Dokumentárny seriál Éra samurajov: Bitka o Japonsko, popisuje historické pozadie Japonska na prelome 16. a 17. storočia, keď prebiehali snahy vojenskej šľachty, šógunov, o upevnenie a zjednotenie feudálneho systému a má asi najbližšie k označeniu docufiction, dopĺňajú ho hrané pasáže z bojov o ovládnutie krajiny, rozdrobenej do samostatných kniežatstiev. Trval niekoľko desaťročí a vystriedali sa traja vodcovia – Nobunaga Oda (1534-1582), Hidejoši Tojotomi (1536-1598) a Iejasu Tokugawa (1542-1616). Cineastom sa pri zmienke o japonských samurajoch iste ako prvé v zozname objavia slávne filmy Akiru Kurosawu Sedem samurajov (1954) a Kagemuša (1980), oba čerpajúce zo 16. a 17. storočia. Populárne samurajské príbehy sú súčasťou historických filmov jidai-geki, bližšie určené i akčným podžánrom chambara, kde hrajú hlavnú úlohu ostré meče.

Do rovnakého obdobia je situovaný príbeh o ceste dvoch portugalských jezuitov, ktorí majú v Japonsku, uzavretom pred svetom, nájsť otca Ferreiru. Film Mlčanie (2016) nakrútil Martin Scorsese. Filmové mapovanie ostrovnej histórie môže pokračovať filmom Posledný samuraj (2003, réžia Edward Zwick) s Tomom Cruisom v úlohe amerického veterána občianskej vojny Nathana Algrena. Prichádza do Japonska na konci 19. storočia ako vojenský poradca rodiacej sa novej éry Meidži. Dostal názov podľa cisára, ktorý sa rozhodol otvoriť Japonsko západným technológiám.

Úvod tohto seriálu je datovaný do roku 1551,  keď sa na vojenské ťaženie vydáva z provincie Owari, člen neznámeho, malého klanu Oda. Po smrti jeho vodcu Nobuhideho sa do čela dostáva jeho neobľúbený a arogantný syn Nobunaga. Na protest voči tomuto rozhodnutiu spácha Masahide, ktorý mal zastávať funkciu radcu, rituálnu samovraždu seppuku, demonštráciu kontroly nad smrťou. Nobunaga najprv bojuje o nadvládu nad klanom Oda s Nobukatu, ktorý kontroluje sever klanového územia. Potrebuje armádu samurajov. Ako to zmieňuje komentár, boli spočiatku sluhovia, až neskôr sa ich status mení a pripomína európskych stredovekých rytierov.

Jednotlivé diely mapujú dramatické obdobie bojov o nadvládu mocichtivých vojvodcov, až po zjednotenie na začiatku 17. storočia. Na konci tohto procesu stojí Iejasu Tokugawa a celá éra až do začiatku 20. storočia nesie meno zakladateľa tejto dynastie. Spolu s Hidejoši Tojotomim boli spočiatku generálmi vo vojsku Nobunagu. Po jeho smrti sa v podstate vo vedení vlády nad väčšinou územia vystriedajú. V ére Tokugawa vedie krajinu šógun, silný muž, stojaci na čele armády, sídliaci v meste Edo, kým cisár v Kjóte mal skôr symbolickú pozíciu a bol čosi ako pápež. Jeho požehnanie slúžilo na legitimizáciu svetských zákonov. Cisársky dvor slúžil aj ako miesto rozvíjania sofistikovaných umeleckých foriem.

Nobunagu predstavujú historici ako neľútostného a brutálneho vojvodcu a zároveň skvelého vojenského taktika. Podmaní si mocné budhistické kláštory, napojené na cisársku vládu v Kjóte. Úporný boj zvádzal so sektou Ikkó. V jej samosprávnych komunitách boli združení roľníci a pod vedením provinciálnych samurajov sa bránili náporu Nobunagových vojsk. Keď dobyl pevnosť Nagašima, nechal upáliť dvadsaťtisíc zajatcov. V provincii Iga čelí partizánskemu boju miestnych rebelov šinobi. Boli v spôsobe odporu v utajení vyškolení, zvládali umenie špionáže, ale aj výrobu výbušnín a jedov. Zodpovedajú modernejšiemu termínu nindža. Bojovali medzi nimi i ženy, najznámejšou bola Močizuki Čijome. V popise historických dejov nechýbajú ani zmienky o ďalších ženách, zradnej manželke Iejasu Tokugawy, lady Cukijama, ponúkajúcej spoluprácu jeho protivníkovi Takedovi Šingenovi, známemu ako Tiger z Kai. Chcela za svoje špionážne služby nového manžela z kruhu jeho generálov, majetok a bezpečie i pre svojho syna. Radkyňou i vo vojenských záležitostiach bola pre Hidejoši Tojotomiho jeho manželka Nene. Odradzovala ho najmä od vojenskej výpravy do Číny v roku 1592, na ktorej si nakoniec vylámal krk. Porazili ho spojené kórejsko-čínske vojská.

Do popisu vedenia vojen sa dostávajú i menej známe fakty, napríklad prehliadka hláv nepriateľov. Víťazným vojvodcom ich servírovali na podnosoch, umyté a dokonca s make-upom. Bol to, ako uvádza komentár historika, nielen rituálny akt pomsty, ale zároveň aj úcty, ako to už pri poľovačkách býva. Keď vojenské víťazstvá Nobunagu dosahujú vrchol, stavia jeden z najväčších japonských hradov, pevnosť Azuči. Na jednotlivých poschodiach bola výzdoba s rôznymi symbolmi zvierat, bohov a významných postáv. Najvyššie parilo jeho súkromiu. Stálo tam len jedno zrkadlo, lebo v japonskej symbolike reprezentovalo boha. Krvavý a neľútostný vládca, ktorý si v Kjóte vyslúžil prezývku Kráľ démonov šiestich nebies, sa zaň hrdo považoval.

Aj keď koncepcia seriálu, hrané pasáže, doplnené komentármi historikov zodpovedá štandardnému televíznemu formátu, sledovanie tohto obdobia je dôležité pre pochopenie japonského militarizmu, ktorý sa po niekoľko storočí stal vládnucou politicko-náboženskou doktrínou a najmä počas druhej svetovej vojny predviedol v Ázii šialenú brutalitu, tak sugestívne zobrazenú najmä v čínskych filmoch, za všetky napríklad Nanking! Nanking! (2009) režiséra Chuana Lu, alebo Kvety vojny (2011) Zhanga Yimoua. Na opačnej strane disciplinovaného vzťahu k smrti, stojí obdivuhodný japonský jemnocit v spirituálnej transformácii širokého spektra materiálneho sveta. Toto rozporuplné a zároveň až hypnoticky príťažlivé spojenie dokáže vytvoriť na japonskom svete i závislosť. Kto raz vstúpi do kultúrneho priestoru „stoického hedonizmu a sentimentálneho sadizmu", už ho neopustí.

Éra samurajov: Bitka o Japonsko (Age of Samurai: Battle for Japan, seriál), USA, 2021
Dĺžka: 4 h 20 min. (Minutáž: 43–44 min.)
Réžia: Stephen Scott
Kamera: Ray Dumas, Simon Shohet
Kostýmy: Lyndsay Reader
Hrajú: Hiro Kanagawa (vyp.), Masayoshi Haneda, Hideaki Itó, Jóhei Macukado, Jessie Yang
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz. a Netflix