Príbeh o silnej ženskej individualite na pozadí obrovskej udalosti. Aj takto by sa dal opísať dokumentárny film režisérky Nadie Hallgren Môj príbeh, ktorého predlohou bola zbierka memoárov vydaná samotnou prvou dámou spojených štátov amerických. Inšpiratívna postava na pozadí politickej scény Michelle Obama sa počas svojho knižného turné po Amerike stretla s mnohými mladými ľuďmi, prevažne ženami, za účelom výmeny názorov s ich životnými osudmi a skúsenosťami.

Áno, čítate dobre. Miestami sa mi až zdalo, že sekundárne životné príbehy týchto mladých ľudí – dievčat boli omnoho zložitejšie a tŕnistejšie ako samotnej prvej dámy. Životná cesta Michelle Obama, ktorá ako sa zdá bola na pomery vtedajšej americkej spoločnosti pomerne dobre zabezpečená, bola v porovnaní s týmito mladými ženami, omnoho jednoduchšia. Samozrejme, že si musela dupnúť a využiť silu svojho hlasu, pretože nejaký hlas mala. Napokon však nebola jedna z mnohých. Nemusela sa zaoberať existenčnými problémami ako tieto mladé študentky. Nemusela obetovať svoje štúdium na úkor zarobenia peňazí pre rodinu. Pretože ako zisťujeme, finančné zázemie jej umožnilo vyštudovať právo na Harvarde.

Práve tieto stretnutia boli, ako maličký deheroizujúci prvok prvej dámy. Neboli skonštruované pre jej pohodlie. Práve naopak, s Michelle Obama vyžarovala skôr pokora, že k nej bol jej osud vlažný a nemusela sa zaoberať podobnými problémami. Snímka tak aspoň na chvíľu unikne žiare reflektorov a odráža monochromatickú americkú realitu takú, aká v skutočnosti je – autentickú. Tento fakt však v žiadnom prípade nedegraduje dôležitosť sociálnych aktivít Michalle Obama, ktoré mali počas vlády Baracka Obamu výrazne pozitívny edukatívny dopad na jednu generáciu americkej mládeže. Práve naopak, zdôrazňuje, že ak už v spoločnosti máme to privilégium, že náš hlas môže počuť aj široká verejnosť, je dôležité, ba priam nevyhnutné ho použiť.

Takýchto záberov a sekvencií však na môj vkus nebolo príliš veľa. Snímka tak skĺzla do typického amerického životopisného dokumentu, preplneného tradičným patriotizmom v podobe všade navôkol vejúcich amerických zástav a hymien s extrémnou heroizáciou hlavnej protagonistky. Akokoľvek nám je Michelle Obama sympatická a charizmatická, čo sa, samozrejme, nedá poprieť, ako metráž snímke ubúda, začína nám pripomínať bohyňu, ktorá zostúpila priamo z nebies, aby na svete spravila dobro. Svetlou výnimkou tohto klišé sú sekvencie, kde bývalá prvá dáma vyjadruje dôležitosť naplnenia a skombinovania nielen jej materských povinností, ale aj ženských a kariérnych túžob, ktoré nás konečne vrátia do nášho každodenného života a problémov, s ktorými zápasí nejedna žena – matka.

Silné feministické tendencie sa výrazne prejavujú nielen v živote Michelle Obama, ale aj v jej knihe a rovnako aj v snímke Môj príbeh. Už len fakt, že takmer celá crew k organizácii turné i realizácii dokumentárneho filmu bola zložená zo žien je toho dôkazom. Avšak, z každého jedného záberu, z každej jednej situácie v živote Michelle Obama a jej detstva, adolescencie i dospelosti vyžaruje ženská sila. Tú musí ukázať, stáť si za ňou a využiť ju na to, aby zmenila a zlepšila aspoň nejakú malú časť sveta. Aby po sebe zanechala odkaz pre budúce generácie.

Niet najmenších pochýb o tom, že na pozadí veľkých a mocných mužov častokrát stoja rovnako silné, inteligentné a väčšie osobnosti, ako sú oni sami. Niekedy až nadobúdame pocit, že žena je tá silnejšia, dominantnejšia, múdrejšia, inšpiratívnejšia a cieľavedomejšia než jej náprotivok. Napriek tomu, že spoločnosť od nej vyžaduje byť je starostlivou matkou aj úspešnou ženou súčasne.

Môj príbeh (Becoming), USA, 2020
Dĺžka: 89 minút
Réžia: Nadia Hallgren
Kamera: Nadia Hallgren
Hudba: Kamasi Washington
Hrají: Barack Obama, Michelle Obama, Phoebe Robinson, Oprah Winfrey, Conan O'Brien, Stephen Colbert, Tracee Ellis Ross
Producenti: Barack Obama, Michelle Obama, Katy Chevigny, Tonia Davis, Simon Mendes, Marilyn Ness, Maureen A. Ryan
Strih:
Erin Casper, Nathan Punwar, Aaron Wickenden
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz. a iné zdroje