Pri pátraní po dôvodoch, prečo tvorcovia siahli po slovanskej tematike je tým prvým snaha priblížiť ich históriu dnešnému divákovi a tým druhým, vytvoriť atraktívny televízny seriál pre široké publikum, kombináciou mýtov, rozprávok, obalených do mágie a starých slovanských zvykov. V prvom prípade museli tvorcovia, ak sa čo len trochu snažili držať sa historickej pravdepodobnosti, naraziť na fakt, že o Slovanoch na našom území vieme málo, čosi z archeologických vykopávok, hrobov, v lepšom prípade obydlí, ktoré v žiadnom prípade neprezrádzajú takmer nič z ich reálneho života. Jediným zdrojom je Fredegarova kronika, spísaná burgundským mníchom v 6. storočí, kde sa spomína kupec Samo, Avari a ich spolužitie s miestnymi slovanskými kmeňmi. Ak by bola história primárnym cieľom, viac sme sa mohli dozvedieť prostredníctvom žánru dokudrámy, kde by hrané pasáže dopĺňali informácie historikov.

Vydávať za históriu zmes rozprávkových a mytologických motívov, ktoré by, samozrejme, v žánri fantasy boli plne legitímnym zdrojom tvorivej fikcie, je naivné až komické. Pasovať napríklad jednu z hlavných postáv seriálu Slovania kupca Sama za kresťana a vykresľovať ich plne v duchu obrodenia 19. storočia za mierumilovných roľníkov, je len jeden z mnohých bludných chodníčkov tohto "fantazijného historického" výtvoru. S istou licenciou pravdepodobnosti vieme, že sa zúčastňovali s Avarmi lúpeživých výbojov až k hradbám Byzancie .Ich vzájomné súžitie zrejme nebolo ideálne a striedali sa v ňom pozície od partnerských až po podriadené.

Lepším nápadom bola línia fantasy, ktorú tak skvele ovládajú na historickom i folklórnom materiáli napríklad Poliaci. Aj tu však zlyhali predovšetkým scenáristi. Poradili si ešte ako-tak s architektúrou príbehu. Kdesi v karpatských lesoch žijú slovanské kmene v dvoch susediacich hradiskách, Furnau, kde vládne po zavraždení svojho otca a brata Radúz (Tomáš Maštalír), napoly Avar, túžiaci po následníkovi a Veľký stôl. Toho mu napriek snahe stále nemôže dať jeho žena Lada (Jana Kvantíková). K drastickému činu sa Radúz odhodlal na základe veštby žreca Čarada (Juraj Cinkota). Vo vedľajšej osade vládne rozumný Bohdan (Alexandr Mavrits). Jeho žena je chorá a stará sa oňu Draha (Polina Nosychina),  dievčina s nevšednými schopnosťami, zelinárka, spojená so silami prírody, ktorej rozumie a uctieva jej božstvá. Je sirota a rodina pestúnov sa ju snaží vydať. Nájde na lesnej lúke telo zraneného muža a napriek všetkým ho zachráni. Cudzinec si však na nič nepamätá a tak dostane meno Vlad (Juraj Loj). Ľudia sa voči jeho prítomnosti búria, je to cudzinec a preto mu nedôverujú. Svoju nevinu musí dokázať v krutom rituále, ale nič nestačí a skončil by pod sekerou, keby sa kvôli nemu neobetovala Bohdanova žena. Umiera a Bohdan ponúkne Drahe manželstvo. Dievčaťa sa nedotkne, aby sa zachovala jej čistota, dôležitá pre uchovanie výnimočného daru. Ten jej závidí Čarad, ochotný podniknúť k získaniu prístupu do sveta nadprirodzených síl čokoľvek. Všetko sa mení príchodom Avarov, Vlad sa dozvie, že je v skutočnosti kupec Samo a postaví sa avarskému kaganovi na odpor.

Príbehu chýba hierarchia postáv, tých hlavných je hneď niekoľko a nielenže zneprehľadňujú dej, ale rozptyľujú ho a zbavujú dôležitej koncentrácie. Redukcia priestoru potom núti k skratkovitým a vynútene polopatistickým riešeniam. Z Drahy je dobrá víla, z Čarada a Radúza zloduchovia. Takéto rozprávkové schématické riešenia uberajú možnosť akýchkoľvek dejových obratov a prekvapení. Najvhodnejším kandidátom na ústrednú postavu bol prirodzene Vlad/Samo. Okrem iného ponúkala táto postava možnosť rozohrať tému meniacej sa identity bojovníka, kupca, prirodzeného a neohrozeného vodcu komunity. Práve toto bol dramatický materiál, ktorý by odviedol pozornosť od naivných a miestami komicky exaltovaných explikácií k tomu, koho, kedy, kde a prečo, odkazujúcich na vzťahovú filipiku nekonečných televíznych seriálov. Koketovanie s pátosom nejakého zvláštne infantilného patriotizmu sa v priebehu deja objavovalo často a neochvejne dokázalo navodiť otravnú nudu. Monológ nejakej vlasteneckej matky, ašpirujúcej na metál znel aj takto: " Môj syn vedel začo bojoval. A ja mu verím. Musíme si začať brániť svoju zem."

Veľa z týchto nedostatkov dokázala prekryť kvalitná výprava a najmä skvelá kamera (Martin Žiaran, Stanislav Adam, Volodymyr Ivanov). V úvodnom dieli preukazuje schopnosť vytvoriť sugestívnu atmosféru s citom pre prírodnú mystiku, tak dôležitú pre celý príbehový komplex. Vizuálna zložka seriálu je tuším jedinou úrovňou, schopnou vyrovnať sa podobne orientovaným zahraničným titulom. Proti určite kvalitnému hereckému ansámblu sa však okrem vyššie uvedených lapsusov postavili aj neskutočne amatérske dialógy. Po úvodnom očarení prostredím pôsobili takmer parodicky.

Podstatnú časť dejovej línie tvoril pokus rekonštruovať svet pohanskej viery s jej magickými rituálmi, spojením s prírodnými silami a nejakým spirituálnym synkretizmom, kde sa prelína reálne a imaginárne, zasahujúc do života vtedajších ľudí. Táto úroveň pôsobí ako školská ilustrácia, kde sa magické mení na povrchnú a nič nehovoriacu repliku tých najobnosenejších predstáv o nejakom slovanskom folklóre. Zarážajúce je, že asi nikomu z konzultantov, alebo kto na túto rovinu príbehu dohliadal, neprekážala.

Herný priestor sa v podstate obmedzuje na les, a tak je zmienka o roľníkoch, keď naokolo niet ani náznak nejakého poľa, nazaj vec namáhavej predstavivosti. Netreba vedieť príliš veľa, aby tieto povedzme nezvládnuté geograficko-historické súvislosti nebili tak nepríjemne do očí. O Avaroch a ich záverečnom defilé sa už asi nemá zmysel rozpisovať. Absencia aj tej najjednoduchšej perspektívy mení tento ambiciózy projekt na ploché leporelo, ktoré malo šance siahnuť vyššie než na úroveň priemernej televíznej show, s profesionálnym marketingom a masívnym PR.

I tento seriál opäť potvrdzuje neveselú skutočnosť, že na historických témach slovenskí tvorcovia kolabujú takmer pravidelne, a to z najrôznejších dôvodov. Tu niekde by sa mohla začať diskusia o nedostatkoch, z ktorých je scenáristická neduživosť asi tým najmenším.

Slovania (TV seriál), 2021, Slovensko, Ukrajina
Réžia: Peter Bebjak, Michal Blaško, Serhi Sanin, Oleg Stahursky
Scenár: Jozef Koleják, Ján Luterán, Veronika Kolejáková
Kamera: Stanislav Adam,Volodymyr Ivanov, Martin Žiaran
Hudba: Slávo Solovič
Strih: Marek Kráľovský
Hrajú: Juraj Loj, Polina Nasychina, Tomáš Maštalír, Jana Kvantíková, Dušan Cinkota, Richard Autner, Oleg Mosijčuk, Alexandr Mavrits, Andrej Hryc, Zuzana Fialová, Marek Vašut, Anna Adamovič, Jana Labajová, Makar Tichomyrov, Olexandr Rudynskyj, Ašot Arušanov.
Distribúcia: TV JOJ
Foto: TV JOJ