Krakov patrí k mestám, ktoré hostia roky najrozličnejšie festivaly a ani ten filmový nemôže byť výnimkou. XVII. MFF Nezávislej kinematografie Mastercard OFF Camera tentoraz prebiehal za mimoriadne slnečného počasia, čo potešilo najmä tých, ktorí okrem normálnych kín sledovali filmy aj v troch vonkajších priestoroch. Už 280 bodov programu naznačuje, že Krakov žil umením naplno a to filmové obsahovalo skoro 100 filmov z celého sveta, 183 projekcií.

O záujme najmä mladého publika svedčia plné priestory a vypredané lístky. Centrum starého Krakova bolo vyobliekané festivalom, výzdobou upozorňovalo na mimoriadnu udalosť. Najdôležitejšie boli filmy a ich účasť v jednotlivých súťažiach. V hlavnej súťaži Smerovanie cesty Krakovskú filmovú cenu Andrzeja Wajdy pre tvorcov prvých respektíve druhých filmov, 25 tisíc dolárov, dostal film Power Alley (2023). Prítomná režisérka z Brazílie Lillah Halla svojim príhovorom vzbudila záujem prítomných divákov, pretože podobné problémy s prerušením tehotenstva riešia aj v domácej krajine. Príbeh sedemnásťročnej basketbalistky, ktorá sa necíti byť ešte matkou, je zároveň aj sociologickou sondou do súčasnej brazílskej spoločnosti, poukazuje na dôležitosť priateľstva, sile kolektívu. Viaceré filmy v hlavnej súťaži boli inak súčasťou takých festivalov ako Toronto, Locarno, Rotterdam, Karlove Vary, Sundance či Cannes a niektoré z nich dostali i ocenenia. 78 Days (Srbsko, 2024, r.: E. Gašić) je formálne originálny príbeh dospievania troch sestier počas masového bombardovania Srbska vojskami NATO v 1999 roku. Empty Nets (Nemecko, Irán, 2023, r. B. Karamizade) zase pojednáva o láske dvoch mladých ľudí z rôznych spoločenských svetov, ktorej nie je dopriate v súčasnej iránskej spoločnosti…, Forever, Forever (Ukrajina, Holansko,2023, r.: A. Buryačkova) ponúka deväťdesiate roky minulého storočia a primitívnosť postkomunistického času sa premieta do životov dievčaťa a jej dvoch spolužiakov. Milostný trojuholník je nebezpečnou hrou...Najpoužívanejší pojem XXI. storočia – projekt, má tentoraz vylepšiť situáciu žien a ich reprodukčné schopnosti v menej rozvinutých krajinách. Ibaže sa to celé trochu zvrhne… a o tom decentne rozpráva film The Hypnosis (Švédsko, Nórsko, Francúzsko, 2023, r.: E. De Geer).

Paradise is Burning (Švédsko,Taliansko, Dánsko, Fínsko,2023, r.: M. Gustafson) ponúka prázdninové šantenie troch sestier bez prítomnosti matky v dome, o ktoré sa začne zaujímať sociálna služba. Jej intervencia by znamenala rozdelenie sestier a umiestnenie v náhradných rodinách, ktoré za každú cenu nechce dopustiť najstaršia šestnásťročná Laura a jej mladšie sestry – dvanásťročná Mira a sedemročná Steffi - skôr pocitovo cítia, že musia držať spolu. V The Quiet Maid (Španielsko, 2023, r.: M. Faus): Ana pricestuje z Kolumbie, aby pracovala ako pomocníčka v domácnosti v luxusnej vile v španielskej Costa Brava. Z pokornej slúžky sa však postupne stáva bojovníčka, ktorá chce viac pre seba. She Came at Night (Čechy, 2023, r.: J. Vejnár, T. Pavlíček), známy aj v našich končinách, zobrazuje pokojný život mladého manželstva do chvíle, kým sa neobjaví raz v noci matka manžela, ktorá sa nechystá odísť. Hľadanie istôt mladého surfera Donda po smrti otca v konfrontácii s malou spoločnosťou, kde prebýva aj jeho priateľka Sas je psychologicky prepracovaným príbehom filmu Silent Roar (Veľká Británia, 2023, r.: J. Barrington). Poľský príbeh Jarka, roľníka zvyknutého na tvrdú prácu, ktorého okolnosti postavia na čelo dedinčanov pri konfrontácii s mocou, má univerzálnu výpovednú hodnotu. Next to Nothing (Poľsko, 2023, r.: G. Dębowski) je film, ktorý zaujal i porotu Fipresci. Tá ho ocenila cenou za „Za univerzálne posolstvo a empatické stvárnenie problematiky poľského vidieka, s ktorým sa môžu stotožniť diváci na celom svete, za zručné žánrové prelínanie vo filme a napokon za vynikajúcu viacrozmernú rolu Artura Paczesného, ​​ktorá by mala slúžiť ako brána k veľkej filmovej kariére.“ Porotu Hlavnej súťaže tentoraz viedol Andrzej Seweryn, aj u nás dobre známy predovšetkým herec i režisér a spolu s ním nositeľ dvoch Oscarov za scenár Christopher Hampton a producentka Alise Gelze.

V súťaži Poľských hraných filmov spomedzi 10. snímok, ktoré súťažili aj o 100 tisíc zlotých, sa stal laureátom film Imago (Poľsko, Holansko, Čechy, 2023, r.: O. Chajdas). Porotu tvorili zahraniční filmári, významná režisérka castingu napríklad Ridleya Scotta Kate Rhodes James, Lenka Tyrpáková, umelecká riaditeľka FF Finále v Plzni a držiteľ Oscara za výpravu Michael O´Conor. Festival navštívilo veľa výnimočných hostí z Poľska i zahraničia a medzi inými aj Patrick Wilson, ktorý obdržal Cenu Proti prúdu priznávanú od 2010 roku osobnostiam, ktoré sa mimoriadne zaslúžili o rozvoj nezávislého filmu. Okrem mnohých iných akcií, veľkej pozornosti sa tešili otvorené rozhovory vo Filmovom mestečku pri Galerii Krakowskej s poľskými hviezdnymi osobnosťami filmu, prítomnými na festivale. Záverečné gala XVII. ročníka tohto mimoriadného festivalu v Krakove sa začala obsiahlym rozhovorom na scéne s Andrzejom Sewerynom, v ktorom okrem iného pripomenul nielen svoje filmové a divadelné úlohy, ale najmä spoluprácu s Andrzejom Wajdom. Dodajme, že A. Seweryn zostal po ohlásení vojnového stavu vo Francúzsku v roku 1980 a skoro 30 rokov bol členom prestížnej scény Comédie-Française v Paríži. Do Poľska sa vrátil v roku 2010 a od roku 2011 je riaditeľom Teatru Polského vo Varšave. Záverečným filmom bol film Andrzeja Wajdu Dirigent (1979), ktorý nič nestratil zo svojho umeleckého posolstva, za účasti manželky Majstra Krystyny Zachwatowicz-Wajda.

Filmy hlavnej súťaži Festivalu boli profesionálne dobre zvládnuté. „...vo väčšine snímok predstavujú zrkadlový obraz skutočnosti – zlo v rôznych podobách. Túžba po autenticite a identite všeľudských hodnôt akoby sa vytratila. Chýba poetickosť a neraz i „vyšší princíp“. Hľadanie mladých filmárov, reflexia nad realitou, je nádejou týchto, baumanovsky povedané, tekutých časov.“ - som nútený zopakovať svoje konštatovanie pri charakteristike tvorby pri 10. ročníku krakovského festivalu v 2017 roku. Je to málo, dosť, veľa? Predsa zostávam optimistom.