Experiment s neslobodou

Idov resizeS režisérom filmu Humorista Michailom Idovom, ktorý práve prichádza do našich kín, hovorila Viera Langerová na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest, ktorý sa uskutočnil tohto roku v Košiciach.

Príbeh svojho filmu ste situovali do roku 1984, rok pred nástupom Michaila Gorbačova a perestrojky. Toto obdobie je viacmenej predvídateľné. Nezdalo sa vám z hľadiska postavenia humoru a humoristov zajímavejšie neskoršie obdobie?
Ale áno. Začiatkom 80. rokov bol humor oficiálny, ktorý znel zo scény a potom existoval v súkromí, kde sa rozprávali najrôznejšie vtipy. Dnešní humoristi už televíziu nepotrebujú, nové pokolenie humoristov existuje na internete. Hviezdou je napríklad 23-ročný Danilo Poperečnyj. Ten dokáže naplniť štadión pre 17 tisíc divákov, Ľadový palác v Peterburgu. Zúčastnil sa aj na promotion nášho filmu.

Ako sa k takýmto humoristom správa režim? Nie sú preň nebezpeční?
Nie je veľmi jasné, kto je režimu nebezpečný a kto nie. To je súčasťou taktiky moci, nevedieť, čo je dovolené a čo nedovolené. Prebieha to tak, že dáva množstvo protirečivých signálov, aby nikto určitej situácii nerozumel. Napríklad zavrú režiséra Kyrila Serbrennikova do domáceho väzenia a po premiére filmu Leto na festivale v Cannes mu ministerstvo kultúry oficiálne na Twittri blahoželá. Je to hybridný režim s hybridnou cenzúrou a taktikou. Ja som viac potreboval 80.roky, lebo tam bolo všetko jasnejšie a prehľadnejšie, môj príbeh experimentu s mocou bol čistejší a prehľadnejší. Je to svet dohodnutých pravidel o dohodnutej neslobode, kde všetko, čo má zaznieť zo scény už má pečiatku a podpis. Ja som pred troma rokmi nakrútil v Rusku seriál Optimisti, ktorý sa odohráva v 60. rokoch. Už sa mi veľmi nechcelo vŕtať sa v archívoch a vedel som, že potrebujem Sovietsky zväz, aby som sa trochu mohol spoľahnúť aj na vlastnú pamäť. Ja som sa narodil v roku 1976 v Rige. Neďaleko je prímorské město Jurmala, mesto, kde prebiehali festivaly humoru. Chcel som vo svojom filme brežnevovskú Jurmalu, také vláštne mesto, trochu Západ, trochu Sovietsky zväz …

Pri rozprávaní vtipov o Rusoch, alebo povedzme Sovietoch, som za komunistov vždy mala pocit, že sa vysmievajú z ich biedy. Dá sa nejako charakterizovať sovietsky humor?
Idov2 resizeNebola to len bieda, ale i jej vynachádzavosť, spôsob akou sa s ňou dokázali vyrovnávať. Sovietsky humor mal i   medzinárodný kontext. Vo vtipoch sa objavovali politici z rôznych krajín a ten náš bol alebo najchytrejší, alebo najhlúpejší. Sovietsky humor mal i zaujímavú rovinu absurdity.

Je dnes nejaký rozdiel medzi sovietským a ruským humorom?
Samozrejme, asi ako medzi stromom a bonsaiom. Ten sovietsky bol taký zakrslejší, musel taktizovať, ak chcel divákovi čosi povedať, a preto nebol taký priamočiary. Dnes sú ľudia obmedzení už len vlastnou mentalitou. Mňa v dnešnom ruskom humore rozčuľuje strata zmyslu pre jasné videnie politických súvislostí, je plný rasizmu a sexizmu. Dobrý humor je kvalitný vtedy, keď je to humor slabého nad silným. V ruskom humore je to často naopak. Všetko sa však mení s internetom, youtubovskou revolúciou a jej novými tvárami.

Ruské filmy sa v našej širokej distribúcii objavujú len zriedka, ujímajú sa ich viac filmové kluby. Film Leto z roku 2018, na ktorom ste sa aj so svojom manželkou podieľali ako scenáristi, sa tu promoval viac ako film ruského režiséra, ktorý je v domácím väzení, aj keď sa to obsahu filmu týkalo len minimálne. Ako vznikla myšlienka nakrútiť tento film?
Existoval scenár, ktorý nikoho neuspokojoval a tak nás poprosili, aby sme ho nejako opravili, ale namiesto toho sme napísali  našu vlastnú verziu. Režisér, ktorý ho chcel nakrútiť, náš scenár neprijal a projekt opustil. Producentom viac vyhovoval náš scenár a nejaký čas bol bez režiséra. Mali sme šťastie, že Serbrennikov hľadal po filme Mučedník (2016) scenár a ten náš sa mu zapáčil. Ešte jeden draft sme napísali s ním a potom on napísal režijný scenár, kde prehĺbil niektoré momenty. Vybral si sám aj hudbu.

U nás je celkovo rozšírený názor, že ruský show business, teda aj humor a humoristi sú prostriedkom mocenskej  manipulácie. Je za tým možno aj nové poznanie, že ľudí viac presvedčí ich obľúbený herec alebo spevák než nejaký politik s prejavom. Súhlasíte s týmto tvrdením?
Áno aj nie. Ako som už povedal, humor existoval vždy na dvoch úrovniach, oficiálnej a neoficiálnej. Týka sa to i hudby. Existuje nejaký oficiálny mainstream potom široká vrstva napríklad ruského rapu, ktorý ide po vlastnej línii, nepodriaďuje sa žiadnej cenzúre a manipulácii, vychádza z undergroundu a pre ruskú kultúru je oveľa dôležitejší  než to, čo nazýváme masovým, oficiálnym show businessom. Sú to paralelné javy a procesy. Kontrola alebo cenzúra tu neexistuje len politická ale i finančná. Tlak býva zo všetkých strán. Film Humorista je oveľa viac nasmerovaný na tému povahy kompromisu, nakoľko si pripravený morálne na kompromisný krok a dokedy sa takto kompromisne dá fungovať, kedy nastane moment, keď si povieš, že ďalej už to nejde, alebo ideš ďalej až kým sa nezlomíš. Je jasné, že kým robíš niečo lacné, všetci ťa nechajú na pokoji. Ak sa tvoje publikum zväčšuje a začínaš mať nejaký vplyv, dostáváš sa do kontaktu so štátnymi alebo oligarchickými štruktúrami. Ako sa postaviť ku kompromisu s týmto druhom kontroly?  Vo filme je to postava humoristu Greenberga, ktorý zosobňuje tú inú cestu než náš hrdina Arkadijev. Nie je taký úspešný, nezmenil si svoje židovské priezvisko na ruské a preto nemôže vystupovať v televízii, píše len pre humoristický časopis. Pripomína, že nie všetky kompromisy, ktoré mučia Arkadijeva sú nevyhnutné, ale stoja za úspech.

Aké má šance váš hrdina, keď sa v istom momente rozhodne prekročiť hranicu dovoleného?
On je zbabelec a odváži sa vzbúriť len v poslednej časti filmu. Vypočul som si od ruských kritikov mnoho výčitiek. Idov3 resizeTýkali sa výhrad, že člověk, ktorý nie je Rus a nežil tu, nám ide hovoriť o tom, aký bol Sovietsky zväz zlý. Ja si myslím, že akýkoľvek človek má právo rozprávať akékoľvek príbehy. Často v tejto súvislosti  pripomínam film Životy tých druhých (2006) nemeckého režiséra Floriana von Donnersmarcka. Pochádza z bohatej aristokratickej rodiny zo západnej časti Nemecka a keď nakrútil tento film bol  to ohromný škandál. Východní Nemci sa rozčuľovali, ako to, že nejaký „von“ zo Západu nám ide vykladať o Stasi. Aj ja som v podobnej situácii lebo mnohí urazení kritici, milovníci Sovietskeho zvazu poukazujú nato, že som tam málo žil a nedostatočne poznám i dnešné Rusko. Ale ja rozprávam príbeh, ktorý mi je blízky a teším sa z toho, že sa to dá.

Kedy sa zo scenáristu stáva režisér a čo vás viedlo k tomu, abyste režírovali príbeh, ktorý ste napísali?
Keď som ho písal, nepredpokladal som, že ho budem režírovať, ale potom som si uvedomil, že je to komorný príbeh, je kompaktný a odohráva sa v dlhých scénách, pripomínajúcich krátke filmy. Povedal som si, že to by som zvládol a, našťastie, môj producent Arťom Vasiliev veril v moje schopnosti. Dovtedy som pracoval ako showrunner a režíroval som len hudobné klipy. Urobil som aj video klip rap songu k záverečným titulkom Humoristu. Bol to veľký hit, mal 24 miliónov zhliadnutí.

Je pravda, že prototypom pre Arkadijeva bol ruský humorista Michail Žvanecký?
Nielen on, vytvoril som prototyp z mnohých ruských humoristov vrátane Žvaneckého. Sú tam podobnosti s Chazanovom, Šifrinom, Altovom, Smolinom… Jeho meno pripomína meno ďalšieho humoristu Arkadija Arkanova. Od Žvaneckého má postava humoristu koženú tašku. Pohral som sa s ňou.

V ktorých krajinách sa bude film premietať okrem ČR a SR?
Práve mal premiéru v Pobaltí, ide na festivaly, bude sa premietať na Transylvanian film festival… Kúpilo ho množstvo krajín, medzi inými aj Austrália a Nový Zeland, Veľká Británia. Myslím si, že ľudia v bývalých postkomunistických krajinách mu budú rozumíte bez ďalších vysvetlení. Ale ja som najviac zvedavý ako ho prijmú v Austrálii.

Na čom pracujete teraz?
Máme vo vývoji dva scenáre, jeden je  thriller v Kanade a v Rusku je to dráma. Keď môj americký agent predal Humoristu, mal pre mňa plán, povedal, že ak Humorista stál 1,3 milióna euro, ďalší by mal stáť 3 milióny a keď sa tie peniaze vrátia, ďalší by mal stáť 10 miliónov a nakrúcať v Amerike. Ale ja mám rád malé a lacnejšie filmy, je to menej tlaku a viac slobody.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.