Písal sa rok 1943 a toľko známe vylodenie spojeneckých vojsk v Normandií bolo ešte v nedohľadne. Plánovala sa však iná operácia. Jej cieľom bola Sicília – bohužiaľ, jeden z veľmi očakávaných cieľov, zúrivo bránený Wehrmachtom. Strojcami nebezpečného plánu sa stali dôstojníci námornej spravodajskej služby Ewen Montagu (Colin Firth) a Charles Cholmondeley (Matthew Macfadyen), údajne podľa nápadu nadporučíka Iana Fleminga (Johnny Flynn). Ich vojna sa neodohrávala v prvej línií, ani v zákopoch. Bola skrytá v tieni a súvisela najmä s odhaľovaním identity skutočných aj falošných nacistických agentov v Británii. Mohli ich, buď zajať a odovzdať alebo zneužiť na podstrčenie falošných informácií nepriateľovi.

Volal sa Glyndwr Michael a s úmyslom spáchať samovraždu si prichutil jedlo jedom na potkany. Jeho mŕtve telo malo prebrať identitu akéhosi majora Williama Martina, nájdeného v tom správnom čase niekde na pobreží Španielska. Okrem uveriteľných podrobností o svojom živote, dokladov totožnosti a korešpondencie so snúbenicou, mal pri sebe mať aj falošné tajomstvá schopné presvedčiť armádu nacistického Nemecka o chystanej invázií do Grécka a odpútať tak pozornosť od Sicílie. Do cieľovej destinácie sa malo telo nenápadne dostať ponorkou. Snúbenicu mala na fotografií stvárniť Jean Leslieová (Kelly Macdonald), do ktorej však bol Charles Cholmondeley tak trochu zamilovaný. Iskra však nečakane preletela tiež medzi Jean a Evanom Montagu, niekdajším židovským právnikom, ktorý ešte pred misiou a členstve vo Výbore dvadsiatich MI5 z bezpečnostných dôvodov poslal svoju manželku Iris (Hattie Morahan) aj s deťmi do Ameriky. Vraj aj tak žijú oddelene, tvrdí Montagova lojálna sekretárka Hester Leggettová (Penelope Wilton). City z manželstva postupne vyprchali, len čo ich Montagova viera a zmysel pre povinnosť voči milovanej Británii nadobro potlačili... Podstrčiť nenávidenému nepriateľovi dezinformáciu však nie je vôbec ľahké. Obzvlášť, keď jej človek vôbec neverí alebo, keď sám nevie koľko zo zistených spravodajských informácií z druhej strany je naozaj pravdivých. Môže však žiarlivý Cholmondeley veriť Montagovi po tom, čo zistí, že jeho brat Ivor (Mark Gatiss) má nejaké nepríjemné napojenie na sovietske Rusko?

Invázia: Operácia Mincemeat režiséra Johna Maddena je v rámci žánru vojnového, respektíve špionážneho filmu veľmi netradičným – prekvapivo „jemným“ titulom. Namiesto očakávaných deštruktívnych bojov v zákopoch v ňom dominujú skôr svižné slovné prestrelky, vypointovaný dialóg a často nielen to, čo zaznie, ale aj to, čo zostane postavami nevyslovené. Herci svedomito pracujú aj s najdrobnejšími gestami, mimikou tváre. A hoci príbeh podľa skutočnej udalosti adaptuje knižnú predlohu z pera historika Bena Macintyrea, vzbudzuje dojem, akoby pod ním bola autorsky podpísaná Jane Austenová. Obzvlášť, keď si divák uvedomí, že dvojicu kľúčových postáv Ewena Montagu a Charlesa Cholmondeleyho vynikajúco stvárňujú niekdajší predstavitelia pána Darcyho z rôznych filmových adaptácií jej Pýchy a predsudku - Colin Firth z ikonickej televíznej minisérie Simona Langtona z roku 1995 a Matthew Macfadyen z modernizovanej filmovej verzie Joea Wrighta z roku 2005.

Na svojráznosti Invázia: Operácia Mincemeat získa vo chvíli, keď na scénu nastúpi ako dôležitá vedľajšia postava Ian Fleming, neskorší autor románov o Jamesovi Bondovi – a začne svojho rázneho nadriadeného admirála Johna Godfreyho (plamenný Jason Isaacs) označovať skratkou M, či prirovnávať ho k vlastnej matke. Keď viacero postáv začne spomínať akúsi sekciu Q, prípadne si robiť žarty z toho, že už pomaly každý druhý člen tajnej služby píše nejaký román... A Fleming sa admirálom neskôr pri popisovaní fiktívneho šéfa najslávnejšieho agenta Jej Veličenstva naozaj inšpiroval. Je to totiž doba, keď otcovia svojím synom pred spaním sem-tam zvyknú čítať napríklad 39 stupňov Johna Buchana. Vo víre všetkých tých fiktívnych špionážnych príbehov, ktoré sa v deji mihnú alebo na ktoré sa snímka odvoláva, je nakoniec veľmi zaujímavé publiku predstaviť nie až tak známu skutočnú vojnovú udalosť. Realita sa dosť zásadným spôsobom opiera o fikciu a fikcia neraz presvedčí o svojej reálnosti. Vďaka premyslenému scenáru Michelle Ashford sa tak vytvára určitý zvláštny emocionálny kontrapunkt, aj priestor pre rozhodne nie nezaujímavú úvahu nenápadne vzrastajúcu z príbehu.

Väčšina bojov sa, ako to postavy samé nahlas vyslovia, odohráva v tieni. Bojovým nástrojom sa stáva dezinformácia postupne sa prebúdzajúca k životu, ktorá má nezanedbateľný vplyv aj na životy samotných dezinformátorov. Predstieraný vzťah ovdovelej sekretárky k nikdy nespoznanej osobnosti mŕtveho tela jej údajného snúbenca, začne nadobúdať iný rozmer, keď sa na scéne objaví jemu pre potreby fotografovania podobný živý vojak, neskôr vyslaný na front. Vzťah, ktorý by pre oboch zúčastnených mohol byť niekedy v budúcnosti pokojne aj vzťahom skutočným... Strojene napísaný milostný list nielenže zapôsobí viac, keď doň autori vložia kus vlastnej osobnosti, svojich vnútorných pocitov. Stáva sa sugestívnejším, intímnejším a nebezpečne stierajúcim jemnú hranicu medzi realitou a lžou. A čo sestra po nešťastnom samovrahovi domáhajúca sa jeho tela? Bude súhlasiť s uistením vojenských autorít, že práve hrdinským spôsobom – nie síce živý, ale aj tak v rámci svojich možností - pomáha svojej krajine v boji proti nepriateľovi?

Kamera Sebastiana Blenkova sa často krúti okolo postáv v zapálenom dialógu, zostáva prehľadná aj nervózne dezorientujúca. Vníma črty ich tvárí, sleduje kufríky s tajuplným obsahom a zostáva fascinovaná písacími strojmi ako nástrojmi na komunikáciu aj literárnu tvorbu. Atmosféru lahôdkovo dotvárajú dobové kostýmy Andrey Flesch, či dekorácie Lindy Wilson, zatiaľ čo na pozadí znejú citlivo napäté melódie Thomasa Newmana, neraz pripomínajúce aj pár nenápadných dojmových tónov z bondoviek Sama Mendesa.

Invázia: Operácia Mincemeat je svižný, elegantný film o zložitých témach. Vo skvelom scenáristickom a majstrovskom režijnom prevedení však stále zostáva veľmi prehľadný. Dráždi zvedavosť publika aj vo chvíľach, keď poučený divák tuší, kam jednotlivé dejové linky kľúčové postavy zavedú. Téma už bola v minulosti spracovaná do podoby sympatického, nie však až tak pamätného hraného filmu ako adaptácia románu priameho účastníka operácie Ewena Montagu a v réžií Ronalda Neameho Muž, ktorý nikdy nebol z roku 1956, prípadne v pomerne nedávnom (2010) dokumentárnom stvárnení Operation Mincemeat Russella Englanda. Možno je vo vykreslení niektorých vzťahov Invázia: Operácia Mincemeat o niečo romantickejšia, než naznačovala reálna skúsenosť všetkých zúčastnených. Všetko to však do Maddenovej snímky patrí a špecificky ju odlišuje od iných, tematicky aj žánrovo príbuzných.

Invázia: Operace Mincemeat (Operation Mincemeat), USA, Veľká Británia, 2022
Dĺžka: 128 minút
Réžia: John Madden
Predloha: Ben Macintyre (kniha)
Scenár: Michelle Ashford
Kamera: Sebastian Blenkov
Hudba: Thomas Newman
Strih: Victoria Boydell
Zvuk: Tim Cavagin
Scénografia: John Paul Kelly
Kostýmy: Andrea Flesch
Producenti: Iain Canning, Charles S. Cohen, Emile Sherman, Kris Thykier
Hrajú: Colin Firth, Matthew Macfadyen, Kelly Macdonald, Penelope Wilton, Johnny Flynn, Jason Isaacs, Lorne MacFadyen, Hattie Morahan, Rufus Wright, Alex Jennings, Paul Ritter, Alexander Beyer, Simon Russell Beale, Mark Bonnar, Nicholas Rowe, Will Keen, Jonjo O'Neill, Markus von Lingen, Mark Gatiss, Gabrielle Creevy, Ellie Haddington, Amy Marston, Nico Birnbaum, James Fleet, Ruby Bentall, Charlotte Hamblin, Óscar Zafra, Pedro Casablanc, Javier Godino, Miguel Guardiola, Michael Bott, Jeremy Azis
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.