Zdá sa, že má svoj vysnívaný život na dosah. Jej manipulatívna skrz-naskrz povrchná alkoholická matka Dina (Connie Britton), by mohla byť hrdá na to, ako si zo zoznamu pre život ženy zdanlivo dôležitých cieľov Ani (Mila Kunis) odškrtáva jednu položku za druhou. To by sa k nej však najskôr musela začať správať ako matka. Je redaktorkou uznávaného ženského časopisu, v ktorom sa na sex sarkasticky nahliada, ako na nástroj získania si spoločenskej prestíže, s ambíciou na to publikovať aj na stránkach New York Times. Prijali ju na postgraduálne štúdium na univerzite v Londýne a čoskoro si pred oltárom povie áno s milovaným aj milujúcim snúbencom Lukom Harrisonom IV. (Finn Wittrock), reprezentantom spoločenskej vrstvy, o ktorej mohla v minulosti len snívať. Teda, vraj by mala. Aktuálne sa však cíti ako bábika na kľúč. Stačí ju len natiahnuť a robí to, čo od nej chcú všetci naokolo...

Život Tiffani Fanelliovej (Chiara Aurelia v retrospektívnych scénach) je dobre premyslená maska, ktorou sa „krčí“ násilne umlčaná osobnosť, netušiaca, čo si vôbec má o sebe myslieť. V roku 1999 nastúpila na prestížnu Brentley School, kde sa študenti z bohatších kruhov neštítili šikanovať tých, čo si svoju účasť na výučbe nezaplatili, ale vybojovali vlastnou šikovnosťou v podobe štipendia. Tu oslovila aj profesora Andrewa Larsona (Scoot McNairy), ktorý ju vždy podporoval, hoci tým riskoval stratu pracovného miesta. Tu sa spriatelila s Arthurom Finnermanom (Thomas Barbusca), jedným zo šikanovaných študentov, ktorý nakoniec problematickú situáciu psychicky nezvládol a spolu s Benom Hunterom (David Webster) uskutočnil ozbrojený útok na školu. O útoku sa aktuálne v roku 2015 snaží nakrútiť dokument režisér Aaron Wickersham (Dalmar Abuzeid), pričom Ani sa mu spočiatku vyhýba. Rád by získal jej výpoveď na kameru, prípadne ju konfrontoval s ďalším bývalým študentom Brentley, čo vtedajší útok prežil. Je na vozíčku, dokázal svoju traumu vypísať do podoby mimoriadne úspešnej knihy a ako politický aktivista presadzuje väčšiu kontrolu zbraní v USA. Po útoku Ani očierňoval – vraj to bola ona, ktorá svojím odmietnutím motivovala jedného z údajne nešťastne zamilovaných, zhrdených útočníkov k streľbe. Vyšetrovatelia síce uznali, že dievčina nenesie na čine žiadnu spoluvinu, jej matka vzhľadom na svoju zvláštnu povahu, samozrejme, dcére vyčítala, že zničila reputáciu celej ich rodiny. Zatiaľ, čo sa Ani celé roky nedokáže zbaviť dojmu, že vraha k otvorenej násilnej vzbure motivovala práve tým, že nebola schopná vtedy a vlastne ani teraz nabrať dostatočnú odvahu na obvinenie spoločensky vždy populárneho a podstatne mocnejšieho druhého preživšieho Deana Bartona (Alex Barone) zo znásilnenia.

V priebehu záverečného dejstva snímky Najšťastnejšie dievča pod slnkom režiséra Mikea Barkera jedna z mentorských postáv príbehu dá hlavnej protagonistke radu, že len bežný náznak úprimnosti v sebavyjadrení nestačí. Ak má v rámci svojich novinových článkov napísať niečo skutočne úprimné, musí prestať brať ohľad na to, čo si o tom budú myslieť všetci ostatní. Má sa vyjadriť tak, aby bola úprimná v prvom rade k sebe samej. To je rada, ktorú si, zdá sa, mali vziať k srdcu aj tvorcovia adaptácie rovnomenného románu Jessicy Knoll z roku 2015 – hoci autorka predlohy svoj text do podoby filmového scenára spracovala sama. Film sa totiž pôsobivo až existenciálne naliehavo dotýka niekoľkých veľmi závažných tém. Nachádza medzi nimi paralelu v rámci z veľkej časti fiktívneho príbehu – aj keď autorka predlohy v priebehu autogramiády priznala v otázkach popísaného sexuálneho násilia určitý autobiografický vklad. Každá z tém má svoj myšlienkový presah, ktorý dokáže prostredníctvom jediného individuálneho životného osudu osloviť publikum zdieľajúce s titulnou postavou podobné zážitky.

Jedna problematika však sem-tam berie vietor z plachiet inej problematike až do momentu, keď sa v rámci jedného významového celku môžu zdať navzájom rozporuplné a prekombinované. Máloktorú z tlmočených tém dej preskúmava natoľko podrobne, ako by si zaslúžila – dokonca by sa dalo oponovať, že niektoré z tém či už spoločne alebo oddelene majú ambície „utiahnuť“ zápletku viacerých filmov. Šikana, konfliktné rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami a snaha vyšplhať sa až na výslnie, sexuálne útoky, hromadné zabíjanie na školách s krvou na rukách študentov, problematický vzťah násilníka a obete, neschopnosť prejaviť sa a priznať navonok zažité, patologické aj zdanlivo konštruktívne spôsoby vyrovnania sa s traumatizujúcou minulosťou, no tiež snaha popísané zážitky sprosto speňažiť, či poukázať vplyv minulosti na súčasné neraz komplikované milostné alebo rodinné vzťahy. Jednotliví aktéri sa javia byť plnokrvnými ľudsky uveriteľnými postavami aj nositeľmi názoru v rámci úvahy, ktorá z príbehu vzrastá. Nie je to nezaujímavé, nie je to bez myšlienky, ale na jeden film je toho až príliš. Skrátka, vo výsledku si Najšťastnejšie dievča pod slnkom vystačí „len“ s náznakom úprimnosti, čo spôsobí, že ako divákom nám síce bude záležať na vyústení Aninho príbehu. Spoločenský komentár na jeho pozadí by však na nás doliehal viac, ak by sa tvorcovia „odvážili“ scenár občas trochu preškrtať.

Dominantou remeselného stvárnenia je práca kamery Colina Watkinsona, skúmajúcej tváre problematickej protagonistky, jej spoločníkov aj protihráčov – spoločensky atraktívne masky, cez ktoré presvitá surová človečina. Dojmové zábery vnímajú priestory luxusných obydlí navrhnutých autorkou výpravy Elisou Sauve aj chlad neosobných chodieb Brentley School, rozmanité štýlové kostýmy Alix Friedberg v kontraste s nič nehovoriacou školskou rovnošatou. Elegantný strih Nancy Richardson graduje zvedavosť publika jemne zakomponovanými, pochybnosti vzbudzujúcimi flashbackmi, pokým sa tajomné hudobné melódie Lindy Perry miešajú s dobovými piesňami prevažne konca 90. rokov. Najšťastnejšie dievča pod slnkom je svojráznym mixom psychologickej drámy a pomaličky, trpezlivo mrazivú atmosféru stupňujúceho tajuplného thrilleru. Svojou náznakovosťou si udržuje zvedavosť publika, hoci to už dopredu tuší, kam sa asi príbeh bude v nasledujúcich minútach uberať. V časoch voči sexuálnym útokom sa ohradzujúceho hnutia MeToo sa inteligentne pokúša vyjadriť určité dôležité posolstvo. No podobne, ako to väčšinu času robí jeho titulná postava, sa aj film sám až príliš ohliada na to, čo si o ňom budú myslieť ostatní.

Najšťastnejšie dievča pod slnkom (Luckiest Girl Alive), USA, 2022
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Mike Barker
Predloha: Jessica Knoll (kniha)
Scenár: Jessica Knoll
Kamera: Colin Watkinson
Hudba: Linda Perry
Strih: Nancy Richardson
Zvuk: Sean Garnhart
Scénografia: Elisa Sauve, Shannon Nallan
Masky: Jaime Donnelly
Kostýmy: Alix Friedberg
Producenti: Erik Feig, Mila Kunis, Bruna Papandrea, Lucy Kitada
Hrajú: Mila Kunis, Chiara Aurelia, Finn Wittrock, Connie Britton, Scoot McNairy, Justine Lupe, Dalmar Abuzeid, Alex Barone, Jennifer Beals, Carson MacCormac, Thomas Barbusca, Isaac Kragten, Gage Munroe, Alexandra Beaton, Nicole Huff, Rebecca Ablack, David Webster, Leah Pinsent, Kylee Evans, Angela Besharah, Rodrigo Fernandez-Stoll, Gabrielle Hespe, Alana Pancyr, Shannon Widdis, Noah Lamanna
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.