Keď sa pätnásťročný Cole (Caleb McLaughlin) opäť pobije v škole a privodí si tým vyhadzov, jeho matke (Liz Priestley) dôjde trpezlivosť. Pobalí mu veci do vriec, posadí ho do auta a zatiaľ, čo počúva ďalšiu z jeho zjavných báchoriek o tom, ako za nič nemôže, namieri si to z Detroitu priamo na veľmi chudobne pôsobiacu Fletcher Street vo Philadelphii. Žije tam totiž chlapcov nikdy nespoznaný otec Harp (Idris Elba), starajúci sa spolu s akýmisi novodobými kovbojmi o mestský jazdecký klub.

Zmätený pubertiak by s ním mal proti svojej vôli stráviť leto. Aj keď spôsob, akým ho matka pred otcovým obydlím vysadí, vzbudzuje skôr pochybnosť, či sa vôbec ešte niekedy poňho vráti. Stretnutie otca a syna nesprevádza žiadne veľké nadšenie ani z jednej strany. Na prvý pohľad sa totiž zdá, že Harpa zaujímajú skôr všetci ostatní v okolí, než jeho vlastný potomok. Neustále trvá na dodržiavaní nejakých pravidiel, no sám sa nimi očividne nikdy neriadi. V polorozpadnutom dome je neporiadok, v chladničke je len akýsi plát syra zvláštnej chuti a hlavne... Čo robí v obývačke ten kôň? Cole je rozhodnutý prenocovať na tomto podivnom mieste len jedinú noc a hneď ráno nájsť spôsob, ako sa znovu vrátiť domov. Keď je však ďalšiu noc nútený spať v stajni - pretože mu Harp autoritatívne neschváli stretávanie sa s bratrancom Smushom (Jharrel Jerome), miestnym drogovým dílerom – ocitá sa Cole nečakane tvárou v tvár s problematickým žrebcom s veľavravným menom Boo. Doteraz si s ním žiadny z jazdcov nedokázal poradiť. Stačila jediná noc, ustráchaný pohľad z očí do očí a Boo je od tej chvíle vraj Coleov spriaznený kôň.

Betónový kovboj je adaptáciou románu Ghetto Cowboy Grega Neriho. Ako melodramatický príbeh o dospievaní a tiež o hľadaní spoločnej reči syna s odcudzeným otcom ponúka film divákovi všetky tradičné naratívne stereotypy, ktoré by si s podobnými dejovými zápletkami mohol spájať. Motív prvej citovej skúsenosti sa neobmedzuje len na stručne naznačený vzťah k dievčaťu, ale nachádza svoje uplatnenie v pozvoľnom zbližovaní sa Colea ako s otcom, tak s temperamentným žrebcom – akýmsi zrkadlom chlapcovej vlastnej nespútanej povahy. Motív vzťahu s autoritou je tiež prehodnocovaný - hoci životné vzory Cole spočiatku môže nájsť skôr všade inde len nie u svojho otca. Ak chce jazdiť na koni, musí tiež pomáhať v stajni. Zatiaľ, čo otec len trvá na dodržiavaní pravidiel, lebo sám nevie, ako sa vôbec má k synovi správať, prvé rady ako si Cole môže v jednotlivých situáciách poradiť prichádzajú od invalidného Parisa (Jamil Prattis). A tak „rozmaznaný“ mestský chlapec síce dostáva lekciu kydania hnoja, aby trochu skrotol, ale aj radu, žeby si nosenie lopaty za lopatou zo stajne do kontajnera vonku mohol trochu uľahčiť, keby použil tak banálnu pomôcku, akou je fúrik... A, samozrejme, ani bez toho, aby sa Cole poučil o konečnosti ľudského života, sa príbeh nezaobíde. Hoci prítomnosť bratranca žijúceho na hrane zákona v deji už od začiatku dáva divákovi tušiť príchod nevyhnutnej tragédie.

Príbeh dospievania dodáva Betónovému kovbojovi epizodickú štruktúru akéhosi sledu životných zážitkov. Niektoré sú navzájom organicky prepojené, iné zas držia pokope skôr len prianím scenáristov Rickyho Stauba a Dana Walsera. Chlapec tak strieda stajňu a kovbojské záležitosti s tajnými stretnutiami so „zakázaným“ bratrancom vždy, keď ho niečo v tom druhom zmienenom prostredí omrzí. A niekedy podobné striedanie prostredí zamrzí aj diváka. Vzťah s otcom, ktorý by mal predstavovať srdce príbehu je hmatateľný len v kritickejších momentoch. Len chlapcovo zúfalstvo vždy vyprovokuje Harpa k úprimnosti. Nebyť konfliktu, chlapec by sa nikdy nedozvedel historku o tom, ako prišiel k svojmu menu. Nebyť tragédie, nikdy by otec preňho nebol skutočnou oporou. Nebyť niektorých situácií, nebola by existencia ich vzájomného vzťahu v deji vôbec citeľná, čo tak trochu usvedčuje tvorcov z toho, že niekde pri adaptovaní pôvodnej predlohy na niečo podstatné zabudli. Našťastie, pre režiséra Rickyho Stauba, sú to najmä herci, ktorí dodávajú príbehu správnu mieru človečiny, aj keď ich postavám a vykresleniu charakterov sa scenár venuje trochu skratkovito. Zatiaľ, čo ku Coleovi Caleba McLaughlina si divák musí pozvoľna nachádzať cestu a pod pózou otravného tínedžera postupne odhaľovať jeho citlivejšiu stránku, Idris Elba v úlohe otca je charizmatickým, uhrančivým kovbojom od prvého momentu a vždy, keď mu k tomu tvorcovia dajú dostatočný priestor.

Najzaujímavejším rysom filmu je však spôsob, akým sa snaží publiku predstaviť reálne žijúcu komunitu dnešných kovbojov - a krátke vyjadrenia na kameru počas záverečných titulkov odhaľujú s akou presvedčivosťou Jamil Prattis ako Paris, či Ivannah-Mercedes v úlohe Eshy a mnohí iní hrajúci samých seba dokázali sekundovať profesionálnym hercom. Dialógy občas zájdu do minulosti a zhodnotia, s akou mierou pokrytectva Hollywood „vyškrtol“ Afroameričanov zo svojho zidealizovaného westernového stvárnenia kovbojov na striebornom plátne. Ulica Fletcher Street je autentickým prostredím, v ktorom spomínaná komunita vo Philadelphií žije a naďalej udržuje zanikajúce tradície. Je to miesto, kde človek aj cez okno autobusu môže vidieť na koňoch cválajúce postavy akoby pochádzajúce z inej doby. Kde takto žijúci ľudia sedia okolo ohňa na rozložených záhradných stoličkách, spievajú si alebo hovoria historky zo starých čias. Kde bojujú s developermi trebárs aj o roh ulice, aby tam nevyrástla ďalšia aktuálne módna kaviareň alebo obchod. Čelia moderným šerifom jazdiacim v policajných autách, ktorí ich kontrolujú viac než kohokoľvek iného, len aby ich mohli vysťahovať z prenajímaného miesta. Prípadne kontrole snažiacej sa im zhabať ich osedlaných tátošov, pretože sa zdajú byť podvýživené.

Kamera Minka Farthing-Kohla dokumentaristicky sleduje životné peripetie kľúčových postáv, aby tiež roztrasenými zábermi z ruky zachytila okrem hercov aj reálnych moderných kovbojov žijúcich na spomínanej ulici. Chudoba prostredia je znázornená bez príkras a akýchkoľvek pokusov zo strany na emócie zameraného príbehu dodať ešte nejaký nevyžiadaný sentiment navyše. Sú to prevažne kone, ktoré do pre americkú filmovú tvorbu vzácne autenticky zachyteného prostredia vnášajú výraznú mieru spontánnej filmovej poézie. Hudba Kevina Matleyho je skôr nenápadná, avšak pokorne slúži potrebám obrazovej zložky, aby ju zdôraznila. Hoci sa Betónový kovboj pokúša divákovi pretlmočiť morálne „ponaučenia“ o tom, že domov je tam, kde človek žije so svojou rodinou alebo, že život je najkrajší z konského chrbta, nielen že to nevadí... Oveľa „otrepanejšie“ v ňom môžu vyznieť skôr práve téma problematického dospievania, či naviazania vzťahu s otcom. Všetky tie známe a vo viacerých filmoch spomínané „múdrosti“ pôsobia rovnako inšpiratívnym dojmom ako pohľad na starú kovbojskú tradíciu tvrdohlavo udržiavanú až do dnešnej pretechnizovanej doby. Divák je nakoniec vlastne aj rád, že si ich má možnosť znovu pripomenúť.

Betónový kovboj (Concrete Cowboy), Veľká Británia, USA, 2020
Dĺžka: 111 minút
Réžia: Ricky Staub
Scenár: Ricky Staub, Dan Walser
Kamera: Minka Farthing-Kohl
Strih: Luke Ciarrocchi
Scénografia: Timothy W. Stevens, Michael Mizrahi (set dekoratér)
Hudba: Kevin Matley
Producenti: Lee Daniels, Idris Elba
Hrajú: Idris Elba, Method Man, Lorraine Toussaint, Caleb McLaughlin, Jharrel Jerome, Swen Temmel, Liz Priestley, Byron Bowers, Patrick McDade, Jamil Prattis, Ivannah-Mercedes
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz. a Netflix