Román amerického spisovateľa Philipa Rotha (1933-2018) Sprisahanie proti Amerike z roku 2004 je založený na jednoduchom modeli alternatívnej histórie. Odohráva sa na začiatku druhej svetovej vojny a vykresľuje hypotetickú situáciu, kedy voľby v roku 1940 nevyhrá  Franklin Delano Rooswet, ale Charles Lindbergh svojou jednoduchou rétorikou o tom, že USA  nemá vstupovať  do vojny a žiť v mieri.

Čo všetko s touto mierovou mantrou súvisí je predmetom živej Rothovej predstavivosti. Je zároveň varovaním, demonštruje svojim čitateľom, že dopracovať sa k fašizujúcim tendenciám v spoločnosti vôbec nie je ťažké. Stačí k tomu jedno víťazstvo vo voľbách.

Herman a Bess Levinovci sú predstaviteľmi strednej triedy. Majú dvoch synov a zvažujú kúpu nového domu so záhradou. Píše sa rok 1940, v Európe už prebieha druhá svetová a v kinách informujú týždenníky o jej priebehu. Herman (Morgan Spector) jasne rozoznáva antisemitský a pronemecký tón v prejavoch Roosweltovho protikandidáta Charlesa Lindbergha, bývalého poštového letca, ktorý v roku 1927  preletel z New Yorku do Paríža. Evelyn (Wynona Rider), sestra jeho manželky Bess (Zoe Kazan), sa dá do služieb rabína Lionela Bengelsdorfa (John Turturro). Toho ľudia Lindbergha, už prezidenta USA, využijú ako kamufláž pre čistky v spoločnosti. Rozbiehajú sa organizované akcie, pripomínajíce začiatky riešení  "židovskej otázky" v Európe. Ameriku navštevuje Hitlerov minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop. Pozvaný je i rabín a Evelyn vybaví pozvanie aj pre svojho synovca Sandyho, čo otca Hermana dovedie do stavu zúrivosti. Sandy mu zahodenie tejto príležitosti nevie zabudnúť. Rodina sa vzpiera manipulácii štátu, ktorý núti súkromné firmy, aby židov zamestnávala v pobočkách miest, určených k ich presídleniu. Evelyn zostavuje zoznamy nútene vysťahovaných  a túto špinavú prácu pod tlakom štátnych orgánov vykonáva s naivným presvedčením, že je to v prospech vyslaných. Herman sa nemieni vzdať, dáva výpoveď a stáva sa z neho robotník.

Ďalšou líniou príbehovej štruktúry je postava Bessynho brata Alvina (Anthony Boyle). Odchádza do Kanady, aby sa mohol dať naverbovať do armády, bojujúcej v Európe už od vypuknutia vojny v roku 1939. USA vstupujú až po útoku na Pearl Harbour v decembri 1941. Vracia sa ako invalid, podozrivý z komunistických myšlienok a navyše má na krku porušenie zákona tým, že slúžil v cudzej armáde.

Zaujímavá na celom projekte je konštrukcia cesty totality demokratickou spoločnosťou za asistencie slobodných volieb. Roth, ktorý dobre poznal komunistické povojnové režimy, nahliadol do ich zákulisia a v mnohom sa z neho poučil. Hitler pri budovaní svojho celonárodného fanklubu nešetril slovami o patriotizme a mieri. Sadla mu na lep väčšina, neiformovaná a neschopná rozlíšiť blížiace sa nebezpečenstvo. Útoky na židovskú komunitu v Amerike majú identický priebeh ako v Hitlerovom Nemecku. Navyše sa pridá i Ku klux klan, pripravený asistovať nastupujúcemu fašizmu.

Roth svoju alternatívu buduje na reálnych faktoch i keď podľa všetkého Lindbergh nikdy proti Roosveltovi v prezidentských voľbách v roku 1940 nekandidoval. Jeho súperom vo voľbách bol republikánsky podnikateľ Wendell Willkie. Pravdou tiež je, že v roku 1932 jeho syna uniesol a zavraždil nemecký tesár. Rodina sa presťahovala do Európy a do USA sa vrátila až v roku 1939. Seriálová verzia tvrdí, že Nemci prezidenta Lindbergha vydierali uneseným synom.
 
Po vydaní Rothovho románu ho kritici porovnávali s románom Sinclaira Lewisa z roku 1935 nazvanom To sa tu nikdy nemôže stať (It Can´t Happened Here). Prezidentské voľby v románe vyhrá Berzelius „Buzz“ Windrip, manipulátor a diktátor s ambíciami podobnými európskym politikom, Hitlerovi a Mussolinimu. Sfilmovanie románu plánovala spoločnosť Metro Goldwyn Mayer, ale nakoniec to vzdala z finančných dôvodov. Vznikli však jej divadelné adaptácie. S dobovými figúrami sa v roku 1938 vyrovnal Charlie Chaplin, ktorý nakrútil svojho nezabudnuteľného Diktátora.

Seriál zrejme neláme divácke rekordy, má skôr komorný charakter, analyzujúci konfliktné postoje a názory v rodinnom kruhu a komunite v Newarku, kde vyrastal i Philip Roth. Tvorcovia si dali záležať na kvalitnom hereckom obsadení. Dominujú v ňom Wynona Rider (Evelyn) a John Turturro (rabín). Je to asi najreprezentatívnejšia dvojica, kombinácia naivnej ambicióznosti, omámená rýchlym spoločenským postavením a do istej miery aj domnelou  mocou. Evelyn vyrába zoznamy, určuje osudy ľudí s vervou  nahlúplej byrokratky v službách rabína, slepej bábky v rukách vládnych manipulátorov. Herman, zosobnený hercom Morganom Spectrom, známym zo 7. série seriálu V mene vlasti (Homeland),  je tým pravým hrdinom. Bez problémov mu dochádza, o čo v prezidentskej kampani ide, je informovaný, odvážny a hlboko ľudský.

Slabosťou podobných alternatívnych projektov je, že sa nikdy nestali a je dôležité zaujímať sa o dôvody. USA neboli žiadnou malou krajinou, zovretou medzi fašistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz, s obmedzenými možnosťami vyberať si vlastný osud. Platí tu i premisa, že diktatúry v akejkoľvek forme majú dlhú životnosť a je úplne jedno, v akej sa môžu vždy vynoriť.

Sprisahanie voči Amerike (The Plot Against America, TV seriál), USA, 2020
Dĺžka: 5 hodín  56 minút  (Minutáž: 59–60 min)
Manažéri projektu: David Simon, Ed Burns
Réžis: Minkie Spiro, Thomas Schlamme
Predloha: Philip Roth (kniha)
Scenár: David Simon, Ed Burns, Reena Rexrode
Kamera: Martin Ahlgren
Strih: Joe Hobeck, Brian A. Kates
Scénografia: Richard Hoover, Stephanie Q. Bowen (set dekoratér),… (více)
Kostýmy: Jeriana San Juan
Producent: Claire Shanley
Hrajú: Winona Ryder, John Turturro, Anthony Boyle, Azhy Robertson, Zoe Kazan, David Krumholtz, Morgan Spector, Steven Maier, Kristen Sieh, Michael Kostroff, Anthony DeSando, Ned Eisenberg, Michael Cerveris, Caleb Malis, Jacob Laval, Ben Cole, Leslie Fray, Seth Barrish, Eleanor Reissa, Dan Bittner, Ed Moran, Russell Posner, Walker Hare, Samantha Rivers Cole, David Pittu, Tom Galantich, Lee Tergesen, Caroline Kaplan, Daniel O'Shea, Ethan Herschenfeld
Distribúcia: HBO GO
Foto: ČSFD cz.