Ernest (skvelý David Harbour) je už tak trochu po smrti. Väčšinu času trávi strašením aktuálnych nájomníkov vo svojom bývalom dome. Stretnutia s ním zvyčajne začínajú krikom, nasledovaným rýchlym útekom vchodovými dverami von, panickým štartovaním auta, škrípaním kolies a sem-tam aj zrazením pomerne chatrne pôsobiacej poštovej schránky na záver. Rok po zbavení sa jednej rodiny však na Ernestovej adrese, vzhľadom na svoje typicky smolné životné peripetie, zatúžia nájsť nové, určite nie prvé, ani posledné prechodné bydlisko Presleyovci. A tí sa teda od svojich predchodcov v mnohom líšia... Najmladší syn Kevin (Jahi Di'Allo Winston) je inteligentný, hrá na gitaru aj iné melódie, ako od neho očakávajú všetci naokolo, nenecháva sa len tak názorovo strhnúť davom a možno aj preto si nie veľmi rozumie so starším, módne povrchnejším bratom Fultonom (Niles Fitch), či s občas trochu problematickým otcom Frankom (Anthony Mackie).

Našťastie je tu ešte sympatická mama Melanie (Erica Ash), rodinný vzťahový mediátor, v krízach zachraňujúca všetko, čo sa dá. A aj susedka od vedľa Joy Yoshino (zábavná Isabella Russo), mierne rebelujúca „šprtka“, čo rada hrá na trúbku a tiež nie je so svojím otcom zadobre, má s Kevinom v čom sympatizovať. Jeho prvé stretnutie s mumlajúcim, len nemo sa prejavujúcim, Ernestom namiesto kriku skončí nakrútením videa na mobil a hlasným smiechom. Chlapca totiž dokážu vydesiť skôr nezhody v medziľudských vzťahoch než nejaké bizarné prejavy astrálnych tiel a ektoplazmy. Dokonca si s práve spoznaným nedobrovoľným spolubývajúcim začne rozumieť. Zdá sa, že Ernest zároveň so smrťou „zažil“ aj akúsi traumatizujúcu udalosť, ktorá ho donútila vytesniť svoje spomienky. Možno by bolo vhodné naučiť ho ako správne vystrašiť aj toho najväčšieho súčasného cynika. Trochu popátrať v Ernestovej minulosti a motivovať ho k tomu, aby sa odhodlal hľadať nejaké vysvetlenie aj mimo múry vlastného domu. Pomôcť mu prekonať jeho vlastnú neistotu. Lenže to by sa Kevinom nakrútené video nesmelo vinou staršieho brata a za peňažným ziskom sa ženúceho otca dostať na internet a okamžite stať virálnym... Sociálne siete vybuchnú pozitívnymi, ale aj negatívnymi komentármi. Záhrada vôkol presleyovskej domácnosti je obkľúčená jednotvárnou masou bezohľadných „fanúšikov“, vrátane podivínov obliekajúcich sa napríklad ako Ježiš Kristus. Príležitosť „priživiť“ sa na aktuálnej senzácií skúša využiť populárne televízne médium Judy Romanová (Jennifer Coolidge), presvedčená, že Ernest je len šikovne navrhnutý podvodný hologram. A bývalá vedkyňa v službách CIA Dr. Leslie Monroeová (Tig Notaro), toho času autorka brakových konšpiračných románov popisujúcich jej niekdajšie neúspešné pátrania po duchoch, tiež ešte poriadne zamieša kartami. Nebude predsa obetným baránkom systému, čo jej výskum vždy považoval za finančne stratový...

Snímka Máme tu ducha scenáristu a režiséra Christophera Landona je príjemnou rodinnou komédiou, fantastickým dobrodružstvom, v ktorom sú duchovia tým najmenej desivým úkazom z celého príbehu. O jemne hororový nádych sa v skutočnosti postarajú až reflektované témy samoty a spoločenskej izolácie, neschopnosť nájsť vzájomné porozumenie v medziľudských vzťahoch, kontrastné rozdiely medzi individualitou a nezdravým názorovým vplyvom más, či celé to kriticky posudzované, kultivovane satirizované šialenstvo okolo dnešného nadužívania sociálnych médií. Scenár vznikol na motívy poviedky Ernest z pera Geoffa Manaugha. Protagonistov nachádza medzi sympatickými, viac-menej odstrkovanými outsidermi s inšpiratívnou osobnosťou. Má pochopenie pre ľudské slabosti a hlavne snaží sa nahliadnuť pod povrch prípadných názorových oponentov.

Sympatickým nápadom, s akým sa publikum doposiaľ nemalo veľa príležitostí stretnúť, je napríklad Kevinova snaha naučiť Ernesta modernejším podobám strašenia. Titulný duch sa po prekonaní určitých prekážok dokonca odhodlá opustiť domov, s ktorým je pevne spätý a davová hystéria, ktorú tým na ulici spôsobí, je prísľubom nejednej skutočne vtipnej scény. Pokiaľ ide o jednotlivé charaktery, najmä dospievajúci divák nebude mať problém sa s niektorou z predstavených postáv stotožniť. Bude im držať palce a hoci je záver o niečo viac sentimentálny, než by sa spočiatku dalo očakávať, príbehové zvraty dávajú postavám dostatok priestoru pre rozhodne nie nezaujímavý charakterový vývoj. Príjemná je aj snaha tvorcov ukázať život mimo obrazovky mobilov a počítačov, že všedný ľudský kontakt „naživo“ má väčšiu cenu ako prízračné virtuálne „strašenie“ medzi príspevkami na sociálnych sieťach.

V popkultúrnych narážkach, bez ktorých sa žánrový film súčasnosti rozhodne nezaobíde, dominujú hravo pochmúrne narážky na Beetlejuicea režiséra Tima Burtona z roku 1988 – veď aj melódie autora filmovej hudby Beara McCrearyho akoby nachádzali inšpiráciu v skladbách, ktorými Danny Elfman dotváral atmosféru v Burtonových snímkach. Svoje miesto v deji má aj odkaz na Poltergeista (1982) Tobeho Hoopera, vtipná narážka na V zajatí démonov (2013) Jamesa Wana, ale aj citlivejšie romantické snívanie Ducha (1990) Jerryho Zuckera. A dospievajúca dvojica Kevina so susedkou Joy vzdorujú „vládnym“ silám rozhodne nie nepodobne ako detskí hrdinovia v legendárnom E. T. – Mimozemšťanovi (1982) Stevena Spelberga. Nehovoriac už o tom, že David Harbour – publikom milovaný predstaviteľ šerifa Hawkinsa zo spielbergovsky ladeného televízneho seriálu Stranger Things (2016-2022) - je aj tento raz v úlohe vo svete živých zúfalo uviaznutej mŕtvej entity srdcom celého filmu. Pričom neschopnosť prejaviť sa hlasom, ale len jemnou mimikou tváre a gestami, akoby ho aj s divákom nostalgicky navrátila až niekam do nemej éry kinematografie.

Kamere Marca Spicera niekedy stačí len naznačiť a divák už vie. Zostáva všímavá pri dialogickom riešení rodinných nezhôd v popredí príbehu. Kochá sa autorkou výpravy Jennifer Spence navrhnutou starou, zaprášenou, pavučinami popretkávanou Ernestovou „barabizňou“, no hlavne temnými zákutiami jej podkrovia. Akciu sníma dynamicky, s vizuálnou energiou. Úspešný vtip dokáže vystavať aj v rozsahu jediného krátkeho záberu. Kostýmy Whitney Anne Adams obzvlášť pobavia, keď sa na scéne objaví médium stvárnené Jennifer Coolidge. Máme tu ducha je zručne stvárneným žánrovým remeslom, v ktorom sú živí paradoxne tými strašidelnejšími ako ich dvojexpozične „priesvitní“ spolubývajúci a známi. Kde hlavné postavy s úmyslom pomôcť jedna druhej rozpamätať sa na zážitky minulosti a s tým možno konečne nájsť vytúžený pokoj, zároveň spoznávajú samých seba, svoje životné limity a zatiaľ nenaplnený potenciál. Nič obzvlášť existenciálne, rozhodne ale dosť veselé.

Máme tu ducha (We Have a Ghost), USA, 2023
Dĺžka: 126 minút
Réžia: Christopher Landon
Scenár: Christopher Landon
Kamera: Marc Spicer
Hudba: Bear McCreary
Strih: Ben Baudhuin
Scénografia: Jennifer Spence
Kostýmy: Whitney Anne Adams
Produkcia: Ifa Isfansyah, Suma Adiwinata, Gita Fara
Hrajú: David Harbour, Jahi Di'Allo Winston, Anthony Mackie, Jennifer Coolidge, Tig Notaro, Steve Coulter, Sarah Durn, Faith Ford, Tom Bower, Erica Ash, Isabella Russo, Niles Fitch, Kat Conner Sterling, Phuong Kubacki, Lara Grice, Ann Mahoney, Sherri Eakin, Jackson Kelly, Jordan Salloum, Asha Etchison, Kyler Porche, Jophielle Love, Major Dodge Jr., April McCullough, Sarah Voigt, Creek Wilson, Scott A. Martin, Doug Spearman, Sean Boyd, Sarah Fisher, Jo-Ann Robinson, Mike Mayhall, Briana Femia, Ariel Yasmine, Faruk Amireh, Taylor Shurte, Nicholas X. Parsons, K Steel
Distribúcia: Netflix
Foto: CSFD.cz