1939
K jarným mesiacom patria i historické dátumy, súvisiace s ukončením druhej svetovej vojny a preto je zaujímavé pripomenúť si jej priebeh v Škandinávii. Nebol jednoduchý, ale napriek tomu zaujímavý, lebo v mnohom určil a dodnes určuje politické, ale aj kultúrne priority severských zemí. Dôvodom k zhliadnutiu tohto švédskeho filmu 1939 z roku 1989 zrejme nebude jeho nová digitalizovaná verzia, ani príbeh vzťahu Anniky a Bengta. Je pravdou , že v tejto úrovni rozprávania tvorcovia nepreukázali priveľa zručnosti. Čo je však určite zaujímavé, je obdobie začiatku druhej svetovej vojny, do ktorého je príbeh situovaný.
Kým Nemci obsadili v apríli 1940 Dánsko a Nórsko, Švédsko po vyhlásení neutrality ostalo vojnových strastí ušetrené aj kvôli faktickej spolupráci s nacistami. Tí dovážali zo Švédska železnú rudu, surovinu, ktorá mala v čase intenzívneho zbrojenia pre Hitlera strategický význam. Vtedajší švédsky kráľ Gustav V. mal pre nacistov slabosť, dokonca Hitlerovi v júni 1941 poslal blahoprajný osobný list k víťazstvu na východnom fronte. Bol to on, ktorý presadil, že sa cez švédske územie v rámci útoku na ZSSR mohla presunúť nacistická divízia, čo bolo v priamom rozpore s proklamovanou neutralitou krajiny. Švédski dobrovoľníci bojovali na východnom fronte v radoch Waffen-SS. Na druhej strane poskytovali Švédi podporu nórskemu protinacistickému odboju a vytvorila sa tu dánska brigáda, bojujúca proti Nemcom. Kráľ apeloval na Hitlera aj vo veci židovských utečencov a známy je prípad diplomata Raoula Wallenberga, pôsobiaceho na švédskom veľvyslanectve v Budapešti, kde sa mu podarilo zachrániť desiatky tisíc maďarských Židov pred deportáciou do vyhladzovacích táborov. Paradoxom je, že ho Sovieti počas bojov o maďarské hlavné mesto obvinili za špionáže, odviezli do Moskvy a údajne tam zomrel v roku 1947.
Príbeh začína vyhlásením vojny, keď hlas z rádia oznamuje poslucháčom strašnú novinu s veľmi zaujímavým upozornením, aby neprepadli pokušeniu vyjadriť smútok a des, ktorý cítia pri myšlienke na agóniu a zúfalstvo. Je vyhlásená mobilizácia, ale život v provincii Värmlad, na hraniciach s Nórskom, pokračuje nerušene v obvyklej práci na poliach. Rodina hlavnej hrdinky Anniky Gustavssonovej (Helene Egelund), jej brat Gunnar, malá sestra Annmari i rodičia, s napätím pozorujú vývoj nových udalostí. Nevešia nič dobrého. V miestnom obchode sa diskutuje o reakcii švédskych komunistov v prípade, že k hraniciam sa dostanú Rusi. „Postrieľajú svojich nadriadených a povedia Vitajte ! “ Domnievajú sa, že od Nemcov sa nemajú čoho báť. Pred večernou tancovačkou, prítomných k pomoci Fínsku vyzýva miestny aktivista pri hromadách zozbieranej pomoci. Fíni však potrebujú ľudí a zbrane. V rádiu beží oznam o vojenských operáciách Nemcov v Dánsku a Nórsku. V prázdnej stodole Gustavssonovcov sa ubytujú mobilizovaní švédski vojaci, ale namiesto očakávaných Nemcov sa na ceste objavia nákladné auta s časťou odzbrojenej nórskej armády. Jeden z vojakov vykrikuje nadávky na švédsku adresu. Annikin dedko sa rozčuľuje nad rozhodnutím zobrať Nórom zbrane, ako ústretové gesto Hitlerovi. Večer sa na oblohe zjaví húf nemeckých lietadiel smerujúcich zrejme do Nórska. Annike s Gunnarom a jeho kamarátom Haraldom, sa vyberú na tancovačku, ale zvedavosť ich dovedie k hranici, ktorá je len plytkým potokom v lese. Sú svedkami smrti mladého Nóra. Zastrelia ho z nórskeho brehu nemeckí vojaci a chladnokrvne zdravia švédskych kolegov, ktorí sa dostavia po streľbe. Tí im odpovedajú s napätou pokorou.
Annike sa rozhodne splniť si sen a odíde do Štokholmu, kde žije matkina sestra. Bratranec Hans (Heizn Hopf) je členom skupiny odporu. Prekáža mu, že celé Švédsko žije akoby žiadna vojna nebola a ľudia pasívne prijímajú nacistickú prítomnosť. Skončí v internačnom tábore, kam sa zatvárali ľudia s nebezpečnými názormi. Podľa komisára, zisťujúceho, čo o jeho pobyte Annika vie, sú to všetko anarchisti a komunisti. Pri hľadaní práce sa zoznámi s rozšafnou Berit (Helena Bergström). Stanú sa z nich kamarátky a Berit jej pomôže k práci čašníčky v reštaurácii pre lepšiu klientelu. Zakrátko sa zoznámi so synom z bohatej rodiny, športovcom Bengtom Hallom (Per Morberg) a napriek neveľmi vrelému prijatiu jeho rodiny sa zoberú. Prosperita otcovej obchodnej spoločnosti je priamo spojená s nemeckou prítomnosťou. Annika po svadbe zažíva sklamanie. Bengt sa prejaví ako násilnícky a majetnícky muž a rodinné šťastie je v troskách. Po jednom z násilných útokov sa uchýli sa k Berit a zdieľa s ňou jej zložitý osud slobodnej matky. Nasleduje koniec vojny, ktorý Švédi oslavujú ako víťazstvo a prevolávajú slávu kráľovi. Annike kráča oslavujúcim davom s kufrom v ruke, rozhodnutá vrátiť sa domov.
Asi najmenej šťastným rozhodnutím tvorcov bolo kríženie historickej fresky a osudov krásnej Annike, zažívajúcej po svadbe neveľmi zvládnutý fragment „scén z manželského života“. Rozsiahla trojhodinová stopáž filmu, by sa bez tejto časti bez problémov zaobišla. Len vo vedľajších motívoch, navyše vyrozprávaných v kaviarenskom rozhovore, sa dozvedáme o tom, čo v zažil Hans, Annikin bratranec, v pracovnom internačnom tábore Storsien, kde boli umiestnení švédski komunisti a pacifisti počas dvoch rokov 1939 až 1940. Často sa spomína i nedostatok potravín a energie, ale pohľad do bohato zásobenej kuchyne reštaurácie, kde Annike a Berit pracujú, tomu veľmi nenasvedčuje. Vidíme príliš veľa úhybných manévrov, ktoré svedčia o snahe nepúšťať sa do kontroverzných stránok švédskeho „vojnového“ života.
Pohľad na žáner švédskeho vojnového filmu má na rozdiel od Fínov, Nórov, alebo Dánov, ktorí sa dostali do priamych vojnových konfliktov, charakter zápasu vtedajšej moci s oprávneným protestom voči tlmeniu prejavov odporu. Pre ďalšie priblíženie tejto neveľmi slávnej časti švédskej histórie treba spomenúť filmy ako Za hranicami (2011) režiséra Richarada Holma, ktorý sa rovnako odohráva v provincii Värmland na hraniciach s Nórskom, alebo Najmilší nepriateľ (2012) režiséra Petra Dalla, ktorý v sekcii Horizonty uviedol MFF Karlovy Vary.
1939, Švédsko, 1989
Dĺžka: 192 minút
Réžia: Göran Carmback
Scenár: Waldemar Bergendahl, Brasse Brännström
Kamera: Jens Fischer
Hudba: Anders Berglund
Strih: Susanne Linnman, Jan Persson
Zvuk: Lasse Liljeholm, Jean-Frédéric Axelsson, Wille Peterson-Berger
Scénografia: Lasse Westfelt
Masky: Kjell Gustavsson, Britt-Marie Kling
Kostýmy: Inger Pehrsson
Producenti: Waldemar Bergendahl, Anita Tesler
Hrajú: Helene Egelund, Per Morberg, Helena Bergström, Anita Ekström, Ingvar Hirdwall, Per Oscarsson, Anita Wall, Keve Hjelm, Johan Ulveson, Per Grytt, Tomas von Brömssen, Heinz Hopf, Willie Andréason, Mats Bergman, Krister Henriksson, Gunilla Larsson, Wallis Grahn, Staffan Kihlbom Thor, Anders Lönnbro, Claes Månsson, Runo Sundberg, Peter Haber, Stefan Larsson, Sara Zetterqvist, Michael Mansson, Mikael Druker, Jonas Falk, Gino Samil
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix