Slávnosť krátkeho filmu, ktorej cieľom je popularizovať v kinách formát krátkeho filmu. Tentoraz však len online vo virtuálnej kinosále Kina Lumière pod názvom "Online Kino doma" (www.kino-doma.sk). V pásme Matrac z pamäťovej peny boli uvedené štyri filmy FTF VŠMU – Chlieb náš každodenný (SK, 2021, r. Alica Bednáriková), r a u u (SK, 2021, r. Zlata Golecová), memoria (SK, 2021, r. Peter Podolský) a V plytkej vode. V pásme Girls in Film, predstavujúcom nastupujúcu generáciu odvážnych českých a slovenských filmárok, bol uvedený dokument Denník princeznej (SK, 2020, r. Barbara Vojtašáková).

1. miesto na 16. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2021 nebolo udelené. Na 2. mieste skončili filmy Múza (SK, 2021, r. Dominika Kimličková) a Kolobeh (SK, 2021, r. Veronika Valentová) zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave. Táto škola usporiadala v roku 2021 i 6. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. 1. miesto získal film Čo ak (SK, 2021, r. Rastislav Milan Fabian) zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave.

Študenti troch vysokých škôl – FTF VŠMU, Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne a Akadémie umení v Banskej Bystrici prostredníctvom crowdfundingu financovali bakalársky projekt Ipanema (SK/CZ, 2021, r. Daniela Sláviková). Ten sa v rámci filmovej ceny Český lev dostal do užšieho výberu 20 filmov na Cenu Magnesia za najlepší študentský film.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2021 už po deviaty raz udeľovali ocenenia. Cenu Primátora hlavného mesta Bratislavy a Cenu Metodicko-pedagogického centra (MPC) za pedagogické vedenie získali za Cyklus virtuálna trieda Peter Celec, Pavol Čižmár a Milan Spodniak zo ZUŠ Jána Albrechta.

FILMOVÁ PRODUKCIA

Rok 2021 bol už druhým v poradí, ktorý poznamenala pandémia. Stúpajúci počet vyrobených slovenských dlhometrážnych filmoch pre kiná kulminoval v roku 2019 na čísle 44. V roku 2020 klesol na 28 a v roku 2021 ich vzniklo 26. Vzhľadom k prebiehajúcej pandémii a s ňou súvisiacimi nariadeniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je to i tak úctyhodné číslo.

Bolo medzi nimi 14 hraných, 10 dokumentárnych a 2 animované filmy. 57 % filmov vzniklo v minoritnej koprodukcii. Deväť dlhometrážnych filmov režírovali debutanti alebo debutantky.

Česko 11. 12. 2020 ratifikovalo hovor Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) a 1. 4. 2021 nadobudol platnosť. Vzhľadom k tomu môžeme očakávať zvýšený počet minoritných koprodukcií, pretože pri bilaterálnej koprodukcii klesol požadovaný minimálny podiel koprodukujúcej krajiny z 20 % na 10 % a pri viacnásobnej koprodukcii z 10 % na 5 %.

Zo 14 hraných filmov (11 v roku 2020) boli tri 100 % slovenské alebo majoritné koprodukcie: Cenzorka (SK/CZ/UA, 2021, r. Peter Kerekes) z prostredia ženskej väznice v Odese na Ukrajine, kde sa väzenkyne starajú o svoje deti, ktoré porodili počas výkonu trestu, Kryštof (SK/CZ, 2021, r. Zdeněk Jiráský) – príbeh mnícha na úteku po Akcii K z apríla 1950, počas ktorej komunistický režim prepadol a obsadil mužské kláštory vo vtedajšom Československu, Šťastný nový rok 2: Dobro došli (SK, 2021, r. Jakub Kroner) – voľné pokračovanie mimoriadne úspešnej romantickej komédie.

Jeden film vznikol ako paritná koprodukcia: Známi neznámi (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Marianková) – jedna z viac než dvadsiatich národných verzií talianskej tragikomédie Úplní cudzinci (Perfetti sconosciuti, IT, 2016, r. Paolo Genovese).

Až desať hraných filmov (7 v roku 2020) vzniklo v minoritnej koprodukcii: Absence (IR/CZ/SK, 2021, r. Ali Mosaffa) – príbeh Iránca v stredných rokoch pátrajúceho po otcovej mladosti, prežitej v komunistickej Prahe, Atlas vtákov (Atlas ptáků, CZ/SI/SK/FR, 2021, r. Olmo Omerzu) – dráma preplietajúca komplikované rodinné vzťahy so svetom moderných komunikačných technológií, Chyby (CZ/SK, 2021, r. Jan Prušinovský) – o chybách, ktoré robí každý z nás a ktoré nás dokážu dobehnúť, Iná svorka (Külön falka, HU/SK, 2021, r. Hajni Kis) – dráma o otcovi a dcére, ktorí sa vydali na cestu za poznaním a odpustením, Ľudia krvi (Lidi krve, CZ/SK, 2021, r. Miroslav Bambušek) – experimentálna dráma o tom aké dôležité je nezabudnúť na minulosť svojich predkov a vedieť sa s ňou vyrovnať, Martin a tajomstvo lesa (Mazel a tajemství lesa, CZ/SK/DE, 2021, r. Petr Oukropec) – detský film z prostredia skautského letného tábora, ktorý má v dôsledku plánovanej ťažby navždy zmiznúť, Spiace mesto (Spící město, CZ/SK, 2021, r. Dan Svátek) – detská fantasy, v ktorej zaspia všetci, ktorí mali niekedy deti a všade zavládne chaos, Správa o záchrane mŕtveho (Zpráva o záchraně mrtvého, CZ/SK, 2021, r. Václav Kadrnka) – úvaha nad odchádzaním zo života a prežívaním ľudskej konečnosti, Ubal a zmizni (Ubal a zmiz, CZ/SK, 2021, r. Adam Hobzik) – svieži žánrový debut z pražského Žižkova nakrútený v štýle gangsterskej komédie Guya Ritchieho, Zátopek (CZ/SK, 2021, r. David Ondříček) – film o legendárnom atlétovi, ktorého výkon na olympijských hrách v roku 1952 doteraz nik neprekonal.

V roku 2021 vzniklo i desať dlhometrážnych dokumentov pre kiná (17 v roku 2020). Sedem z nich bolo 100 % slovenských alebo majoritné koprodukcie:

Ako som sa stala partizánkou (SK/CZ, 2021, r. Vera Lacková) – film venujúci sa neprebádanej histórii rómskeho protifašistického odboja, Architekt drsnej poetiky (SK/CZ/BR, 2021, r. Ladislav Kaboš) – portrét brutalistického architekta Hansa Broosa, karpatského Nemca zo Slovenska, ktorý sa presadil v Brazílii, Čiary (SK, 2021, r. Barbora Sliepková) – filmová esej v štýle urbánnych symfónií, situovaná do prostredia ukážkového postsocialistického mesta – súčasnej Bratislavy, Láska pod kapotou (SK/CZ, 2021, r. Miro Remo) – charizmatický portrét odhodlaného päťdesiatnika, ktorý má v živote dve vášne: rýchle autá a školskú lásku, ktorá mu po spackanom manželstve vrátila nádej a chuť ísť ďalej, Na značky! (SK/CZ, 2021, r. Mária Pinčíková) – o prípravách všesokolského zletu nadväzujúceho na 160-ročnú tradíciu Sokola, Očista (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Piussi) – film sledujúci zblízka príbeh snahy o očistu justície a započatie jej reformy, ktorá by mala viesť k naplneniu spravodlivosti, The Sailor (SK, 2021, r. Lucia Kašová) – životný príbeh námorníka, ktorý žil nespútane, nikdy sa neusadil na pevnine a teraz má osemdesiat a on, ani jeho loď, už nie sú schopní vyplávať.

Tri dokumenty (4 v roku 2020) vznikli ako minoritné koprodukcie:

Bývať proti všetkým (Bydlet proti všem, CZ/SK, 2021, r. Tomáš Hlaváček) – film rozprávajúci niekoľkoročný príbeh mesta, kde sa radnica rozhodla skúsiť jeden z nových spôsobov boja proti „biznisu s chudobou“, tzv. Rapid Rehousing, Každá minúta života (Každá minuta života, CZ/SK, 2021, r. Erika Hníková) – film o manželoch, ktorí štvorročného syna každú minútu jeho života vychovávajú tak, aby sa z neho stal úspešný vrcholový športovec a po všetkých stránkach „kvalitný človek“, Rekonštrukcia okupácie (Rekonstrukce okupace, CZ/SK, 2021, r. Jan Šikl) – nájdené profesionálne i amatérske zábery zachytávajúce inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa konfrontované so spomienkami na to, čo v nás tento okamžik zanechal.

Na rozdiel od roku 2020 kedy nevznikol ani jeden dlhometrážny animovaný film alebo pásmo boli v roku 2021 vyrobené až dva. Z pohľadu Slovenska minoritné koprodukcie:

Moja afganská rodina (Moje slunce Mad, CZ/FR/SK, 2021, r. Michaela Pavlátová) – príbeh mladej Češky, ktorá sa zamiluje do Afganca Nazira a rozhodne sa s ním odísť do jeho rodnej zeme a Myši patria do neba (Myši patří do nebe, CZ/FR/PL/SK, r. Denisa Grimmová, Jan Bubeníček) – adaptácia rovnomennej knihy Ivy Procházkovej o myške a lišiakovi.

V koprodukcii K2 Studio a RTVS vznikol aj jeden dlhometrážny film neuvedený v distribúcii – Dhaulágirí je môj Everest (SK, 2021, r. Pavol Barabáš).

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané Dovidenia (SK, 2021, r. Zuzana Jacková), Chlieb náš každodenný (SK, 2021, r. Alica Bednáriková), Klamári, tuláci a zlodeji (SK, 2021, r. David Benedek), Nôž (SK, 2021, r. Timotej Lukovič), Ospalky (SK, 2021, r. Kateřina Hroníková), Otváram dvere a neviem, čo sa s nimi deje pomaly vŕzgajú oči sa dívajú (SK, 2021, r. Kristián Grupač), Pohľady (SK, 2021, r. Roman Pivovarník), Samorast (O sliepkach a ľuďoch) (SK, 2021, r. Peter Hoferica);

dokumenty Awohali (SK, 2021, r. Dominika Kováčová), Da Mihi Animas (SK, 2021, r. Matúš Ďurana), Ľudia, ktorí nevedia kričať (SK, 2021, r. Anna Žembová), Memoria (SK, 2021, r. Peter Podolský), Nech žije smrť (SK, 2021, r. Róbert Mihály), Project Motherhood (SK/ES, 2021, r. Lea Hanzelová, Michal Babinec), Samantha (SK/GB, 2021, r. Mária Pinčíková), Si aj to, čo si nepamätáš (SK, 2021, r. Dorota Vlnová)

a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad: Bolo raz jedno more... (Było sobie morze..., PL/SK, 2021, r. Joanna Kożuch), Donna Bella (SK, 2021, r. Emma Virág Csuport), I Am Sorry Whale (SK, 2021, r. Veronika Kocourková), Kožuch (SK, 2021, r. Kristína Bajaníková), Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen), Miro Jilo / Moje srdce (SK, 2021, r. Dávid Popovič), r a u u (SK, 2021, r. Zlata Golecová), The Gods (SK, 2021, r. Lukáš Jankovčín, Tomáš Hotový), Tomato Hairytage (SK, 2021, r. Laura Kočanová). Po dvoch epizódach vyrobených v roku 2020 vznikli ďalšie štyri epizódy tretej série seriálu Websterovci (SK/CZ, 2021, r. Katarína Kerekesová) – Nástrahy siete, Talentová súťaž, Moľačka, Ťažká práca a posledných 10 dielov 55-dielneho seriálu Chochmesovci (SK, 2021, r. Róbert Šveda) s názvami O charite, Linky pomoci, O duševnom zdraví, Onlajn komunikácia, Autorské právo, O televízii, Hostia, Osobné financie, O súkromí a Na vode.

 

AUDIOVIZULÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 % príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (od 1. januára 2020 dotácie vo výške 33 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

V roku 2021 výsledky aktivít fondu a jeho podpornej činnosti v štandardných štatistických ukazovateľoch do značnej miery negatívne ovplyvnila situácia v súvislosti s pandémiou ochorenia covid-19. V dôsledku opatrení voči tejto pandémii došlo k opakovanému uzatvoreniu kín v Slovenskej republike a viaceré kultúrne podujatia museli presunúť termíny svojho konania alebo prispôsobiť svoj program aktuálnej situácii.

Základný zdroj príjmu v rozpočte fondu na rok 2021 tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý bol rozpočtovaný vo výške 11 720 000 eur, t. j. v sume zodpovedajúcej uzatvorenej zmluve medzi Audiovizuálnym fondom a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. V zmysle zmluvy bola suma 6 000 000 eur určená na podporu audiovizuálnej kultúry a suma 5 720 000 eur bola účelovo určená na podporu audiovizuálneho priemyslu. Fond v priebehu roka 2021 uzavrel k zmluve s ministerstvom jeden dodatok. Dodatkom č. 1 zo dňa 15. 12. 2021 sa príspevok určený na podporu audiovizuálnej kultúry zvýšil o sumu 1 milión eur, pričom túto sumu fond použil na podporu prevádzkovateľov kín zasiahnutých krízovou situáciou v dôsledku epidémie ochorenia covid-19.

Celková prijatá suma príspevku zo štátneho rozpočtu na rok 2021 určená na podporu audiovizuálnej kultúry bola 7 000 000 eur a celková suma určená na podporu audiovizuálneho priemyslu bola 5 720 000 eur. Spolu tak príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu dosiahol v roku 2021 sumu celkom 12 720 000 eur.

V roku 2021 AVF vyplatil na podporu audiovizuálnej kultúry o 306 329 eur viac než v predchádzajúcom roku, čo predstavuje medziročný nárast o 3,30 %.

 Porovnanie celkovej sumy podpory audiovizuálnej kultúry a priemyslu

K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že od roku 2017 Audiovizuálny fond pri viacročných projektoch uplatňuje postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov. Údaje uvedené v tabuľke tak za rok 2021 obsahujú informáciu o celkovej sume pomoci vyplývajúcej z prijatých rozhodnutí.

Dôležitou oblasťou podpory v situácii počas pandémie ochorenia covid-19 bola aj podpora vývoja audiovizuálnych diel. V roku 2021 fond na štipendiá vyčlenil najvyššiu celkovú sumu za rok – 278 tisíc eur, čo predstavuje medziročný nárast o 135 %. Historický rekord dosiahla aj priemerná suma jedného štipendia (6 043 eur).

V programe 1 zameranom na podporu tvorby audiovizuálnych diel fond začal poskytovať štipendiá v roku 2011. Odvtedy touto formou podporil 303 žiadostí celkovou sumou takmer 1,04 milióna eur.

Prehľad podpory tvorivých štipendií na vývoj audiovizuálnych diel

Situácia v dôsledku pandémie covid-19 počas roka 2021 opätovne ovplyvnila dovtedajší trend rastu a spôsobila neistotu či ekonomickú krízu predovšetkým v oblasti filmovej distribúcie a prevádzkovania kín. Subjekty pôsobiace v tejto oblasti síce mohli čiastočne čerpať pomoc určenú pre podniky v kríze poskytovanú štátnymi orgánmi s pôsobnosťou aj na iné odvetvia ekonomiky. No ani dočasné otvorenie kín či verejných kultúrnych podujatí neprinieslo potrebné oživenie filmového trhu zasiahnutého tvrdými opatreniami. Fond preto v súčinnosti s ministerstvom kultúry zrealizoval osobitnú podporu určenú prevádzkovateľom kín za roky 2020 a 2021 v celkovej sume 1 582 000 eur. Poskytnuté prostriedky môžu prijímatelia použiť aj na prezentáciu a propagáciu programu filmových predstavení a komunikáciu s publikom, na dodržiavanie opatrení proti šíreniu ochorenia covid-19, ako aj na svoje prevádzkové náklady vrátane obdobia, počas ktorého museli byť kiná zavreté.

Od začiatku poskytovania tohto typu podpory v podprograme 2.3 tak fond v rokoch 2020 a 2021 rozdelil jednoznačne najvyššiu podporu, ktorá za obidva roky dosiahla kumulovanú sumu 2 656 144 eur.

O podpornej činnosti v Programe 4 – rozvoj audiovizuálnych technológií v slovenskej republike a ďalších aktivitách AVF v súvislosti s kinami nájdete viac informácií v kapitole KINÁ.

Opätovný nárast v roku 2021 zaznamenala aj podpora audiovizuálneho priemyslu v programe 5. V ňom fond vyplatil podporu celkom 41 projektom v sume 5 585 009 eur, čo je historicky najvyššia suma od začiatku existencie tohto programu (2016).

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa legislatívne upravili podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu a pôvodná sadzba dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov sa zmenila na 33 %. V dôsledku toho došlo v priebehu rokov 2020 a 2021 k výraznému nárastu počtu zaregistrovaných filmových projektov, ako aj k medziročnému zvýšeniu celkovej vyplatenej sumy na podporu audiovizuálneho priemyslu. Fond v roku 2021 zaregistroval 63 nových filmových projektov, ktoré sa priebežne realizujú alebo sa budú realizovať v rokoch 2022 až 2024. K 61 žiadostiam vydal fond osvedčenia v roku 2021 a k dvom v roku 2022.

Počet registrovaných filmových projektov stúpol o 40 %, počet podporených projektov stúpol o 116 % a nárast celkovej vyplatenej sumy bol 144 %. Výrazne narástol aj ďalší dôležitý ukazovateľ efektivity tohto spôsobu podpory – prepočítaná celková suma neštátnych investícií vynaložených na realizáciu audiovizuálnych diel na Slovensku.

 

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Tomuto svojmu poslaniu sa nespreneveril ani v roku 2021, keď vzhľadom na finančnú situáciu súvisiacu so zrušením povinného 2 % príspevku bol nútený pozastaviť alebo obmedziť niektoré formy podpornej činnosti. Základom jeho hospodárenia je totiž 2 % príspevok z autorských odmien a odmien výkonných umelcov, ktorý sa vracia vo forme podpôr tvorcom a umelcom. Oni teda môžu odvedením tohto príspevku výrazne ovplyvniť finančné možnosti jednotlivých výborov LF. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby LF podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2021 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2021 a prostredníctvom cien Igric, cien Jána Fajnora a prémií Literárneho fondu ocenil 15 úspešných tvorcov sumou 6 300 eur a 4 slovenských tvorcov sumou 1 000 eur na medzinárodných festivaloch, ako napr. MFF Hory a mesto – cena Literárneho fondu udelená Rastislavovi Hatiarovi za film Nechcený autoportrét (SK, 2020), MFF Cinematik Piešťany – cena Cinematik.doc – Cena Literárneho fondu udelená Mirovi Removi za film Láska pod kapotou (SK/CZ, 2021), festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF udelené za najlepší animovaný film Nôž (SK, 2021) Timotejovi Lukovičovi a za najlepší scenár filmu Ospalky (SK, 2021, r. Kateřina Hroníková) Kateřine Hroníkovej a Kristíne Žilinčárovej. V rámci cien Igric udelil ceny a prémie za herecké výkony v sume 2 600 eur aj výbor Sekcie pre rozhlas, divadlo a zábavné umenie.

Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu poskytol v roku 2021 na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov sumu 38 706,57 eur. V tomto roku pracoval s výrazne nižším rozpočtom, no napriek tomu udelil aj príspevky na tvorivú cestu, a predovšetkým vyše polovice tejto sumy, a to 22 600 eur, bolo vyplatenej 27 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

 

MEDIA

Rok 2021 bol prvým rokom platnosti novej generácie programu Európskej únie na podporu kultúrneho, kreatívneho a audiovizuálneho sektoru Kreatívna Európa. Nebol to jednoduchý rok, pretože pandémia spomalila celý proces schvaľovania nového programu o viac než pol roka a súčasne všetky programy Európskej únie prechádzali na nový systém podávania, hodnotenia a vôbec administrovania všetkých žiadostí vo všetkých podporných schémach na novom portáli.

Nová generácia programu Kreatívna Európa na roky 2021–2027 bola schválená až v priebehu mája 2021 a prvé výzvy boli publikované začiatkom júna. Výsledky väčšiny výziev z roku 2021 tak budú zverejnené až v priebehu roka 2022.

Podporné schémy podprogramu MEDIA predstavila Európska komisia v novej štruktúre, sú rozdelené do troch oblastí :

Obsah (podpora vývoja audovizuálnych projektov – koprodukčné projekty, balíky a minibalíky projektov, podpora projektov, určených pre televíziu a podpora vývoja videohier a diel s imerzným obsahom).

Podnikanie (tréningy, trhy, MEDIA 360°, automatická distribúcia, predajcovia práv, inovatívne nástroje a nové obchodné modely).

Publikum (siete kín, festivaly – jednotlivé a siete, podpora VOD operátorov, výberová podpora kinodistribúcie).

EURIMAGE

Kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie dlhometrážnych filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Na konci roka 2021 mal fond 40 členských štátov z celkového počtu 47 krajín Rady Európy. Plus jedného pridruženého člena – Kanada (od 13. marca 2017).

V roku 2021 fond podporil 85 hraných, 14 dokumentárnych a 11 animovaných dlhometrážnych filmov celkovou sumou 25 779 000 eur. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2021 fond podporil 2 273 európskych koprodukcií v celkovej sume 649 miliónov EUR.

V roku 2021 sa uchádzalo o podporu Eurimages 12 slovenských projektov, 6 z nich ju získalo:

Pôvodný slovenský majoritný projekt Ema a smrtihlav (SK/CZ/HU) podľa rovnomennej novely Petra Krištúfka, ktorý si prepísala a režíruje Iveta Grófová, bol predstavený ako slovensko-česká koprodukcia s celkovým rozpočtom 2 087 000 eur. Schéma koprodukcie zahŕňa aj maďarskú spoločnosť Campfilm v českej koprodukčnej formácii: 71,92 % patrí slovenskej produkcii PubRes s.r.o. (delegovaná producentka Ľubica Orechovská) a 28,08 % českej strane (Total HelpArt T.H.A., koproducent Ondřej Trojan spolu s firmou Campfilm Produkciós és Szolgáltató Kft., zastupovanou Sárou László). Projekt získal podporu 330 000 eur.

Ďalším podporeným slovenským projektom, z hľadiska koprodukčnej schémy minoritným, je animovaný poviedkový film O nepotrebných veciach a ľuďoch (O nepotřebných věcech a lidech, CZ/FR/SK/SI), ktorý bude režírovaný štyrmi režisérmi zastupujúcimi jednotlivé krajiny, a to: David Súkup z Českej republiky, Jean-Claude Rozec z Francúzska, Patrik Pašš ml. zo Slovenska a Leon Vidmar zo Slovinska. Koprodukčná schéma tohto projektu s celkovým rozpočtom 2 375 363 eur je rozdelená nasledovne: 25,78 % českej spoločnosti Maur Film s.r.o. (delegovaná producentka Alena Vadasová), 31,74 % francúzskej spoločnosti Les Productions Vivement Lundi! SARL (koproducentka Valérie Amour Malavieille), 21,42 % slovenskej spoločnosti ARTICHOKE s.r.o. (koproducent Juraj Krásnohorský) a 21,06 % slovinskej spoločnosti ZVVIKS (koproducent Kolja Saksida). Projekt bol podporený sumou 380 000 eur.

Minoritný dlhometrážny dokumentárny projekt režiséra Štěpána Pecha Jan Mančuška (Chybění) (CZ/SK) o svetoznámom výtvarníkovi Jánovi Mančuškovi pochádzajúcom zo Slovenska, bol predstavený v česko-slovenskej koprodukcii s celkovým rozpočtom 133 394 eur. Koprodukčná schéma zahŕňa 79,80 % na českej strane (Mannschaft, delegovaný producent Marek Dusil) a 20,20 % na slovenskej (filmsomnia s.r.o., koproducentka Anna Mach Rumanová). Projekt získal žiadanú podporu 30 000 eur.

Zo slovenskej strany minoritným dlhometrážnym projektom je Karavan (CZ/IT/SK), debutujúcej režisérky Zuzany Kirchnerovej s celkovým rozpočtom 2 261 560 eur. Jeho schéma zahŕňa tri koprodukujúce krajiny: 36,05 % patrí českej produkčnej firme MasterFilm (delegovaná producentka Dagmar Sedláčková), 33,93 % talianskej firme Tempesta (koproducent Carlo Cresto-Dina) a 30,02 % slovenskej nutprodukcii, s.r.o. (koproducent Jakub Viktorin). Projekt bol podporený sumou 250 000 eur.

Z pohľadu Slovenska minoritný dlhometrážny detský projekt Čiapka (Kapa, SI/LU/SK/HR) režiséra Slobodana Maksimoviča s celkovým rozpočtom 1 877 585 eur bol predstavený v takejto schéme: 51,33 % patrí slovinskej spoločnosti Senca Studio (delegovaná producentka Ida Weiss), 28,56 % luxemburskej firme Wady Films SARL (koproducent Adolf El Assal), 10,07 % slovenskej produkcii objectif s.r.o. (koproducentka Vanda Raýmanová) a 10,05 % chorvátskej firme Studio Dim (koproducentka Marina Andree Škop). Projekt bol podporený sumou 205 000 eur .

Minoritná koprodukčná spolupráca začínajúcej slovenskej produkčnej firmy Super film, s.r.o., Bežné zlyhania (Běžná selhání, CZ/SK/HU/IT) maďarsko-rumunskej režisérky Cristiny Grosan s celkovým rozpočtom 1 623 643 eur, bola Eurimages zazmluvnená v takejto schéme: 66,80 % patrí českej spoločnosti Xova Film s.r.o. (delegovaný producent Marek Novák) a slovenskej produkcii Super film s.r.o. (koproducentka Monika Lošťáková), 12,00 % maďarskému produkčnému domu Laokoon Cinema Kft (koproducentka Judit Stalter) a 21,20 % talianskej firme Rosamont S.r.l. (koproducentka Marica Stocchi). Keďže Taliansko síce podpísalo, no zatiaľ neratifikovalo novú Konvenciu o európskych filmových koprodukciách, slovenský 5 % koprodukčný vklad zostáva vo formácii s českou majoritou. Projekt získal podporu 250 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2021 bol 222 086,96 eur.

V roku 2021 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 1 445 000 eur, čo je druhý najvyšší získaný ročný príspevok z Eurimages počas nášho členstva v tomto fonde.

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2021 získalo podporu 65 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

 

KINODISTRIBÚCIA

I v roku 2021 pandémia poznačila aj oblasť kinodistribúcie. V záujme ochrany zdravia návštevníkov kiná na Slovensku museli byť zatvorené od 19. decembra 2020 až do 16. mája 2021. A 25. novembra 2021 sa opäť zavreli. Celkovo museli byť v roku 2021 zatvorené 173 dní, teda takmer pol roka. To sa odzrkadlilo na návštevnosti. A to i napriek tomu, že do plánu premiér sa vrátila väčšina očakávaných blockbusterov z roku 2020, a tak sa historicky najnižší podiel amerických filmov na slovenskej návštevnosti (42,80 % v roku 2020) vrátil opäť do normálu a prišlo na ne 71,47 % divákov. Podiel európskych a domácich filmov na celkovej návštevnosti tak, samozrejme, poklesol. Podiel európskych filmov bez slovenských z 28,98 % v roku 2020 na 18,33 % v roku 2021. A podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) klesol z 32,79 % v roku 2020 na 9,89 % v roku 2021. Na druhej strane je však stále viac než dvakrát vyšší, ako bol v roku 2018.

Prvá priečka v Európe v tomto ukazovateli podľa predbežných výsledkov patrí Česku s podielom 41,90 %. Naopak, tradičný líder Turecko, ktorého podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti bol v roku 2020 až 80 %, zaznamenal pokles na 23,10 %.

Hoci na väčšine trhov, o ktorých získalo Európske audiovizuálne observatórium predbežné údaje, bolo možné pozorovať oživenie, medzi jednotlivými územiami boli výrazné rozdiely. Spôsobili ich najmä počty dní, počas ktorých boli kiná v prevádzke, a špecifiká reštriktívnych opatrení uplatňovaných na rôznych trhoch.

V roku 2021 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 2 037 942 návštevníkov, teda o 13,82 % menej než v roku 2020. Ba dokonca najmenej divákov od roku 1993. Celkové hrubé tržby klesli medziročne o 11,56 % na 12 351 764 eur.

Zatiaľ čo v roku 2020 patrilo Slovensko ku krajinám, v ktorých bol pokles návštevnosti menší ako európsky priemer, v roku 2021 malo Slovensko po Estónsku a Holandsku tretí najväčší medziročný pokles celkovej návštevnosti v kinách. Naopak, najvyšší nárast (90,90 %) zaznamenalo Rumunsko. Návštevnosť kín v Európskej únii a v Spojenom kráľovstve medziročne vzrástla o 28 % na 383,2 milióna divákov. Bez Spojeného kráľovstva bol medziročný nárast v rámci EÚ 27,21 %. Tieto potešiteľné čísla sú však stále veľmi vzdialené od čias pred pandémiou, keď napríklad v roku 2019 prišlo do európskych kín 1,4 miliardy divákov. 

Najmiernejší pokles v štatistikách slovenských kín sme zaznamenali pri počte predstavení, ktorý klesol len o 0,76 % z 98 714 v roku 2020 na 97 962 v roku 2021. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla o 13,16 % – z 23,96 diváka v roku 2020 na 20,80 v roku 2021. Zároveň vzrástla o 2,62 % priemerná cena vstupenky – z 5,91 na 6,06 eura. To je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti a po prvý raz presiahlo hranicu 6 eur.

V roku 2021 sa hralo v slovenských kinách 648 filmov (rovnaký počet ako v roku 2020), z toho 171 (147 v roku 2020) premiér z ponuky 13 distribučných spoločností. Medzi premiérami bolo i 30 slovenských dlhometrážnych filmov a pásiem (z toho jedna obnovená premiéra), čo je o 50 % viac než v roku 2020.

Počas lockdownu kín sa distribučné premiéry presunuli do online priestoru. V roku 2021 tak mali distribučnú online premiéru až tri slovenské filmy – Krajina ve stínu (CZ/SK, 2020, r. Bohdan Sláma) a Komúna (SK/CZ, 2020, r. Jakub Julény). Na rozdiel od dokumentu Libertas (SK, 2020, r. Boris Vereš), ktorý bolo možné vidieť len na jeho webovej stránke, sa však prvé dva tituly dostali i do kinodistribúcie.

Najviac premiér mala spoločnosť CinemArt SK (39), za ňou sa umiestnili Continental film (23) a Asociácia slovenských filmových klubov spoločne s Film Europe (20).

Divácky najúspešnejším titulom roku 2021 sa stala Labková patrola vo filme (Paw Patrol: The Movie, US/CA, 2021, r. Cal Brunker), ktorú videlo 107 306 divákov. Druhá priečka patrila domácemu titulu, komédii Známi neznámi (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Marianková), so 106 252 divákmi. A až tretia bola bondovka Nie je čas zomrieť (No Time to Die, GB/US, 2021, r. Cary Joji Fukunaga) so 104 292 divákmi. Osem z desiatich najnavštevovanejších boli americké filmy. Druhým slovenským divácky najúspešnejším filmom bola Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak), ktorej patrila s 39 063 divákmi 17. priečka. Potešiteľné je, že do Top 100 sa dostali i tri domáce dokumenty – Everest – najťažšia cesta, Každá minúta života (Každá minuta života, CZ/SK, 2021, r. Erika Hníková) a The Sailor (SK, 2021, r. Lucia Kašová).

Najúspešnejším dokumentom roku v slovenských kinách bol Karel (CZ, 2020, r. Olga Malířová Špátová) – o spevákovi Karlovi Gottovi. Hoci sa hral len dva týždne pred štvrtým lockdownom kín 25. novembra, videlo ho 25 816 divákov. A najúspešnejšou minoritnou koprodukciou sa stal Zátopek (CZ/SK, 2021, r. David Ondříček) s 15 547 divákmi.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si v roku 2021 pozrelo v kine 201 629 divákov (v roku 2020 to bolo 775 487 a rok predtým 1 075 129 divákov). Záujem divákov o domácu tvorbu tak medziročne klesol o 74,0 %. Bolo to i kvôli tomu, že chýbali očakávané divácke hity. Plánované premiéry romantických komédií V lete ti poviem, ako sa mám (2022, r. Marta Ferencová) a Šťastný nový rok 2: Dobro došli (2021, r. Jakub Kroner) sa presunuli na jar 2022.

Popri troch desiatkach dlhometrážnych filmov sa v roku 2021 dostali do kín ako predfilmy aj tri krátke slovenské animované tituly: Miro Jilo / Moje srdce (SK, 2021, r. Dávid Popovič), Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen) a Bolo raz jedno more... (Było sobie morze..., PL/SK, 2021, r. Joanna Kożuch). Prvé dva uviedla Asociácia slovenských filmových klubov, tretí spoločnosť Filmtopia.

Obnovenou premiérou bol film Dušana Rapoša Utekajme už ide! (CS, 1986), ktorý digitálne reštaurovali v Slovenskom filmovom ústave.

 Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 877 060, tvorí až 43 % celkovej návštevnosti. Je to i vďaka tomu, že v kinách distribuoval snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount, Universal a Walt Disney Studios. V Top 10 mal filmy Labková patrola vo filme, Krúdovci: Nový vek, Rýchlo a zbesilo 9 a Black Widow (Black Widow, US, 2020, r. Cate Shortland). Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 42,3 %.

Druhé miesto podľa návštevnosti (18,1 %) i podľa hrubých tržieb (19,3 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V kinách distribuovala snímky štúdia Warner Bros. i nezávislých spoločností a v Top 10 mala dva filmy – Duna a V zajatí démonov 3: Prinútil ma k tomu diabol (The Conjuring: The Devil Made Me Do It, US, 2021, r. Michael Chaves). Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Bontonfilm (13,2 % divákov a 12,9 % hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 českú komédiu Matky (CZ, 2020, r. Vojtěch Moravec).

Kvôli pandémii sa zvýšil počet online projekcií, ktoré nie sú započítané v celkových výsledkoch. Či už to boli klasické VoD projekcie distribučných spoločností Asociácia slovenských filmových klubov, Filmtopia, alebo Film Europe cez platformu Edisonline, alebo vo virtuálnej kinosále Kina Lumière Kino doma (www.kino-doma.sk). Do tohto projektu bolo zapojených 7 kín: Kino Úsmev Košice, Kino Iskra Kežmarok, Kino Akademik B. Štiavnica, Kino Film Europe, Kino Fontána Piešťany, Kino Mier Modra a Kino Pezinok. V roku 2021 pribudli početné live diskusie s filmármi a filmárkami s možnosťou interakcie s divákmi prostredníctvom četu.

V roku 2021 Kino doma zrealizovalo 273 predstavení (z toho viac než 20 spojených s diskusiami a workshopmi), celkovo bolo na online predstavenia vydaných prostredníctvom stránky Kina Lumière 9 264 vstupeniek, priemerná návštevnosť dosiahla 34 vydaných vstupeniek na predstavenie. Zároveň bolo online zrealizovaných 11 samostatných diskusií a workshopov, v rámci podujatí Týždeň slovenského filmu, Hory a mesto a Febiofest s celkovou štatistikou 543 pripojených zariadení.

Druhá platforma, ktorá vznikla v apríli 2020 – Kino z gauča (www.kinozgauca.sk) – v roku 2021 nerealizovala ani jedno predstavenie.

Treťou platformou boli #kinaspolu (www.kinaspolu.sk), ktoré začali svoju činnosť 1. decembra 2020 a pokračovali až do 31. júla 2021. Na predstavenia v roku 2021 bolo vydaných takmer 1 900 vstupeniek. Do projektu bolo zapojených 7 kín: Bratislava – Kino Film Europe, Košice – Kino Úsmev, Levice – Kino Junior, Malacky – Kino Záhoran, Modra – Kino Mier, Pezinok – Kino PKC a Šaľa – Dom kultúry.

Kino Film Europe v Bratislave spustilo v júni 2020 platformu #spolusami pre súkromné projekcie s maximálnym počtom 15 osôb pri dodržaní všetkých protipandemických nariadení. Partia priateľov alebo rodina si mohla za primeranú cenu objednať akýkoľvek film z portfólia distribučnej spoločnosti Film Europe, zvoliť si čas a dátum projekcie a zarezervovať si kino len pre seba. V máji 2021 bol tento atraktívny formát súkromných projekcií obnovený a 6 projekcií navštívilo spolu 73 divákov.

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD SR. Nie je zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal počas svojej 19. sezóny na bezplatné projekcie českých a slovenských filmov v 27 slovenských mestách 27 250 divákov. Najúspešnejším filmom sezóny bol titul Šarlatán (Charlatan, CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland), ktorý pod nočnou oblohou videlo 6 840 divákov. Rovnako nie sú zarátané ani projekcie v ďalších letných kinách a alternatívnych priestoroch, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu.

Dúfame, že rok 2022 v slovenských kinách bude lepší ako dva predchádzajúce. Kiná, i keď s obmedzeniami, mohli byť otvorené už od 10. januára. A na dva slovenské filmy – V lete ti poviem, ako sa mám a Šťastný nový rok 2: Dobro došli – prišlo už 300 tisíc divákov, čo je o 50 % viac ako na všetky slovenské filmy za celý rok 2021

 VIDEODISTRIBÚCIA

Pandémia v roku 2021 zasiahla aj oblasť výroby, distribúcie a predaja fyzických nosičov s audiovizuálnymi dielami. Ten však mal dlhodobo klesajúci trend už pred pandémiou a v rokoch 2020 a 2021 kontinuálne klesal. Spoločnosti vydávajúce filmy na fyzických nosičoch sa orientovali najmä na reedície úspešných starších titulov.

Bohužiaľ, napriek snahe sa nám nepodarilo získať údaje o výrobe, distribúcii a predaji DVD, BD a UHD za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2021 od spoločnosti Fermata.

Spoločnosť Magic Box Slovakia v roku 2021 vydala 200 DVD, 221 BD a 50 UHD titulov. Spoločnosť začala od januára 2021 zaraďovať do svojho portfólia tituly hollywoodskych štúdií 20th Century Fox a MGM, ktoré v minulosti distribuovala spoločnosť Bontonfilm. Do distribúcie sa dostali tituly, ktoré boli už dlhé roky beznádejne vypredané, ale i také BD, ktoré vyšli s českou podporou, ale boli dostupné len v zahraničí.

A keďže pandémia spôsobila posun domácich a zahraničných premiér v kinách na rok 2021, prípadne na neurčito, Magic Box Slovakia od februára 2021 prestal vydávať novinkové tituly a rozhodol sa vydať desiatky dlhodobo vypredaných katalógových titulov. Novinky sa začali objavovať v ponuke až v druhom polroku.

TOP 10 najpredávanejších DVD spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Hurá do džungle (Jungle Beat: The Movie, MU, 2020, r. Brent Dawes)

2. Divoký Spirit (Spirit Untamed, US, 2021, r. Elaine Bogan, Ennio Torresan)

3. Krúdovci: Nový vek (The Croods: A New Age, US, 2020, r. Joel Crawford)

4. Rýchlo a zbesilo 9 – pôvodná a režisérska verzia (F9, US, 2021, r. Justin Lin)

5. Malý princ (Le Petit Prince, FR, 2015, r. Mark Osborne)

6. SpongeBob vo filme: Hubka na suchu (The SpongeBob Movie: Sponge Out of Water, US, 2015, r. Paul Tibbitt, Mike Mitchell)

7. Meky (SK/CZ, 2020, r. Šimon Šafránek)

8. Tom & Jerry (Tom and Jerry, US, 2021, Tim Story)

9. Duša (Soul, US, 2020, r. Pete Docter, Kemp Powers)

10. More kúziel (Magic Arch, RU, 2020, r. Vasilij Rovenskij)

 

TOP 10 najpredávanejších BD spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Rýchlo a zbesilo 9 – pôvodná a režisérska verzia (F9, US, 2021, r. Justin Lin)

2. Black Widow (Black Widow, US, 2020, r. Cate Shortland)

3. Sám doma 2: Stratený v New Yorku (Home Alone 2: Lost in New York, US, 1992, r. Chris Columbus)

4. Avatar (Avatar, US/GB, 2009, r. James Cameron)

5. Liga spravodlivosti Zacka Snydera 2BD (Zack Snyder's Justice League, US, 2021, r. Zack Snyder)

6. Votrelec – pôvodná a režisérska verzia (Alien, US/GB, 1979, r. Ridley Scott)

7. Kleopatra 2BD – Edícia k 50. výročiu (Cleopatra, US/GB/CH, 1963, r. Joseph L. Mankiewicz, Rouben Mamoulian)

8. Wonder Woman 1984 (Wonder Woman 1984, US, 2020, r. Patty Jenkins)

9. Votrelci – pôvodná a režisérska verzia (Aliens, US/GB, 1986, r. James Cameron)

10. The Suicide Squad: Samovražedná misia (The Suicide Squad, US, 2021, r. James Gunn)

V roku 2021 bolo vydaných 27 DVD alebo BD s 35 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 19 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2020 bolo vydaných 41 DVD alebo BD so 68 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho 25 s dlhometrážnymi filmami pre kiná).

Slovenské filmy na DVD

Najväčším vydavateľom domácej tvorby na DVD bol v roku 2021 Slovenský filmový ústav. Vydal osem DVD s dlhometrážnymi hranými filmami: prvý slovenský dlhometrážny hraný film Jánošík (CS, 1921, r. Jaroslav Siakeľ), crazy komédiu o troch bohémskych kamarátoch Na krásnom modrom Dunaji (SK, 1994, r. Štefan Semján) s bonusom Film o filme Na krásnom modrom Dunaji (SK, 2021, r. Juraj Johanides), príbeh zo slovensko-poľského pohraničia z dramatických rokov novozaloženej Československej republiky Noční jazdci (CS, 1981, r. Martin Hollý), úspešnú komédiu Pacho, hybský zbojník (CS, 1975, r. Martin Ťapák) a 4DVD Zlatá kolekcia slovenských rozprávok s filmami Plavčík a Vratko (CS, 1981, r. Martin Ťapák), Popolvár najväčší na svete (CS/DE, 1982, r. Martin Ťapák), Nebojsa (CS/CS, 1988, r. Julius Matula) a Sedem jednou ranou (CS/DE, 1988, r. Dušan Trančík).

Tri DVD so slovenskými filmami vydala spoločnosť Magic Box Slovakia. Dramatický príbeh odohrávajúci sa na pozadí spoločenských zmien v roku 1989 a vzbury v leopoldovskej väznici vyvolanej amnestiami prezidenta Havla Amnestie (SK/CZ, 2019, r. Jonáš Karásek), dokument o časoch keď kraľovali pirátske kópie videokaziet s rýchlodabingom premietané na domácich videoprojekciách Králi videa (SK/CZ, 2020, r. Lukáš Bulava) a tragikomédiu o mužovi, ktorému sa život prevráti zo dňa na deň Muž so zajačími ušami (SK/CZ, 2020, r. Martin Šulík).

Päť DVD vydala spoločnosť K2 Studio, ale boli na nich len dve novinky – dokument o partii priateľov, ktorí sa rozhodli zlaniť najvyššie vodopády sveta Salto je kráľ (SK, 2020, r. Pavol Barabáš) a Dhaulágirí je môj Everest (SK, 2021, r. Pavol Barabáš) o horolezcovi Zoltánovi Demjánovi. Druhé DVD bolo aj súčasťou 3DVD kolekcie obsahujúcej filmy Vábenie výšok (SK, 2017, r. Pavol Barabáš), Everest – najťažšia cesta (SK, 2020, r. Pavol Barabáš) a Dhaulágirí je môj Everest.

Mimoriadne bohatá bola opäť i produkcia DVD s pesničkami a reláciami pre deti. V roku 2021 vyšli na DVD: Paci Pac a kamaráti s detskými videoklipmi, v ktorých si zahosťovali známi slovenskí interpreti ako Kuly z Desmodu, Martina Schindlerová, či Ego; Podhradská / Čanaky – Spievankovo – Čaro vianočnej hviezdy a Smejko a Tanculienka – Poď von!

Slovenské filmy na blu-ray

V roku 2021 sa počet slovenských filmoch vydaných na Slovensku na blu-ray nosičoch zredukoval na dva nosiče. Oba vydal Slovenský filmový ústav a filmy na nich sú digitálne reštaurované. Na prvom je hraný film Noční jazdci (CS, 1981, r. Martin Hollý) a na druhom ako napovedá názov Dušan Trančík – krátke filmy je výber z krátkometrážnej tvorby režiséra Dušana Trančíka obsahujúci päť dokumentárnych a dva hrané filmy z rokov 1968 až 1974: Fotografovanie obyvateľov domu (CS, 1968), Tryzna (CS, 1969), Šibenica (CS, 1969), Vydýchnuť (CS, 1970), Vrcholky stromov (CS, 1972), Príbeh siedmich majstrov cechu (CS, 1973) a Amulet (CS, 1974). Ako bonus je na BD rozhovor s Dušanom Trančíkom O siedmich krátkych filmoch (SK, 2021, r. Maroš Brázda).

Nosič s kompletnou tvorbu slovenského režiséra Ela Havettu v júli 2021 súťažil o cenu DVD Awards na festivale Il Cinema Ritrovato v Bologni. Blu-ray kolekciu pod názvom Elo Havetta Collection organizátori podujatia vybrali medzi štyri desiatky finalistov zo všetkých prihlásených blu-ray a DVD vydaní z celého sveta so zameraním na klasickú kinematografiu. O priazeň poroty sa uchádzal popri nosičoch s dielami velikánov filmu ako Federico Fellini či Martin Scorsese.

Slovenské filmy na VHS

V decembri 2021 bola v limitovanom náklade 50 kusov vydaná videokazeta Králi videa. Film je na VHS v nanovo vyexportovanej verzii vo formáte 4:3 a vydal ho samonákladom producent filmu Igor Kovács.

Slovenské filmy na DVD a BD vydané v roku 2021 v zahraničí

V renomovanom britskom vydavateľstve Second Run vyšiel blu-ray nosič s reštaurovaným dlhometrážnym filmom Petra Solana Kým sa skončí táto noc (CS, 1965) Ako bonusy sú na BD Rozhovor o Petrovi Solanovi a jeho filme Kým sa skončí táto noc (SK, 2020, r. Maroš Brázda) s Martinom Kaňuchom a Rastislavom Sterankom a dva Solanove krátke filmy Akcia BL (CS, 1959) a Vysoké Tatry (CS, 1966) a jeho súčasťou je booklet s novými texatmi o filme od Petra Hamesa.

Spoločnosť Signature Entertainment (Spojené kráľovstvo) vydala DVD s filmom Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak) a dvoch zahraničných vydaní na DVD sa dočkal aj film Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) – roadmovie o dvoch starších pánoch, ktorí cestujú krížom cez Slovensko, aby spoznali pravdu o vlastnej minulosti. V Španielsku ho vydala spoločnosť Surtsey Films a v Nemecku spoločnosť 375 media.

Česká televízia vydala rozprávku Vianočná hviezda (O vánoční hvězdě, CZ/SK/DE, 2020, r. Karel Janák).

Magic Box v Českej republike vydal dokument Meky (SK/CZ, 2020, r. Šimon Šafránek).

V januári 2021 boli vyhlásené výsledky výročnej ankety prestížneho cinefilského serveru DVDBeaver o najlepšie BD a UHD roku 2020. Medzi BD sa na skvelom štvrtom mieste objavilo Pomaľované vtáča (Nabarvené ptáče, CZ/SK/UA, 2019, r. Václav Marhoul), ktoré vydala v Spojenom kráľovstve spoločnosť Eureka.

Slovenské filmy na VOD

Zatiaľ čo predaj fyzických nosičov (DVD, blu-ray a UHD) s audiovizuálnym obsahom na celom svete kontinuálne klesá jeho dostupnosť v online priestore naopak kontinuálne rastie. Navyše v čase pandémie ľudia pracujúci z domu bez možnosti vychádzania mali oveľa viac času a vďaka nim si mohli sami určovať, kedy a čo chcú pozerať. Nárast sledovanosti online však nie je priamo úmerný poklesu návštevnosti kín v čase pandémie, ale je kontinuálny. Ukázalo sa, že akonáhle sa otvorili kiná bez obmedzení tak diváci sa do nich rýchlo vrátili.

Databáza LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int/) – ktorú 16. apríla 2019 spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 462 rôznych VOD katalógoch (138 TVOD a 324 SVOD) v 46 európskych krajinách s viac než 44 000 európskymi filmami a 12 650 TV sériami – uvádzala, že v roku 2021 v nich bolo dostupných 286 slovenských filmov a TV sérií v 24 krajinách u 41 poskytovateľov.

K najväčším poskytovateľom slovenských audiovizuálnych diel patrili Netflix so 72 dlhometrážnymi filmami a dvoma animovanými seriálmi a HBO GO s 54 dlhometrážnymi filmami. Potešiteľné je, že Príliš osobná známosť bola od 7. do 10. februára 2021 najsledovanejším filmom Netflixu na Slovensku.

V databáze však ku koncu roka 2021 neboli zahrnuté napríklad:

ASFKVOD (https://vimeo.com/asfk/vod_pages) so 41 filmami

Apple TV + (https://www.apple.com/sk/apple-tv-plus/), ktorá ponúka výhradne exkluzívne projekty Apple.

DAFilms.sk (https://dafilms.sk/) s 825 filmami ku koncu roku 2021

Edisonline (https://edisonline.sk/vod) spoločnosti Film Europe s 1 049 filmami (431 zahraničných a 618 českých)

VOYO (https://voyo.markiza.sk) so stovkami filmov a televíznych seriálov.

A Kinocola (www.kinocola.sk) špecializujúca sa na slovenské filmy v roku 2020 skončila.

HBO Go sa 8. marca 2022 zmenilo na HBO Max a na 14. júna 2022 je ohlásené Disney+.

V zlatých časoch videokaziet (1990 – 1992) bolo na Slovensku v prevádzke takmer 1 500 videopožičovní. V dnešnej ére streamovacích služieb a pirátskeho sťahovania filmov boli v prevádzke k 31. 12. 2021 už len jedna – Oscar na Šancovej ulici v Bratislave.

 

KINÁ

Aj v roku 2021 mala pandémia veľký dopad i na kiná. Po prvý raz museli byť v zmysle nariadení Úradu verejného zdravotníctva zatvorené od 1. januára do 17. mája (137 dní) a druhý raz od 25. novembra do 31. decembra. Celkovo teda museli byť kiná na Slovensku zatvorené 173 dní, čo predstavuje 47,4 % z roku 2021.

Viacsálové kiná boli zatvorené ešte dlhšie. Súviselo to najmä so zákazom konzumácie pokrmov a nápojov v hľadisku. Najrýchlejšie sa znovuotvárali jednosálové kiná, v ktorých premietali aj filmové kluby.

Podľa našich informácií však v roku 2021, podobne ako v roku 2020, ani jedno kino v dôsledku pandémie neukončilo svoju prevádzku.

V roku 2021 bolo v prevádzke 160 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 273 plátnami (v roku 2020 to bolo 159 kín so 261 plátnami). Z toho bolo 87 jednosálových kín s 23 606 sedadlami, 23 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 92 sálami a 13 945 sedadlami a 5 multiplexov (kiná s 8 a viac sálami) so 48 kinosálami a 7 753 sedadlami, 34 letných kín s 23 307 sedadlami, 7 alternatívnych priestorov s 8 sálami a 375 sedadlami, tri putovné kiná a jedno autokino.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Zatiaľ čo v roku 2020 nebolo na Slovensku otvorené ani jedno viacsálové kino, tak v roku 2021 boli otvorené až dve. 17. júna 8-sálový CINEMAX Prešov Novum a 23. septembra 5-sálové kino Star v Prešove.

Dňa 4. novembra bolo v priestoroch prvého panoramatického kina v Československu – kina Dukla (neskôr Kino YMCA), kde v súčasnosti sídli Majestic Music Club, otvorené Kino Náhoda s 10-metrovým plátnom a zapožičaným DCP projektorom.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

V roku 2021 Audiovizuálny fond (AVF) podporil 5 žiadostí na digitalizáciu technológiou D-cinema – kino Akropola v Kremnici, kino Tatra vo Vrábloch, kinosály B a ULTRA X v miniplexe CINEMAX Novum v Prešove a redigitalizáciu kinosály K1 kina Lumière v Bratislave celkovou sumou 150 000 eur.

K 31. decembru 2021 bolo na Slovensku v prevádzke technológiou D-cinema digitalizovaných 208 kinosál v 115 kinách a 6 letných kín (195 kinosál v 95 kinách a 6 letných kín v roku 2020). V 103 digitalizovaných kinosálach – z toho 35 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

Dvadsaťosem viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2021 digitalizovaných technológiou D- cinema 99,29 % kinosál. Digitalizovaná nebola len 30-miestna kinosála v košickom kine Úsmev. Z 87 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2021 v prevádzke, bolo digitalizovaných technológiou D-cinema 72,41 %.

V rokoch 2010 – 2021 AVF finančne podporil digitalizáciu 91 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 676 090 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D-cinema bez podpory AVF, zo 66 jednosálových sa to podarilo len deviatim – Bánovce nad Bebravou (TAJMS Cinema – od 1. 7. 2019 nepremieta), Bratislava (Klap – od roku 2020 nepremieta pre verejnosť), Bratislava (Kino Film Europe), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava (Kino X – od 29. 1. 2017 nepremieta), Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok (Kultúra). Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013 a DCI projektor v letnom kine v Martine financovalo mesto.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu Kino Kultúra v Ružomberku, v roku 2018 kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši vymenilo s podporou AVF starší prenajatý projektor v kinosále “B” za nový, v roku 2019 bolo redigitalizované kino Záhoran v Malackách a v roku 2020 kinosála K1 Kina Lumière.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD.

V roku 2021 bola podaná 1 žiadosť na digitalizáciu kina touto technológiou. Podporu 25 000 eur získal kultúrny priestor Nová Cvernovka v Bratislave.

Do konca roku 2021 bolo podporených 29 žiadostí – z toho jedna redigitalizácia – sumou 352 700 eur (priemer 12 162 eur na žiadosť). Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF a v súčasnosti už premieta technológiou D-cinema.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V roku 2021 bolo podporených 8 žiadostí – Mier Považská Bystrica, 2x Úsmev Košice, Tatra Komárno, Tatra Vráble, Mier Modra, kinosála ULTRA X v miniplexe CINEMAX Novum v Prešove a projekt Kino doma Slovenského filmového ústavu celkovou sumou 54 150 eur.

V rokoch 2014 – 2021 bolo podporených 67 žiadostí celkovou sumou 1 014 700 eur (priemer 15 145 eur na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

V podprograme 4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike boli podporené vývoj software Vision spoločnosti Filmpark production (15 000 eur) a vývoj zariadenia Autojib spoločnosti Kodreta furniture s.r.o. (10 000 eur). Oba projekty v roku 2017. V roku 2020 získal podporu portál DAFilms.sk – slovenské online kino (19 000 eur) a v roku 2021 Detský portál DAFilms Junior Slovensko. Celkovo boli teda podporené 4 žiadosti celkovou sumou 60 500 eur (priemer 15 125 eur na žiadosť).

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je Slovenský filmový ústav členom od roku 2001.

Z letných kín pravidelne premieta z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

K 31. decembru 2021 bolo v prevádzke 34 letných kín (29 v roku 2020), ktoré vyberali vstupné. Okrem 6 letných kín digitalizovaných technológiou D-cinema (Banská Bystrica, Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 5 letných kinách. V mestách Krupina, Pezinok, Podhájska a Senec si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina a Trnovce ho mali zapožičaný z kina Primáš v Myjave.

V roku 2021 bolo v prevádzke aj jedno autokino, ktoré vyberalo vstupné dve autokiná – Autokino Orava v Námestove.

A tiež tri komerčné putovné kiná – letné kino Gamon, putovné kino pri Autokine Orava a Túlavé kino Zálesie. Bažant kinematograf i v roku 2021 premietal zadarmo. Rovnako ako ďalších 40 jednosálových kín a alternatívnych priestorov.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (3 083 kinosál v 44 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2021 26 kín (z toho 42,3 % jednosálových) v osemnástich mestách (26 kín v osemnástich mestách v roku 2020): bratislavské kiná Artkino Za zrkadlom, Kino Film Europe, Mladosť, Nostalgia a Kino Lumière (4 sály), kiná v Košiciach (Úsmev – 2 sály), Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Trenčíne (Artkino Metro) a miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, Dunajskej Strede, Košiciach, Martine, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna + MAX), v Žiline a multiplex CINEMAX v Bratislave.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 – podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR.

V roku 2021 získalo 51 žiadateľov celkovú sumu 483 805 eur.

Festival Jeden svet pracuje na projekte Jeden svet bez bariér. Je založený na stretnutiach a rozhovoroch s predstaviteľmi znevýhodnených komunít, ako sú ľudia so zrakovým znevýhodnením (Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska), nepočujúci (Myslím – centrum kultúry nepočujúcich), seniori (OZ Zrejme), ľudia bez domova (OZ Vagus, Proti prúdu), rodičia malých detí, cudzinci (OZ Mareena) a iní potenciálni diváci. Do projektu sa zapojili aj ďalšie inštitúcie, napríklad Kino Lumière, Magistrát mesta Bratislavy alebo Audiovizuálny fond.

Prvé výsledky už fungujú napríklad v Kine Lumière v Bratislave (napr. inkluzívne kino pre deti s poruchou autistického spektra a ADHD od roku 2019) a Kine Úsmev v Košiciach.

 

FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK), k 31. decembru 2021 pôsobilo na Slovensku celkom 55 filmových klubov s 3 300 členmi (v roku 2020 to bolo 57 filmových klubov s 3 030 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín. 40 z nich, teda 70 %, je v digitalizovaných kinách.

Najmä vďaka fanúšikom kvalitného klubového filmu mnohé kiná prežili náročný rok 2021. V programoch kín sa objavilo až 137 filmov z katalógu ASFK. A dvojnásobne (na 70 titulov – v roku 2020 to bolo 35) sa rozšírila online platforma VoD (Vimeo ASFK), ktorá sa úspešne prepojila s projektom bratislavského Kina Lumière Kino doma.

V roku 2021 prišlo na predstavenia klubových filmoch vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 25 798 divákov čo znamená medziročný pokles 49,60 %. Klubové tituly sa v roku 2021 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 1,00 % (2,16 % v roku 2019).

Celková návštevnosť v SR kinách za rok 2021 bola 2 037 942 divákov.

Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 1,82 eur (3,48 eur v roku 2020). Pre porovnanie priemerné vstupné na predstavenie vo všetkých kinách v roku 2021 bolo 6,06 eur.

V roku 2021 neboli vyhlásení ani držitelia tradičných Výročných cien ASFK.

ASFK uviedla v roku 2021 do kín 21 noviniek, z toho 1 obnovenú premiéru – Utekajme už ide! (CS, 1986, r. Dušan Rapoš) a dva krátke filmy ako predfilmy: animovaný Miro Jilo / Moje srdce (SK, 2021, r. Dávid Popovič) pred Gogo (Gogo, FR, 2020, r. Pascal Plisson) a Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen) pred Iná svorka (Külön falka, HU/SK, 2021, r. Hajni Kis).

Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2021 sa stal Everest – najťažšia cesta (SK, 2020, r. Pavol Barabáš) s 2 150 divákmi (2 953 divákov vrátane online projekcií).

 

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

Nariadené zatvorenie kín v dôsledku pandémie v roku 2021 trvalo 173 dní. Teda ešte o 57 dní dlhšie ako v roku 2020. Malo to samozrejme výrazný vplyv nielen na návštevnosť kín, ale aj na termíny konania filmových festivalov a prehliadok. Niektoré sa uskutočnili v online podobe, niektoré v neskoršom termíne a redukovanej alebo hybridnej podobe a časť z nich sa presunula na rok 2022.

Mnohé podujatia a prehliadky sa niesli v duchu osláv storočnice slovenského filmu v súvislosti so stým výročím vzniku prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík (CS, 1921, r. Jaroslav Siakeľ).

Z najväčších medzinárodných filmových festivalov sa napokon v plánovanom termíne uskutočnili len MFF Art Film Fest v Košiciach a MFF Cinematik v Piešťanoch. Najväčším smoliarom bol opäť MFF FEBIOFEST Bratislava.

28. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest (www.artfilmfest.sk) sa po ročnej prestávke spôsobenej pandémiou uskutočnil 23. – 27. júna 2021 v skrátenej, 5-dennej podobe. Cenu Modrý anjel pre najlepší film festivalu získala snímka Rozkoš (Pleasure, SE/NL/FR, 2021, r. Ninja Thyberg), Modrého anjela za najlepšiu réžiu získal srbský režisér Ivan Ikić za film Oáza (Oaza, RS/NL/SI/BA/FR, 2020). Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala švédska herečka Sofia Kappel za stvárnenie hlavnej hrdinky filmu Rozkoš a Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon získal ruský herec Vladimir Onochov, predstaviteľ hlavného hrdinu filmu Ľoška – lovec veľrýb (Kitoboy, RU/PL/BE, 2020, r. Filip Juryjev. Porota sa rozhodla udeliť aj čestné uznanie. Za kameru filmu Pot (Sweat, 2020) putovala do rúk poľského kameramana Michała Dymeka. Divácku cenu JOJ Cinema za najlepší dlhometrážny film získala komédia Superhit (Un triomphe, FR, 2020, r. Emmanuel Courcol).

Hercovu misiu si prevzal český herec Petr Nárožný a Cenu prezidenta festivalu získal režisér prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík (CS, 1921) Jaroslav Siakeľ in memoriam.

V dňoch 14. – 19. septembra 2021 sa v Piešťanoch konal 16. MFF Cinematik (www.cinematik.sk). Už druhý ročník, ktorého podobu ovplyvnila pandémia. Vstup na projekcie mali iba zaočkovaní diváci. Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka s názvom Meeting Point Europe, ktorý vyberajú kritici zo šestnástich krajín Európy, získala čierno-biela historická dráma Andreja Končalovského Drahí súdruhovia! (Dorogie tovarišči, RU, 2020). Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získal Miro Remo za film Láska pod kapotou (SK/CZ, 2021). Cenu primátora mesta Piešťany si odniesol dokument Na značky! (SK/CZ, 2021, r. Mária Pinčíková). Cenu divákov získala dráma bosnianskej režisérky Jasmily Žbanić Quo vadis, Aida? (Quo vadis, Aida?, BA/AT/RO/NL/DE/PL/FR/TR/NO, 2020).

Medzinárodný filmový festival FEBIOFEST Bratislava (www.febiofest.sk) sa v roku 2021 neuskutočnil vo svojej tradičnej podobe. V pôvodne plánovanom termíne Febiofestu sa uskutočnila len jedna z kľúčových aktivít festivalu – Industry Days, zameraná pre odbornú verejnosť. V rámci nich dominovala prezentácia pripravovaných slovenských filmov Works in Progress 29. marca 2021. Uskutočnila sa v podobe živého online streamu, počas ktorého tvorcovia vo videoprezentáciách predstavili jedenásť nových filmových projektov. Medzi divákmi bolo vyše 70 filmových profesionálov z prestížnych medzinárodných festivalov. Ocenenie za najlepší prezentovaný projekt – Cenu Best Febio Pitch s finančnou prémiou 3 000 eur – získal pripravovaný dlhometrážny hraný debut režiséra Martina Gondu Potopa. Porota sa rozhodla oceniť Špeciálnou cenou pripravovaný krátky film Strigov v réžii Barbory Berezňákovej.

14. Medzinárodný festival animácie Fest Anča (www.festanca.sk) sa konal od 1. do 4. júla 2021 netradične online. Náhle uvoľnenie opatrení nakoniec umožnilo pripraviť aj limitovanú verziu Fest Anča naživo s účasťou publika v Žiline. Na festivale boli udelené ocenenia:

Anča Award: Bodkovaný chlapec (Polka-dot Boy, FR, 2020, r. Sarina Nihei)

Anča Award Special Mention: Sen (KKUM, KR, 2020, r. Kangmin Kim)

Anča Student Award: Nahý (Golyj, RU, 2020, r. Kirill Chačaturov)

Anča Student Award Special Mention: Jeden, dva, tri kilometre (Un Kilomètre à Pied, BE, 2020, r. Mathieu Georis)

Anča Music Video Award: Prezident Lourajder – Osud (SK, 2021, r. Matej Mihályi)

Anča Music Video Special Mention: Devours – Garnet Graves (CA, 2019, r. kolektív animátorov Flavourcel)

Anča Slovak Award: slovenská študentka FAMU Eva Matejovičová za film Azyl (CZ, 2021)

Anča Slovak Award Special Mention: Domov, sladký domov (SK, 2020, r. David Štumpf)

Anča Kid’s Award: Mňami hami… (Om Nom Nom…, JP, 2019, r. Minato Matsuda, Haruna Ueno, Tomoko Taiga)

Pásmo ocenených filmov pod názvom Best of Fest Anča 2021 sa dostalo i do distribúcie A festival spustil aj projekt Kino Fest Anča pre školy, ktorý pozostáva z dvoch balíkov filmov, pričom každý z nich predstavuje to najlepšie zo súčasnej svetovej ale aj slovenskej animácie. Oba výbery sú šité na mieru detskému divákovi vo veku od 4 do 10 rokov.

 Ďalšie významnejšie festivaly, prehliadky a workshopy na Slovensku v chronologickom poradí:

25. – 31. január – 7. prehliadka súčasného severského filmu SCANDI – online na www.edisonline.sk

27. – 30. január – online prehliadka Filmové dni LUX – Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

5. – 6. február – Art Film Fest online 2021 – Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk/

4. – 9. marca – Taliansko: Krajina, Film, Fotografia – online Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

12. – 18. apríl – 7. Týždeň francúzskeho filmu Crème de la Crème – online – https://cdlc.sk/

12. apríl – 10. máj – Filmový kabinet špeciál: Zločin podľa Langa – online Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

13. – 15. apríl – 7. ročník seminára KADU: Medzi divadlom a filmom pri príležitosti 100. výročia profesionálneho divadla na Slovensku – online Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

26. – 30. apríl – Ekotopfilm / Envirofilm, festival filmov o trvalo udržateľnom rozvoji – online – www.ekotopfilm.sk

7. – 8. máj – LUX Film Days 2021 – Cena publika (Corpus Cristi (Boże Ciało, PL, 2019, r. Jan Komasa) a Kolektív (Colectiv, RO/LU/DE, 2019, r. Alexander Nanau)) online Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

9. máj – LUX Film Days 2021 – Cena publika (Chľast (Druk, DK/SE/NL, 2020, r. Thomas Vinterberg)) online Kino Film Europe – www.kino.filmeurope.sk

19. – 23. máj – 21. Medzinárodný festival horského filmu a dobrodružstva – Hory a mesto – predstavenia sa realizovali online, diskusie boli streamované z kinosály bratislavského Kina Lumière bez účasti divákov, dve pásma víťazných filmov boli premietnuté v kine 23. a 25. mája – https://horyamesto.sk/

9. jún – 14. júl – FFi Filmy stratené v covide (Bratislava, Kino Lumière – každú stredu a sobotu) – www.kino-lumiere.sk

13. jún – 31. júl – Služobníci – špeciálne letné turné za osobnej účasti tvorcov, hercov a predstaviteľom cirkvi – 16. 6. Levice – Kino Junior, 22. 6. Žilina – Stanica – Zárečie, 23. 6. Prešov – Kino Pocity – Záhradné kino za Scalou, 3. 7. Poprad – Kino Tatran, 4. 7. Košice – Amfiteáter, 6. 7. Trnava – Amfiteáter, 7. 7. Banská Bystrica – Kino v bazéne, 8. 7. Humenné – Kino Fajn, 10. 7. Čadca – Kino Palárik, 14. 7. Bratislava – Nová Cvernovka, 15. 7. Ružomberok – Kino Kultúra, 22. 7. Dolný Kubín – Mestské kultúrne stredisko, 31. 7. Trenčín – Mierové námestie – http://www.filmtopia.sk

15. jún – 13. júl – Cinevitaj – prehliadka talianskej kinematografie (Kino Lumière Bratislava) – 15. 6. Palladio (r. Giacomo Gatti, 2019), 22. 6. Bernini (r. Francesco Invernizzi, 2018), 29. 6. Canova (r. Francesco Invernizzi, 2018), 6. 7. Chlieb, láska a... (Pane, amore e..., 1955, r. Dino Risi), 13. 6. V znamení Venuše (Il segno di Venere, 1955, r. Dino Risi) – https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8722/informacia-13985

15. jún – 31. august – Európske filmy za euro (Slovensko – vybrané kiná + online Kino doma) – https://asfk.sk/prave-v-kinach/pozyvame-na-letny-projekt-europske-filmy-za-euro/

17. jún – 16. MF animovaných filmov stredných škôl Animofest (Bratislava – Súkromná stredná umelecká škola animovanej tvorby) – www.uat.sk

17. jún – 6. UAT Film, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl (Bratislava – Súkromná stredná umelecká škola animovanej tvorby) – www.uat.sk

18. – 20. jún 6. prehliadka panoramatických filmov (Banská Bystrica – amfiteáter Paľa Bielika) – www.bbamfiteater.sk

20. jún – 22. august – Nedeľa s Quentinom (Banská Bystrica – amfiteáter Paľa Bielika) – www.bbamfiteater.sk

29. jún – 17. august – Ozveny Ji.hlavy (Bratislava – Nová Cvernovka) – www.filmexpanded.com, www.novacvernovka.eu

1. júl – 4. september – 19. Bažant kinematograf (27 slovenských miest) – www.kinematograf.sk

2. – 4. júl – 14. Comics Salon & AnimeSHOW 2020 (Bratislava – DK Ružinov) – www.animeshow.sk

15. – 18. júl – 9. Filmová noc na hrade (hrad Šariš) – www.filmovanocnahrade.sk

3. – 6. august – Kino pod hviezdami 2021 (Bratislava – Hlavné námestie) – www.sfta.sk

4. – 8. august – 23. Letný filmový festival 4 živly – Téma: Pravda a lož (Banská Štiavnica) – www.4zivly.sk

7. – 26. august – Neznámy Milan Lasica (Bratislava – Kino Lumière) – www.kino-lumiere.sk

8. – 17. august – Bažant kinematograf (Bratislava – Tyršovo nábrežie) – www.kinematograf.sk/mesto/bratislava

13. – 14. august – 18. Pezinský alternatívny filmový festival (Pezinok – Schaubmarov mlyn) – http://festivalpaff.sk/

27. – 29. august – 6. Art In Park (Trenčianske Teplice) – www.artinpark.sk

27. – 29. august – Oslavy 100. výročia slovenskej kinematografie (Blatnica)

3. – 5. september – 10 rokov s kinom Lumière (Bratislava – Kino Lumière) – https://www.kino-lumiere.sk/

3. – 5. september – 29. Cineama – celoštátna postupová súťaž a prehliadka amatérskej filmovej tvorby (Bardejovské kúpele – kino Žriedlo) – https://www.nocka.sk/cineama-2021/

7. september – Jánošík 21 (Československo, 1921, r. Jaroslav Siakeľ) + Erik Truffaz, David Kollar & Tomáš Mutina naživo (Bratislava – Kino Lumière) – https://www.kino-lumiere.sk/

23. september 2021 – jún 2022 – Abecedár slovenského filmu (1921 – 2021) (Bratislava, Kino Lumière) – www.kino-lumiere.sk/

27. september – 3. október 3. ročník filmového festivalu Cinedu (Mestské kultúrne stredisko Nové Mesto nad Váhom, Kino Považan) – www.cinedu.sk

13. – 17. október – 29. Medzinárodný festival horských filmov Poprad – online a v obmedzenej miere aj naživo – www.mfhf.sk

4. – 10. október – 37. Medzinárodný filmový festival Agrofilm – online – www.agrofilm.sk

6. – 11. október – 15. Filmový festival inakosti (Bratislava, Kino Lumière) – www.ffi.sk

10. október – 36. Medzinárodný festival potápačských filmov a fotografie (MFPF) – online – www.mfpf.eu

7. – 9. október – Medzinárodný online festival 1– a 5–minútových filmov a videoklipov Azyl – (Banská Bystrica – Múzeum SNP, Záhrada, Akadémia umení + Edisonline.sk) – https://festivalazyl.sme.sk

12. – 14. október – 15. MFF Astrofilm (Piešťany – KSC Fontána) – www.astrofilm.sk

18. – 24. október – Be2Can – Prehliadka festivalového filmu z Berlína, Benátok a Cannes (plus 25. 10. – 14. 11.) (Bardejov – Bašta, Bratislava – Artkino za zrkadlom, Kino Lumière, Kino Mladosť, SND – Nová budova (sála činohry), Kino Film Europe, Dubnica nad Váhom – Kino Lastovička, Košice – Kasárne / Kulturpark, Kino Úsmev, Liptovský Mikuláš – Kino Nicolaus, Martin – Kino Moskva, Nitra – Mlyny Cinemas, Kinoklub Tatra, Nové Zámky – Kino Mier, Piešťany – Kino Fontána, Poprad – Kino Tatran, Prešov – Kino Pocity (klub Stromoradie), Prievidza – FK‘93, Rimavská Sobota – Kino Orbis, Ružomberok – Kultúra Sereď – Kino Nova, Spišská Nová Ves – Kino Mier, Trenčín – Artkino Metro, Trnava – Malý Berlín, Žilina – Stanica Záriečie) – www.be2can.eu

20. – 23. október – 25. Festival Áčko – študentský filmový festival (Bratislava – FTF VŠMU) – https://festivalacko.sk/

21. – 24. október – 20. česko-slovenská filmologická konferencia Krpáčovo: Stopy začiatkov – https://asfk.sk/podujatia/jubilejny-20-rocnik-filmologickej-konferencie/

22. október – 11. december – 19. Festival outdoorových filmov (25 miest v ČR a SR, na Slovensku Sabinov) – www.outdoorfilms.cz

23. – 27. október – Ružové sny: Storočnica slovenskej kinematografie (Bratislava – Dom kultúry Zrkadlový háj) – www.kzp.sk/podujatie/ruzove-sny-storocnica-slovenskej-kinematografie

2. – 5. november – Festival slobody (Bratislava, Kino Lumière) – www.kino-lumiere.sk/, www.festivalslobody.sk/

5. – 11. november – 22. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet (Bratislava, Kino Lumière) – https://www.kino-lumiere.sk/, www.jedensvet.sk

11. – 14. november – Adrenalin film festival (Bratislava, Kino Lumière) – https://www.kino-lumiere.sk/, www.facebook.com/adrenalinfestival.sk

14. november – 27. MFF Zlatý žobrák Košice – online – https://festival.sk/

15. – 19. november – Ars Poetica (Bratislava, Kino Lumière) – https://www.kino-lumiere.sk/, www.arspoetica.sk/

18. – 22. november – Mittel cinema festival (Bratislava, Kino Lumière) – https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8722/informacia-14774

24. – 25. november – 8. vzdelávací seminár KADU tému ARS & ANIMA – umenie a duša (Bratislava, Kino Lumière + online Kino doma + livestream na Facebooku) – www.vsmu.sk/novinky/kadu-ars-anima-umenie-a-dusa/

29. november – 5. december – 7. Týždeň slovenského filmu (Bratislava, Kino Lumière) – online Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

9. december – Večer európskeho filmu / European Cinema Night 2021 – Leto 85 (FR, 2020, r. François Ozon) – online Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

17. – 18. december – Slávnosť krátkeho filmu – online Kino Lumière / Kino doma – https://kino-doma.sk

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

Aj v roku 2021 pandémia významne zasiahla aj konanie filmových festivalov a udeľovanie ocenení. Niektoré prešli do online priestoru, ale mnohé sa neuskutočnili vôbec.

 11. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) boli po ročnej prestávke udelené 9. apríla 2022 za filmovú tvorbu rokov 2020 a 2021.

Najlepším hraným filmom sa stala dráma Cenzorka (SK/CZ/UA, 2021, r. Peter Kerekes) z prostredia ženskej väznice v Odese na Ukrajine, kde sa väzenkyne starajú o svoje deti, ktoré porodili počas výkonu trestu. Z jedenástich nominácií (v kategóriách najlepší hraný film, réžia, scenár – Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes, kameramanský výkon – Martin Kollar, strih – Martin Piga, Thomas Ernst, zvuk – Tobiáš Potočný, hudba – Lucia Chuťková, kostýmy – Katarína Hollá, Polina Karčeva, ženský herecký výkon v hlavnej úlohe – Irina Kiriazeva, Liubov Vasylyna, ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe – Marina Klimova) získala ocenenia za najlepší hraný film, réžiu, scenár a najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Irina Kiriazeva).

Ešte o jednu nomináciu viac (12 – najlepší hraný film, réžia, scenár – Marek Leščák, Rebecca Lenkiewicz, Ivan Ostrochovský, kameramanský výkon – Juraj Chlpík, strih – Jan Daňhel, Martin Malo, Maroš Šlapeta, zvuk – Tobiáš Potočný, hudba – Miroslav Tóth a Cristian Lolea, kostýmy – Katarína Hollá, masky – Lukáš Král, mužský herecký výkon v hlavnej úlohe – Samuel Polakovič, najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej hlavnej úlohe – Milan Mikulčík, Vlad Ivanov) mali Služobníci (SK/RO/CZ/IE, 2020, r. Ivan Ostrochovský) – dráma z prostredia bohosloveckej fakulty v totalitnom Československu. Služobníci získali tri ocenenia za najlepší kameramanský výkon, najlepší strih a najlepšie kostýmy.

Jedenásť nominácií získal film Muž so zajačími ušami (SK/CZ, 2020, r. Martin Šulík) a to za najlepší hraný film, réžiu, scenár – Marek Leščák, Martin Šulík, masky – Martin Jankovič, Katarína Horská, strih – Marek Šulík a všetky štyri herecké kategórie: ženský herecký výkon v hlavnej úlohe – Alexandra Borbély, ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe – Tatiana Pauhofová, Zuzana Kronerová a Zuzana Mauréry, mužský herecký výkon v hlavnej úlohe – Miroslav Krobot a mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe – Oldřich Kaiser. Film získal štyri ocenenia za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej (Miroslav Krobot) aj vo vedľajšej úlohe (Oldřich Kaiser), najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Zuzana Kronerová) a masky.

Šesť nominácií mal film Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak) – najlepšie kostýmy (Katarína Štrbová Bieliková), strih (Marek Kráľovský), kameramanský výkon (Martin Žiaran), masky (Michaela Kicková), zvuk (Olaf Mehl, Juraj Baláž) a najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Noël Czuczor). Slnko v sieti získal za najlepší zvuk.

Jedinú nomináciu premenil na ocenenie film Čiary (SK, 2021, r. Barbora Sliepková) keď Jonatán Pastirčák získal Slnko v sieti za najlepšiu filmovú hudbu.

Najlepším dokumentárnym filmom sa stal Raj na zemi (SK, 2019, r. Jaro Vojtek). V tejto kategórii boli ešte nominované filmy Láska pod kapotou (SK/CZ, 2021, r. Miro Remo) a The Sailor (SK, 2021, r. Lucia Kašová).

Najlepším animovaným filmom sa stal Bolo raz jedno more... (Było sobie morze..., PL/SK, 2021, r. Joanna Kożuch). Nominované v tejto kategórii boli ešte filmy Cez palubu! (Přes palubu!, CZ/SK, 2019, r. Filip Pošivač, Barbora Valecká) a On the Hill (SK, 2020, r. Lukáš Ďurica, Juraj Mäsiar).

Slnko v sieti za výnimočný prínos audiovizuálnej kultúre si prevzali herečka Emília Vášáryová a filmová a literárna vedkyňa Jelena Paštéková.

Neštatutárnu Divácku cenu Slnko v sieti získal film Známi neznámi (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Marianková).

32. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2020 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: režisér a scenárista Dušan Hanák.

Hraná filmová tvorba pre kiná: Martin Šulík za réžiu filmu Muž so zajačími ušami.

Televízna dramatická tvorba: Juraj Štepka za tvorivý režisérsky prínos vo filme Mlčanie (SK, 2020).

Filmová a televízna dokumentárna tvorba: Richard Krivda za námet a kameru vo filme Múdry blázon (SK, 2020, r. Juraj Nvota).

Igric za animovanú tvorbu: Andrea Pátková a Veronika Valentová videoklip Problémy s problémami (SK, 2020, r. Andrea Pátková).

Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Zuzana Kanócz za sugestívne stvárnenie postavy vojvodkyne Henriety vo filme O liečivej vode (SK/CZ, 2020, r. Ján Sebechlebský).

Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Juraj Loj za brilantné stvárnenie postavy Františka vo filme Šarlatán (Charlatan, CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland) s prihliadnutím na jeho účinkovanie v seriáli Slovania (SK/UA, 2020, r. Peter Bebjak, Michal Blaško, Serhii Sanin, Oleg Stahursky).

Tvorivé prémie získali:

Za hranú filmovú tvorbu pre kiná: Peter Bebjak za réžiu filmu Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak).

Za televíznu dramatickú tvorbu: Tomáš Juríček za mimoriadne kreatívny kameramanský výkon vo filme O liečivej vode.

Za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu: režisérka Viera Čákanyová za film Biela na bielej (SK/CZ, 2020).

Za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu: režisér Ivan Ostrochovský za film Služobníci.

Za animovanú tvorbu: Veronika Kocourková za réžiu, výtvarné návrhy a nápadité stvárnenie prírodných javov v animovanom filme Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek (SK, 2020).

Za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele 1.: Alexandra Borbély za výraznú hereckú kreáciu vo filme Muž so zajačími ušami.

Za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele 2.: Jana Kvantiková za pôsobivý herecký výkon v seriáli Slovania s prihliadnutím na účinkovanie v seriáli Červená páska.

Za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele 1.: Csongor Kassai za vierohodnú interpretáciu rozporuplnej postavy komunistu Josefa Pachla vo filme Krajina ve stínu (CZ/SK, 2020, r. Bohdan Sláma) za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele 2.: Tomáš Maštalír za mimoriadne presvedčivé stvárnenie psychologicky zložitej postavy drsného Radúza v seriáli Slovania.

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali v kategórii hraná filmová a televízna tvorba – Alica Bednáriková za talentovaný prínos a osobité zobrazenie pocitu generačného vzdoru vo filme Nuda (SK, 2020), v kategórii animovaná tvorba Lukáš Ďurica a Juraj Mäsiar za réžiu a perfektne zvládnuté vizuálne efekty v animovanom filme On The Hill a v kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba režisérka Dorota Vlnová za film Ferdinand Milučký (SK, 20020) zo seriálu Ikony.

Zvláštnu cenu poroty pre producenta získal Rastislav Šesták za kreatívny a mimoriadne náročný producentský prínos k filmu Správa s prihliadnutím na seriál Herec (SK/CZ, 2020, r. Peter Bebjak).

29. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2020 boli udelené na základe hlasovania v ankete členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský celovečerný hraný, aj koprodukčný film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2020, získala dráma Šarlatán (Charlatan, CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland), cenu za najlepší slovenský celovečerný dokumentárny film, ktorý mal premiéru v kinách v roku 2020 získal FREM (CZ/SK, 2019, r. Viera Čákanyová), cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získala filmová a literárna bádateľka Jelena Paštéková, Cenu za najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2020 získali ex aequo Corpus Christi (Boże Ciało, PL, 2019, r. Jan Komasa) a Chľast (Druk, DK/SE/NL, 2020, r. Thomas Vinterberg) a za uvedenie týchto filmov do kín získali cenu distribučné spoločnosti Asociácia slovenských filmových klubov – za film Corpus Christi a Film Europe – za film Chľast.

Na 7. Týždni slovenského filmu boli udelené Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos, resp. výnimočný počin v oblasti slovenskej filmovej vedy – filmová a literárna historička Jelena Paštéková, Cena Pavla Branka za systematickú prácu v oblasti publicistiky a popularizáciu slovenskej kinematografie a audiovízie pre autora vo veku do 35 rokov – filmový publicista a kreatívny riaditeľ distribučnej spoločnosti Film Expanded Matej Sotník a Cena Orbis Pictus pre vydavateľa (printového, digitálneho, audiovizuálneho), alebo prevádzkovateľa internetovej stránky, ktorý sa v priebehu kalendárneho roku koncepčne a kontinuálne výnimočne venoval publikovaniu reflexie filmovej (audiovizuálnej) tvorby s akcentom na vývoj, tvorbu, distribúciu a propagáciu slovenských audiovizuálnych diel – mesačník o filmovom dianí (nielen) na Slovensku Film.sk, ktorého vydavateľom je Slovenský filmový ústav. Držitelia cien boli vyhlásení na tlačovej konferencii Týždňa slovenského filmu 23. novembra 2021 ale kvôli zatvoreniu kín si ocenneia prevzali až na 8. Týždni slovenského filmu 4. apríla 2022. Divácku cenu Týždňa slovenského filmu získal film Králi videa (SK/CZ, 2020, r. Lukáš Bulava).

Z 28. CINEAMA – celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby si Hlavnú cenu odniesol animovaný film Zlodeji koní – Jakub Chochula (scenár a réžia), Ján Feckanič (námet a výprava).

Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii Audiovízia – Multimédiá – získali Erik Praus, Peter Kováč, David Kollar, Memory film, a Rozhlas a televízia Slovenska za film Fantastický stredovek (SK, 2019, r. Erik Praus).

Počas roka 2021 bolo v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko ďalších domácich cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Bebjak – laureát 24. ročníka cien Krištáľové krídlo v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie

Hana Beranová – výročná ceny pri príležitosti 95. výročia Slovenského rozhlasu

Vladimír Godár – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí – štátne vyznamenania pri príležitosti 28. výročia vzniku Slovenskej republiky (27. 6. 2021)

Juraj Johanides – nominácia v kategórii Audiovizuálne umenie za réžiu cyklu Chvíľka poézie (RTVS) – 26. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2021

Juraj Johanides – Hlavná cena v kategórii Audiovizuálne umenie za réžiu cyklu Chvíľka poézie (RTVS) – 26. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2021

Zuzana Kocúriková – nominácia v kategórii Umenie a kultúra – 13. anketa Slovenka roka

Zuzana Kocúriková – víťazka v kategórii Umenie a kultúra – 13. anketa Slovenka roka

Milan Lasica – pamätná dlaždica na bratislavskom Filmovom chodníku slávy (9. septembra 2021)

Mária Pinčíková – nominácia v kategórii Audiovizuálne umenie za réžiu dokumentárneho filmu Na značky! – 26. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2021

Július Satinský – pamätná dlaždica na bratislavskom Filmovom chodníku slávy (9. septembra 2021)

Dezider Ursiny – Pribinov kríž II. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky – štátne vyznamenania pri príležitosti 28. výročia vzniku Slovenskej republiky (27. 6. 2021)

Martin Žiaran – nominácia v kategórii Audiovizuálne umenie za kameru vo filme Správa a v minisérii Herec – 26. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2021

Anka Žitná, moderátorka televízie TA3 – nominácia v kategórii Médiá a komunikácia – 13. anketa Slovenka roka

Anka Žitná, moderátorka televízie TA3 – víťazka v kategórii Médiá a komunikácia – 13. anketa Slovenka roka

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2021 úspešné i na festivaloch v zahraničí. K najžiadanejším a najoceňovanejším filmom v roku 2021 patril dlhometrážny hraný film Cenzorka (SK/CZ/UA, 2021, r. Peter Kerekes).

Slovenskými národnými nomináciami na Európsku filmovú cenu boli hrané filmy Muž so zajačími ušami (SK/CZ, 2020, r. Martin Šulík) a Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak). Do užšieho výberu 68 hraných, dokumentárnych a animovaných filmov sa však dostal len animovaný film Myši patria do neba (Myši patří do nebe, CZ/FR/PL/SK) Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka, ktorý napokon získal aj nomináciu v kategórii Európsky animovaný dlhometrážny film.

Slovenským národným kandidátom na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii najlepší medzinárodný dlhometrážny film bola dráma Cenzorka. Film sa však, podobne ako český kandidát, a slovenská koprodukcia, Zátopek (CZ/SK, 2021, r. David Ondříček), nedostal do užšieho, desaťčlenného výberu filmov uchádzajúcich sa o toto ocenenie, pred rokom 2020 známe ako najlepší cudzojazyčný film.

Mimoriadnym úspechom bola nominácia na Zlatý glóbus v kategórii Najlepší animovaný film pre Moja afganská rodina (Moje slunce Mad, CZ/FR/SK, 2021, r. Michaela Pavlátová). Je to prvá nominácia pre Čechy alebo Slovensko od roku 2006 keď bola pridaná táto kategória.

A Myši patria do neba boli nominované na francúzsku filmovú cenu César v kategórii najlepší animovaný film.

Slovenské filmy boli v roku 2021 uvedené na sedemnástich z 53 festivalov kategórie A (teda takmer na jednej tretine) –

74. Filmový festival Locarno (Švajčiarsko): Pardi di domani – Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen)

78. MFF Benátky (Taliansko): súťažná sekcia Horizonty – Cenzorka

69. MFF San Sebastián (Španielsko): Nest – Ospalky (SK, 2021, r. Kateřina Hroníková); Zabaltegi-Tabakalera – Cenzorka

37. Filmový festival Varšava (Poľsko): Shorts Special Screenings – Ospalky; Rodinný filmový víkend – kraťasy pre deti – Kožuch (SK, 2021, r. Kristína Bajaníková

43. MFF Káhira (Egypt): Medzinárodná súťaž – Cenzorka – Cena Naguiba Mahfouza za najlepší scenár; súťažná sekcia Medzinárodný týždeň kritikov – Iná svorka (Külön falka, HU/SK, 2021, r. Hajni Kis) – Cena Fathyho Faraga – špeciálna cena poroty; Special Screening – Moja afganská rodina

52. Medzinárodný indický filmový festival, Goa (India): Medzinárodná súťaž – Správa o záchrane mŕtveho (Zpráva o záchraně mrtvého, CZ/SK, 2021, r. Václav Kadrnka) – Cena za réžiu; Svetová panoráma – Absence (IR/CZ/SK, 2021, r. Ali Mosaffa)

61. Filmový festival Krakov (Poľsko): Animované v Poľsku – Bolo raz jedno more... (Było sobie morze..., PL/SK, 2021, r. Joanna Kożuch)

63. ZINEBI – Medzinárodný festival dokumentárnych a krátkych filmov, Bilbao (Španielsko): Medzinárodná súťaž krátkych filmov – Milý tati; Project Motherhood (SK/ES, 2020, r. Lea Hanzelová, Michal Babinec)

25. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava (Česko): Opus Bonum – Čiary (SK, 2021, r. Barbora Sliepková) – Hlavná cena za najlepší medzinárodný dokumentárny film 2021 a Cena za najlepší debut a Cena za najlepší zvukový design; Česká radosť – Očista (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Piussi) – Zvláštne uznanie, Ako som sa stala partizánkou (SK/CZ, 2021, r. Vera Lacková), Milý tati – Cena za najlepší zvuk, Ľudia krvi (Lidi krve, CZ/SK, 2021, r. Miroslav Bambušek); Súhvezdie – The Sailor (SK, 2021, r. Lucia Kašová); Dokument ČT – Každá minúta života (Každá minuta života, CZ/SK, 2021, r. Erika Hníková), Láska pod kapotou, Rekonštrukcia okupácie (Rekonstrukce okupace, CZ/SK, 2021, r. Jan Šikl); Priehľadná bytosť: Karol Plicka – Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi (CS, 1937, r. Karol Plicka), Zem spieva (CS, 1933, r. Karol Plicka), Prezident republiky dr. E. Beneš u nás (CS, 1937, r. Karol Plicka), Po horách, po dolách (CS, 1929, r. Karol Plicka), Pán prezident na Slovensku (CS, 1945, r. Karol Plicka)

28. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Hot Docs,  Toronto (Kanada): World Showcase – The Sailor

34. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov (IDFA), Amsterdam (Holandsko): To najlepšie z festivalov – Milý tati

19. MFF DOC Lisboa (Portugalsko): Pôvod – postupy a tradície v kinematografii – Na značky! (SK/CZ, 2021, r. Mária Pinčíková)

17. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov ZagrebDox (Chorvátsko): Medzinárodná súťaž – Biela na bielej (SK/CZ, 2020, r. Viera Čákanyová); Teen Dox – Orchester z krajiny ticha (SK, 2020, r. Lucia Kašová)

36. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov DOK.fest Mníchov (Nemecko): DOK.international – Komúna (SK/CZ, 2020, r. Jakub Julény)

28. Sheffield Doc/Fest (Anglicko, Spojené kráľovstvo): Medzinárodná súťaž – Biela na bielej

24. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Montreal RIDM (Kanada): Strength of the Living – Biela na bielej

45. Medzinárodný festival animovaného filmu Annecy (Francúzsko): súťaž dlhometrážnych filmov – Moja afganská rodina; Screening Event – Myši patria do neba

55. MFF Karlovy Vary (Česko): Hlavná súťaž – Atlas vtákov (Atlas ptáků, CZ/SI/SK/FR, 2021, r. Olmo Omerzu), Každá minúta života – Zvláštna cena poroty, Láska pod kapotou, Správa o záchrane mŕtveho; Na Východ od Západu – Iná svorka; Zvláštne uvedenie – Moja afganská rodina, Rekonštrukcia okupácie, Zátopek (CZ/SK, 2021, r. David Ondříček) – Divácka cena denníku Právo; Future Frames – Ospalky; Horizonty – Pomaľované vtáča (Nabarvené ptáče, CZ/SK/UA, 2019, r. Václav Marhoul), Myši patria do neba (Myši patří do nebe, CZ/FR/PL/SK, r. Denisa Grimmová, Jan Bubeníček)

Na 71. MFF Berlín vybrali do Berlinale Talents – programu určeného začínajúcim tvorcom, ktorého zámerom je zviditeľnenie a interdisciplinárna výmena v oblasti filmového priemyslu – režiséra a producenta Matúša Krajňáka a režisérku a producentku Barboru Berezňákovú.

Emerging Producers je propagačný a vzdelávací projekt Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava, ktorý združuje talentovaných európskych producentov so zameraním na dokumentárne filmy. Nadväzujúc na úspech posledných piatich ročníkov sa program od roku 2017 rozšíril o stretnutie spojené s prezentáciou producentov počas Berlinale. Slovenskou reprezentantkou programu bola v roku 2021 Zora Jaurová.

Na 25. Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava bola medzi Emerging Producers slovenská producentka Silvia Panáková.

Na 55. MFF Karlovy Vary získal projekt Obeť (SK/CZ/DE, r. Michal Blaško, producenti: Jakub Viktorín, Pavla Janoušková Kubečková) Works In Progress TRT Award.

V roku 2021 sa slovenské filmy premietali i na festivaloch MFF Chicago (USA), Viennale (Rakúsko), FF Cottbus (Nemecko), FF Tallinn Black Nights (Estónsko) a mnohých ďalších.

Český filmový a televízny zväz (FITES) udeľoval 22. 1. 2022 už po 35. raz audiovizuálne ceny Trilobit. Hlavnú cenu Trilobit 2022 získali Michaela Pavlátová za výtvarnú zložku a réžiu animovaného filmu Moja afganská rodina a Miroslav Bambušek za scenár a réžiu hraného filmu Ľudia krvi.

5. februára 2022 boli odovzdané 12. ceny českej filmovej kritiky za rok 2021. Zo slovenských filmov získali nominácie Zátopek (4), Chyby (CZ/SK, 2021, r. Jan Prušinovský) (3), Moja afganská rodina a Milý tati dve nominácie a Myši patria do neba jednu. Ceny získali: najlepšia herečka – Pavla Gajdošíková (Chyby), najlepší herec – Václav Neužil (Zátopek), Audiovizuálny počin – Myši patria do neba (výtvarná koncepcia – Denisa Grimmová, Jan Bubeníček, Jan Kurka) a najlepší krátky film – Milý tati.

5. marca 2022 sa po 29. raz udeľovali výročné filmové ceny Český lev za rok 2021.

Slovenské koprodukčné filmy mali 52 nominácií: Zátopek – 13, Muž so zajačími ušami – 11, Atlas vtákov – 9, Chyby – 8, Moja afganská rodina – 4, Láska pod kapotou – 2, Myši patria do neba – 2 a Kryštof, Ľudia krvi, Milý tati po jednej nominácii.

Najviac ocenení (8) získal Zátopek – najlepší celovečerný hraný film, réžia, herec v hlavnej úlohe (Václav Neužil), kamera (Štěpán Kučera), strih (Jarosław Kamiński), zvuk (Pavel Rejholec, Jakub Čech), scénografia (Jan Vlasák), masky (Jana Dopitová) a film získal aj dve neštatutárne ceny – Cenu filmových fanúšikov a cenu za najlepší filmový plagát. Po jednom ocenení si odniesli Chyby – najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Pavla Gajdošíková), Muž so zajačími ušami – najlepší herec vo vedľajšej úlohe (Oldřich Kaiser), Myši patria do neba – Denisa Grimmová, Jan Bubeníček – producenti Vladimír Lhoták, Alexandre Charlet – výtvarníci Denisa Grimmová, Jan Bubeníček, Jan Kurka – najlepší animovaný film a Milí tati – najlepší krátky film, ktorý získal aj neštatutárnu Cenu Magnesia za najlepší študentský film.

Katarína Štrbová Bieliková získala Českého leva za najlepšie kostýmy za prácu na TV minisérii Božena (CZ, 2021, r. Lenka Wimmerová).

Na 34. filmovom festivale Finále Plzeň (24. – 29. september 2021) získal cenu študentskej poroty Západočeskej univerzity v Plzni za najlepší televízny a internetový projekt v kategórii „film a miniséria“ Herec, epizóda 1 (SK/CZ, 2020, r. Peter Bebjak).

Krátky animovaný film Milý tati okrem už spomínaných ocenení získal napríklad ešte Cenu za najlepší krátky film na 65. filmovom festivale Londýn (Spojené kráľovstvo), Cenu divákov za najlepší krátky dokumentárny a animovaný film na 64. medzinárodnom festivale dokumentárnych a animovaných filmov DOK Leipzig (Nemecko) či Veľkú cena poroty za najlepší krátky animovaný film na filmovom festivale Amerického filmového inštitútu AFI FEST (USA).

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. Film Everest – najťažšia cesta (SK, 2020, r. Pavol Barabáš) získal dvanásť ocenení. Medzi nimi Grand Prix na Medzinárodnom festivale horských filmov v Káthmandu (Nepál), Špeciálnu cenu poroty na 19. NZ Mountain Film and Book Festival (Nový Zéland), Cenu za najlepší horolezecký film na 6. UMFF, Ulju Mountain Film Festival, Ulsan (Južná Kórea) alebo cenu za Najlepší horolezecký film na 15. festivale horských filmov Domžale (Slovinsko) a film Salto je kráľ (SK, 2020, r. Pavol Barabáš) získal Cenu GrandValira - Strieborný plesnivec za najlepší film o horských športoch – 38. Festival horských filmov BBVA, Torelló (Španielsko) a Cenu za najlepšie dobrodružstvo na 15. medzinárodnom festivale horských filmov Ushuaia SHH (Argentína).

Počas roka 2021 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Badač (spolu s Kateřina Černá, Petr Oukropec) – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii najlepší film za Moja afganská rodina (vyhlásená 4. 1. 2022)

Pavol Barabáš – Cena za réžiu za film Everest – najťažšia cesta na 24. Medzinárodnom festivale horských a dobrodružných filmov Vertikál v Moskve (Rusko)

Rudolf Biermann (spolu s Martin Šulík) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší celovečerný hraný film za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Peter Hoferica – ocenenie pre najsľubnejšieho režiséra – 23. medzinárodný festival študentských filmov, Tel Aviv (Izrael)

Katarína Hollá – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšie kostýmy za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Katarína Horská (spolu s Martin Jankovič) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšie masky za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Martin Huba – Výročná cena Asociácie českých filmových klubov (udelená 7. 8. 2021 na 47. Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti (Česko))

Martin Jankovič (spolu s Katarína Horská) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšie masky za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Sahraa Karimi – afganská režisérka so slovenským občianstvom bola spolu s ďalšími desiatimi afganskými ľudskoprávnymi aktivistkami 27. septembra nominovaná na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2021, ktorú udeľuje Európsky parlament od roku 1988 jednotlivcom alebo organizáciám z celého sveta za ich zásluhy pri obhajovaní ľudských práv a základných slobôd. Za držiteľa ceny vyhlásili 20. 10. 2021 ruského aktivistu a politického väzňa Alexeja Navaľného

Marek Leščák (spolu s Martin Šulík) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší scenár za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

František Lipták – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia scénografia za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Zuzana Mauréry – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Zuzana Mistríková (spolu s Ondřej Zima, Jan Prušinovský, Ľubica Orechovská) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší celovečerný hraný film za film Chyby – 29. Český lev (vyhlásená 17. 1. 2022)

Ľubica Orechovská (spolu s Ondřej Zima, Jan Prušinovský, Zuzana Mistríková) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší celovečerný hraný film za film Chyby – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Miro Remo – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii najlepší dokument za film Láska pod kapotou (vyhlásená 4. 1. 2022)

Miro Remo (spolu s Vít Janeček) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší dokumentárny film za film Láska pod kapotou – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Martin Štrba – nominácia na Cenu Orol za najlepšiu kameru za film Šarlatán – 23. Poľské národné filmové ceny Orol (odovzdávané 21. júna 2021)

Martin Štrba – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia kamera za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Katarina Štrbová-Bieliková – Cena Orol za najlepšie kostýmy za film Šarlatán – 23. Poľské národné filmové ceny Orol (odovzdávané 21. júna 2021)

Katarína Štrbová Bieliková – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšie kostýmy za televíznu minisériu Božena – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Martin Šulík (spolu s Rudolf Biermann) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší celovečerný hraný film za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Martin Šulík – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia réžia za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Martin Šulík (spolu s Marek Leščák) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší scenár za film Muž so zajačími ušami – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Božidara Turzonovová – Cena Kristián (za celoživotný prínos kinematografii) – 28. medzinárodný filmový festival Praha – Febiofest (Česko) (17. – 24. 9. 2021)

Jana Vlčková – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší strih za film Atlas vtákov – 29. Český lev (vyhlásená 17. januára 2022)

Martin Žiaran – Cena Asociácie českých kameramanov za vynikajúce kameramanské dielo za film Správa (udelená 2. 3. 2022)

 

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Celosvetová pandémia koronavírusu aj roku 2021 zasiahla do plánovaných projektov a činnosti Slovenského filmového ústavu (SFÚ, www.sfu.sk). Bol to rok, v ktorom SFÚ výrazne pocítil krátenie rozpočtu o 10 %, ale vďaka úsporným opatreniam a maximalizácii výnosov neznížil stav zamestnancov a napriek komplikovanej spoločenskej a ekonomickej situácii sa mu opäť podarilo dosiahnuť ziskový hospodársky výsledok.

V roku 2021 uplynulo sto rokov od vzniku prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík (CS, 1921) režiséra Jaroslav Siakeľa. SFÚ si túto skutočnosť pripomínal počas celého roka množstvom špeciálnych podujatí i publikačnou činnosťou. Jánošík sa vďaka veľkému záujmu stal v roku 2021 najviac uvádzaným filmom zo zbierok SFÚ za hranicami našej krajiny.

Rozpočet SFÚ tvoria celkovo štyri základné zdroje, a to štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko a od roku 2012 sa SFÚ môže uchádzať aj o dotácie z Audiovizuálneho fondu (AVF).

Slovenský filmový ústav je v oblasti kinematografie jedinou štátnou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou ako takou.

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, prevádzkovanie Kina Lumière a predajne Klapka, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva autorov, výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo-obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii.

SFÚ vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečuje činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti.

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu mesačníka Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.

Poslaním NKC je propagácia a prezentácia slovenského audiovizuálneho dedičstva, ako aj aktuálnej slovenskej kinematografie na domácich a medzinárodných filmových fórach, jej priblíženie slovenskej a svetovej verejnosti. Organizuje a spoluorganizuje filmové podujatia, spolupracuje s partnerskými organizáciami, zastrešuje vydávanie všeobecných propagačných publikácií zameraných na slovenskú kinematografiu a audiovíziu, má na starosti zber a poskytovanie komplexných informácií a služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, iniciuje a spoluorganizuje pracovné stretnutia profesionálov na medzinárodnej úrovni a informačno-vzdelávacie podujatie pre odborníkov z oblasti kinematografie/audiovízie na Slovensku.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na Ministerstvo kultúry SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke www.aic.sk, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.aic.sk/slovakfilms).

V súvislosti s prezentáciou slovenskej kinematografie na medzinárodných filmových fórach AIC zhromažďovalo a spracovalo podklady pre výrobu propagačných materiálov o súčasnej situácii slovenskej audiovízie (napr. Slovak Films 2021, New & Upcoming Slovak Docs 2021).

Osobitnou zložkou SFÚ je od 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovakia. Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov. (Viac pozri kapitola MEDIA).

 

TELEVÍZIA

Podiel sledovanosti slovenských vysielateľov medziročne mierne klesol. V roku 2021 mali Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so svojimi štyrmi kanálmi (Jednotka, Dvojka, Trojka a Šport) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, TV JOJ, JOJko, PLUS, WAU a TA3 59,8 % podiel počas celého dňa (61,3 % v roku 2020) a 68,1 % v prime time (70,2 % v roku 2020).

Všetky výsledky v tejto kapitole sa týkajú cieľovej skupiny Ind 12+ hostia a ide o Live + TS0-3 vysielanie, čiže je započítaná aj 3-dňová odložená sledovanosť (time-shift).

Počas roka 2021 bolo na Slovensku podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu (www.rvr.sk) v platnosti 223 licencií na televízne vysielanie (216 v roku 2020). Počet licencií na digitálne televízne vysielanie sa v roku 2021 zvýšil o 17 a u ostatných došlo k poklesu. Z 223 licencií bola 1 na multiregionálne vysielanie (ktoré môže prijímať viac ako 30 % a menej ako 80 % obyvateľov), 2 licencií na regionálne vysielanie (ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov), 18 licencií na lokálne vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov a 202 licencií na digitálne televízne vysielanie.

Zoznam audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie spadajúcich pod rozsah regulácie podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii – k 31. 12. 2021 bolo evidovaných 102 spoločností (niektoré viacnásobne – napr. Orange Slovensko a.s., MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o, SITA Slovenská tlačová agentúra a.s.).

Registrovaných bolo aj 161 držiteľov registrácie retransmisie (160 v roku 2020), z toho 131 na prevádzkovanie retransmisie v káblových distribučných sieťach (KDS, IPTV), 6 systémom MMDS, 2 systémom MVDS, 3 prostredníctvom GSM a UMTS a 9 prostredníctvom vysielačov DVB-T a DVB-S/DTH (satelit).

Verejnoprávna RTVS je jediným vysielateľom na základe zákona. Jej poslaním je poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania. V roku 2021 vysielala na kanáloch Jednotka, Dvojka, Trojka a 20. decembra pribudol Šport.

Rok 2021 sa niesol v znamení osláv. RTVS, ktorá vznikla v roku 2011 spojením Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom, oslávila dvojaké výročie – 95 rokov od spustenia rozhlasového vysielania a 65 rokov od prvého televízneho vysielania na slovenskom území. Pri tejto príležitosti vzniklo niekoľko špeciálnych dokumentov a relácií

Jednotka – základom jej programovej služby boli v roku 2021 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport.

Podiel Jednotky na trhu bol počas celého dňa 10,8 % a v prime time 14,0 %. Najvyššiu sledovanosť na Jednotke mal prenos zápasu Slovensko – Švédsko z MS v hokeji vysielaný 30. 5. 2021 (rating 30,2 %).

Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.

Podiel Dvojky na trhu bol počas celého dňa 3,4 % a v prime time 2,8 %. Najvyššiu sledovanosť na Jednotke mal prenos zápasu Rusko – Švédsko z MS v hokeji vysielaný 31. 5. 2021 (rating 15,1 %).

Trojka – vysielala ako monotematický športový kanál od 8. 8. 2008 do 30. 6. 2011 a bola obnovená 22. 12. 2019 so zameraním na archívne programy z viac ako 60-ročného televízneho archívu hlavne pre divákov nad 60 rokov.

Podiel Trojky na trhu bol 0,8 % počas celého dňa a 0,9 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť na Trojke mali predkolá futbalovej Ligy majstrov / Európskej ligy / Európskej konferenčnej ligy vysielané 12. 8. 2021 (rating 1,8 %).

Šport – športová televízia vysielajúca 24 hodín denne, programy ako priame prenosy, športové spravodajstvo, magazíny o zdravom životnom štýle aj archívne materiály. Príchodom štvrtého vysielacieho okruhu dostal väčší priestor regionálny šport, pričom jednou z priorít nového kanála je aj podpora vzdelávania a motivácie všetkých vekových kategórií k zdravému životnému štýlu. Samotné vysielanie sa spustilo 20. decembra 2021 o 17:00 hod. a preto údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

Najvyššiu sledovanosť na športe mal prenos z pretekov Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní v Rakúsku vysielaný 29. 12. 2021 (rating 6,4 %).

RTVS si svoje výročia pripomenula niekoľkými dokumentami a reláciami. V koprodukcii s Českou televíziou vznikli 12-dielne kapitoly z dejín československej televíznej tvorby Na programe televízia (SK/CZ, 2021, r. Jakub Skalický) – Zábava pre každého, Bola raz rozprávka, Detektívi pred kamerou, Komik a jeho televízia, Ako sa nakrúcajú dejiny, Majstri inteligentnej zábavy, Dokumenty svojej doby, V hlavnej úlohe múzy, Všetko pre deti, Príbehy pre prime time, Ostro sledované seriály a Od Silvestra do Silvestra.

Peter Hledík režíroval trojdielny spomienkový dokumentárny cyklus na éru slávnych slovenských televíznych inscenácii Bratislavské pondelky (SK, 2021) – Začiatky alebo obdobie hľadania, Stretnutie generácií, Koniec nádejí? a spoločnosť Maya vyrobila 8 epizód spomienkovej hudobno-zábavnej talkshow Adely Vinczeovej Boli sme pri tom (SK, 2021, r. Lukáš Zednikovič), ktorú od 28. októbra 2021, pri príležitosti 65. výročia Slovenskej televízie, vysielala Jednotka. Relácia priniesla osobnosti, tvorcov a nezabudnuteľné programy uplynulých desaťročí Slovenskej televízie.

RTVS bola koproducentom 10 dlhometrážnych filmov pre kiná. Z toho 4 hraných (5 v roku 2020) – Cenzorka (SK/CZ/UA, 2021, r. Peter Kerekes), Kryštof (SK/CZ, 2021, r. Zdeněk Jiráský), Správa o záchrane mŕtveho (Zpráva o záchraně mrtvého, CZ/SK, 2021, r. Václav Kadrnka), Zátopek (CZ/SK, 2021, r. David Ondříček) a 6 dokumentárnych (7 v roku 2020) – Ako som sa stala partizánkou (SK/CZ, 2021, r. Vera Lacková), Čiary (SK, 2021, r. Barbora Sliepková), Láska pod kapotou (SK/CZ, 2021, r. Miro Remo), Na značky! (SK/CZ, 2021, r. Mária Pinčíková), Očista (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Piussi), Rekonštrukcia okupácie (Rekonstrukce okupace, CZ/SK, 2021, r. Jan Šikl).

V rámci vlastnej dramatickej tvorby v roku 2021 RTVS nevyrobila v koprodukcii s Českou televíziou vianočnú rozprávku. Najväčším projektom bola záverečná časť divácky úspešnej medzinárodnej koprodukčnej televíznej série Mária Terézia (CZ/AT/HU/SK, 2021, r. Robert Dornhelm), ktorá vznikla v spolupráci s Českou televíziou, rakúskou ORF a spoločnosťami Beta film Mníchov a Maya Production. Bohdan Sláma režíroval 10-dielny rodinný seriál Mami, kúp mi psa (SK, 2021). Vzniklo aj 14 epizód tretej série komediálneho seriálu Pumpa (SK, 2021, r. Peter Begányi, Marián Tutoky).

V oblasti animovanej tvorby v roku 2021 vznikli: dlhšia, 26-minútová, verzia festivalovo úspešného filmu Bolo raz jedno more... (Było sobie morze..., PL/SK, 2021, r. Joanna Kozuch), ďalšie štyri epizódy tretej série seriálu Websterovci (SK/CZ, 2021, r. Katarína Kerekesová) – Nástrahy siete, Talentová súťaž, Moľačka, Ťažká práca a posledných 10 dielov 55-dielneho seriálu Chochmesovci (SK, 2021, r. Róbert Šveda) s názvami O charite, Linky pomoci, O duševnom zdraví, Onlajn komunikácia, Autorské právo, O televízii, Hostia, Osobné financie, O súkromí a Na vode; dve epizódy zo seriálu Drobci (SK 2016–2021, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) – Záhrada a Film; prvých päť častí 7-dielneho zábavno-edukatívneho seriálu pre deti Jakub a Flip (SK, 2021, r. Manuel Campagnoli) s názvami Stretnutie, Povodeň, Hostina , Mestoplastovo a Hračky.

V oblasti dokumentárnej tvorby v roku 2021 RTVS vyrobila alebo koprodukovala niekoľko dlhometrážnych a stredometrážnych titulov: Svetlo na konci dňa (SK, 2021, r. Alena Čermáková) – dokumentárny film o živote a  diele Rudolfa Dobiáša, slovenského básnika, spisovateľa a politického väzňa, kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru, Belianske Tatry – posolstvo horských stepí (SK, 2021, r.  Martin Jagelka) – prírodopisný film o endemických druhoch motýľov v Belianskych Tatrách, Blúdiaci Holanďan Ľubomír Feldek (SK, 20021, r. Marek Janičík) – dokumentárny film o Ľubomírovi Feldekovi, 100 rokov do neba (SK, 2021, r. Ľubo Belák) – hudobník Ľubo Belák o svojom otcovi hercovi a spevákovi Michalovi Belákovi, Divadlo a škola fenomén Ludus (SK, 2021, r. Karol Vosátko) – dokumentárny film mapujúci, prostredníctvom zakladajúcich osobností, päťdesiat rokov existencie školy a divadla LUDUS, Dhaulágirí je môj Everest (SK, 2021, r. Pavol Barabáš) – dokumentárny film o najlepšom svetovom horolezeckom výstupe roka 1988, Herec Ivan Palúch (SK, 2021, r. Martin Palúch), či 12-dielna dokumentárna miniséria o slovenskom dizajne Dizajn doma (SK, 2021, r. Martin Hasák) – Linda Viková, Tibor Uhrín, Patrik Illo, Julo Nagy, Ondrej Jób, Miloš Nemec, Karol Weisslechner, Štefan Klein, Michal Staško, Michaela Bednárová, Ivan Čobej, Ferdinand Chrenka.

Vznikla aj voľná séria o kameramanoch, Muž s kinoaparátom – Alojz Hanúsek (SK, 2021, r. Dušan Trančík, Martin Šulík), Kamera Stanislav Doršic alebo Ze Záhorá cez Kolibu do svjeta (SK, 2021, Miki Gucman a Bohumír Bobocký) a portrét kameramana Richarda Krivdu Vesmírny kovboj (SK, 2021, r. Lukáš Teren).

Vznikli i diskusné relácie – Večera s Havranom, SK Dejiny – a v rámci nej aj 3 diely o histórii slovenskej kinematografie, ktoré režíroval Roman Fabián (Úsvit slovenského filmu, Rozlet slovenského filmu a Zlatá éra slovenského filmu), pre fanúšikov filmu magazín zo sveta filmu Kinorama (SK, 2021, r. Jozef Banyák, Ján Heteš), kultúrny magazín Umenie a mnoho ďalších programov a relácií.

Vzniklo aj 12 častí prvej série zábavnej reality šou Pečie celé Slovensko (SK, 2021, r. Jeffo Minařík) – slovenskej verzie britskej relácie The Great British Bake Off